ղľáԾ
Dnes už klasické dielo afroamerickej literatúryViem, prečo vtáčik vklietke spievazroku 1969 sa konečne dočkalo slovenského prekladu.
Ide oprvú zo siedmich autobiografických kníh spisovateľky, scenáristky aaktivistky Maye Angelou, ktoré publikovala vrozmedzí rokov 1969 až 2013. Spomienky sa začínajú, keď mala tri roky, akončia sa vroku 1968, keď oslávila štyridsiatku a zavraždili Martina Luthera Kinga.
Vo Viem, prečo vtáčik vklietke spieva zobrazuje detstvo adospievanie na segregovanom americkom Juhu (mestečko Stamps vštáte Arkansas) avsevernejšom St. Louis aSan Franciscu. Keď majú sbratom tri aštyri roky, otec ich po rozvode smatkou pošle samých vlakom cez celé Spojené štáty do Stamps ku svojej mame. Babi, ako ju oslovujú, je včernošskej časti mesta rešpektovanou majiteľkou obchodu so zmiešaným tovarom. Ako zbožná kresťanka poskytuje svojim vnúčatám síce prísnu, ale spravodlivú výchovu, ktorá im však nemôže vynahradiť lásku rodičov. Pre Mayu je nielen príkladom kresťanskej pokory aďalších cností, ale aj neohrozenou starou mamou, ktorá si vždy so všetkým poradí. Vkapitole, vktorej Babi vezme svoju vnučku trpiacu silnými bolesťami zubov kbielemu zubárovi, riadiacemu sa pravidlom, že „farebných nelieči“, adievča skutočne odmietne vyšetriť, hoci Babi dlhuje láskavosť, vidíme, že vMayiných predstavách je Babi niečo medzi westernovou hrdinkou amagickou bytosťou: „Babine oči blčali ako uhlíky aruky sa jej dvojnásobne predĺžili. (...) ‚Nežiadala som ťa, aby si sa ospravedlnil pred Marguerite, lebo nechcem, aby vedela omojej moci, ale teraz ti niečo prikazujem. Do západu slnka odíď zo Stamps.‘ (...) Cestou von zamávala vreckovkou na sestričku apremenila ju na vrece krmiva pre sliepky.“ (s. 166 – 167)
Oddelené životy
Detstvo na Juhu je plné povinností vObchode, okolo domu av škole, pravidiel slušného správania aoslovovania dospelých, ale aj hier ačítania kníh, ktoré obaja súrodenci odmala obľubujú. Ale aj násilia anespravodlivosti páchaných na černochoch, ktoré postupne prenikajú do detského sveta, hoci každodenné životy bielych ačiernych sú natoľko oddelené, že malá Maya spočiatku ani nevie, ako taký beloch vlastne vyzerá: „Pamätám si, ako som ani celkom neverila, že bieli sú naozaj skutoční.“ (s. 31) Občas sa však objavia aj vo vesmíre detí adospievajúcich – či už vpodobe nejakej urážky, poníženia alebo násilného výjavu – aMaya si je čoraz väčšmi vedomá postavenia černochov vo svete bielych. Násilie vstúpi do života súrodencov aj priamejšie a po roku strávenom umatky vSt. Louis sa vdôsledku traumatickej udalosti vracajú späť do Stamps, kde žijú až do skončenia štúdia na miestnom učilišti. Nasleduje niekoľko rokov umatky ajej nového manžela vliberálnejšom San Franciscu. Maya si rozširuje životné skúsenosti – študuje na belošskom gymnáziu, učí sa tancovať,zoznamuje sa sdivadlom, pracuje ako prvá černošská sprievodkyňa velektričke, mesiac žije so skupinou mladých ľudí na vrakovisku vLos Angeles, oboznamuje sa sexistenciou lesbičiek abojí sa, či sa aj ona nestáva jednou z nich. Prvá časť autobiografie sa končí vjej sedemnástich.
Čarovnosť detského vnímania
Knajlepším častiam románu patrí detstvo vStamps. Kolorit mesta ahlavne jeho černošskej časti je zachytený z pohľadu dievčatka, len minimálne upraveného skúsenosťami dospelej Maye Angelou. Rozprávanie si zachováva čarovnosť detského vnímania aabsolútnosť detského vesmíru. Jeho stredobodom je Obchod, ktorý je vočiach malej Maye magickým priestorom, akýmsi svetom vosvete: „Ráno, opustený aprázdny, vyzeral ako neotvorený darček od neznámeho človeka. Otvoriť vchodové dvere bolo ako strhnúť znečakaného podarúnku stuhu. Svetlo sa dnu vlievalo pomaly (fasáda bola otočená na sever), pokrývalo regály smakrelami, lososom, tabakom, niťami.“ (s. 23 – 24) Aj zvyšok dňa vníma cez prizmu Obchodu: keď pred celodennou šichtou prídu zberači bavlny, Obchod je plný smiechu ažartovania, popoludní je unavený zo spolovice hotovej práce a v noci vo svetle lampy zasa pôsobí rozprávkovo: „Až sa mi žiadalo šepkať achodiť len po špičkách. Aróma cibule, pomarančov apetroleja sa celú noc miešali anedali sa rušiť, až kým zdvier nespadla drevená závora adnu sa nevtisol ranný vzduch spolu stelami ľudí.“ (s. 17) Špecifikum rán, popoludní avečerov vychádza z podoby, akú majú vObchode. Ten je miestom stretávania aj spoločného počúvania apovzbudzovania černošských športovcov pri rozhlasových prenosoch športových podujatí. Niektoré kapitoly sú skôr epizódami zo života vStamps než súvislým chronologickým rozprávaním: príhoda s„bielou čvargou“ neslušne sa správajúcou voči Babi aBabino morálne víťazstvo, epizóda so zubárom, návšteva nenávideného reverenda Thomasa ajeho zosmiešnenie počas omše či lekcia udelená pani Cullinanovej počas Mayinej služby vbelošskej domácnosti.
Dočkáme sa vydania pokračovaní?
Jazyk Maye Angelou je živý aj poetický, veselé tóny sa miešajú shlbokými asmutnými akonkrétne zážitky jedného dievčatka ukazujú na širší stav spoločnosti. Viem, prečo vtáčik vklietke spieva je silná auhrančivá kniha odetstve, dospievaní, túžbe po rodičovskej láske, o traumách, živote včernošskej komunite, rasovom útlaku anásilí a ohľadaní samého seba vmätúcej realite dospievania arasovej nerovnosti. Obávam sa však, že tento vynikajúci román sa zrejme nedočká vydania svojich šiestich pokračovaní vslovenskom ani českom preklade. Budem dúfať, že sa mýlim.
Katarína Gecelovská (1988)
Vyštudovala slovenský jazyk aliteratúru aestetiku, učila vKošiciach. Pôsobí ako doktorandka na Masarykovej univerzite vBrne (odbor literárna komparatistika). Je členkou Spišského literárneho klubu, píše poviedky apublikuje recenzie včasopisoch á, ұDzDZá a na portáli Knihy na dosah.
Maya Angelou: Viem, prečo vtáčik vklietke spieva
Preklad: Marína Gálisová
Bratislava: Inaque, 2022
