ղľáԾ
Ocenenieza prvú myšlienku získala Barbora Langová, ktorá navštevuje ZUŠ Jána Melkoviča v Starej Ľubovni. Je druhou esejou, ktorú vám zo súťažeEsej Jána Johanidesaprinášame.
Novú esej na našom webe nájdete vždy v pondelok, stredu a piatok. Ich zverejňovanie ukončíme 4. júna.
Celkové výsledky súťaže a viac informácií nájdete na tomto odkaze.
Keď som si prechádzala krízou dospievania atypicky tínedžerské problémy ma naplno ovládli, inklinovala som kučiteľom. Vtedy sme za lavicami sedeli skoro neviditeľne. Vyučujúca nás verejne chválila po tom, čo sme spravili niekoľko preklepov. Všetko bolo na svojom mieste, lavice nesymetricky rozmiestnené, žalúzie na strednom okne zlomené aradiátory nefungovali, amy sme sa začervenaní snažili prepadnúť pod stoličku, lebo sme vedeli, že žiadnu chválu si nezaslúžime. Učiteľka vnás vtedy videla niečo, očom sme ešte netušili, že vôbec existuje. Celkom rozumných ajedinečných ľudí zamotaných vchybách astratených vpuberte.
Gravitácia je zo základných síl fyziky tou najslabšou. Dokonca aj slabá jadrová sila je silnejšia ako gravitácia. Hovoríme otej príťažlivosti, ktorá drží stôl na podlahe a núti listy padať do blata a nie na oblaky. Listy zo stromov vskutočnosti padajú rovnako rýchlo ako by spadol strom zlistu (alebo kladivo zruky astronauta na mesiaci), akurát majú to nešťastie, že existujú na Zemi, kde všetko vyzerá inak, ako vskutočnosti je. Aj keď je skutočnosť neuchopiteľná, dobrí učitelia sú ľudia, ktorí vidia náznaky tejto reality. Preto som knim vždy vzhliadala. Lebo sa vedeli pozrieť na človeka avidieť ho bez blata, bez následkov hormonálnych zmien, avšímať si vňom niečo živé aschopné rásť.
Práve vpuberte majú mladí pocit, že odumierajú. Začínajú chápať, nechápať, rozvíjať sa arobiť chyby. Av tom všetkom sa strácať. Uvedomujú si vlastnú identitu auvedomujú si, že jej nerozumejú aže sa im vlastne ani nepáči. Po čase prídu kzáveru, že keď sa nepáči im, kto iný by ňou mal byť nadšený? VListe od Nimrala píše Tolkien očloviečiku, ktorý celý život pracoval na obraze, ale takmer nikto ho nevedel oceniť. Mali ho za nepraktického abez ekonomického úžitku. Keď sa Nimral vybral na cestu, došiel do okúzľujúcej krajiny, ktorú si sám namaľoval. Začal vnej žiť aj so svojím susedom Farským, ktorý nechcel uveriť, že to všetko vymyslel Nimral: „Ale vtedy to takto nevyzeralo, nevyzeralo to skutočne,“ namietol Farský. „Nie, vtedy to bol iba náznak,“ odvetil muž, „vy ste ale ten náznak mohli postrehnúť, keby vám bol niekedy stál za námahu.“ (J. R. R. Tolkien) Každý by mal stretnúť aspoň jedného človeka, ktorý sa naňho bude pozerať ako na umelecké dielo. Ja som mala šťastie. Učiteľom, ktorých som spoznala, stálo za námahu postrehnúť náznaky skutočnosti vzahmlených študentoch.
Po tom, čo sme zahanbení sedeli na stoličkách apočúvali chválu od učiteľky apo tom, čo nezačala kričať, keď sme spravili ďalšie chyby otýždeň neskôr, sme pomaly začali chápať, ako sa pozerá na školu. Ana svojich študentov. Aaj keď skutočnosť bola stále ďaleko alisty padali pomalšie ako kladivá, chceli sme aj my vsebe nájsť to, čo možno existovalo aona to už dávno videla.
Esej hodnotí prozaička Soňa Uriková:
Text prináša vysokú mieru sebareflexie, o to šokantnejšiu v porovnaní s mnohými prácami nielen na prvú myšlienku súťaže, ale aj s ďalšími, v ktorých autori nedokázali odstúpiť od samých seba. Nielen preto tento text v skupine prác v súťaži zahviezdil. Zahrajúc sa na diablovho advokáta by som o ňom mohla povedať, že sa autorka touto esejou snaží votrieť do priazne učiteľov (či už konkrétnych či celej učiteľskej obce), z nikoho však nerobí superhrdinov bez chýb, realisticky, presne a s humorom pomenúva jednotlivé prvky dynamiky medzi študentom a učiteľom, respektíve študentkou a učiteľkou priamo v tomto prípade.Téma by zniesla širšie rozpracovanie, na ktoré autorka určite má, pretože vedie linky pevnou rukou.
