ղľáԾ
Buless: Nový život bez chlapa
Nový život bez chlapa je prvá kniha zúspešného projektu vydavateľstva Ikar na vyhľadávanie literárnych talentov. Časť novely na pokračovanie si počas niekoľkých mesiacov prečítalo na internetovom portáli takmer päťtisíc návštevníkov apribližne tristo znich pridalo prevažne kladný komentár.
Napínavý, moderný príbeh napísali dvaja autori, no ani ten najbystrejší čitateľ nerozozná rozdielny štýl. Hoci názov evokuje feministickú prózu, muži, nebojte sa. Dynamický text s neočakávaným rozuzlením je lahôdkou pre milovníkov napínavého čítania, v ktorom však zaiskria aj humor a irónia. Ambicióznu novinárku Ninu postupne zneisťuje jej partner Alex. Hoci sa mu na nej nič nepáči, rozchod tvrdošijne odmieta. Nina úplne opantaná erotickými hrami odmieta analyzovať každý varovný signál aj zistenia svojej priateľky. Precitne, až keď Milena za nevyjasnených okolností zahynie. Vytriezvenie však znamená ďalšie nečakané komplikácie, na ich riešenie nestačí ani alkohol, ani odhodlanie skoncovať s Alexom. Keď sa napokon na takýto krok odhodlá, stane sa niečo, čo by jej nenapadlo ani vtom najhoršom sne...
Preboha, čo to vyzváňa? Budík? Nie!!! Veď som si iba nedávno ľahla! Pozrela som na hodiny. Dve po polnoci. Pretočila som sa na druhý bok a paplónom si zakryla hlavu. Zvonenie však neprestáva. Preboha, kto to otravuje?! Pokúšala som sa zvonček ignorovať, ale nedalo sa. Po chvíli som sa vypotácala kudverám asliepňavo som priložila oko ku priezoru. Alex! To nie je možné, prebehlo mi hlavou. Čo by tu teraz robil? Pomaly som odomkla. Takmer rozrazil dvere, vbehol dnu ako zúrivý býk aja som skoro stratila rovnováhu.
„Nedovolím, aby ma nejaká pošahaná Milena ponižovala!“ vyštekol na mňa.
„Robíš to naschvál, zoznamuješ ma sľuďmi, ktorí mi nesiahajú ani po členky!“ Vykrikoval ako šialený.
„Nemysli si, že som neregistroval všetky tie jej narážky, hoci sa pri tom vycierala. No, čo pozeráš! Je to pravda!“
Zhrozene som naňho hľadela, hlava mi brnela, najradšej by som si ľahla späť do postele. Privrela som oči, opäť som ich otvorila apovedala som najchladnejšie:
„Myslím, že Milena má pravdu. Ty si naozaj psychopat! Si chorý, Alex. Vypadni! Mám ťa plné zuby!“
Zreničky sa mu rozšírili, pootvoril ústa. Zjavne nečakal takúto reakciu, nepredpokladal, že sa mu postavím, že ho pošlem preč...
„To nemyslíš vážne, Nina! Tak ja si ťa piplem, radím ti, ako sa trendovo obliekať, ako byť in, dávam ti všetku svoju lásku atoto dostanem ako vďaku?“ Začal chodiť po chodbe, nakoľko mu to dovoľoval malý priestor. Vyzeral ako lev vklietke.
„Alex, je neskoro a...“
„Nie, nikam nejdem, toto mi vysvetlíš,“ chytil ma za lakeť aťahal do obývačky.
„Áu, to bolí! Pusť ma! Počuješ?!“ fňukala som, no Alex ma vliekol za sebou, nohou som zakopla okomodu acelým telom mi vystrelila ostrá bolesť. Zaskučala som, nato ma nešetrne hodil na gauč asadol si na konferenčný stolík.
„Tak spusť. Vy ste sa proti mne spriahli. Prečo?”
Šúchala som si boľavú nohu, pomaly som sa vystrela anenávistne som sa naňho zahľadela. Stále mi nešlo do hlavy, ako sa mení z elegantného, príjemného chlapíka na primitíva, ktorý na mňa útočí vmojom byte.
„Na ničom sme sa nedohodli! Čo šalieš?“ odvetila som protiútokom, hoci som sa ho bála. „Jednoducho nás pozvali na návštevu, ja som bola rada, že ťa konečne spoznajú, ale nemôžem za to, ako sa Milena správa. Ačo hovorí!“ Nahla som sa knemu, že mu položím ruku na koleno, aby som ho upokojila.
„Netrep!“ precedil cez zuby aodhodil mi ruku zkolena.
„Už aj predtým si mala rôzne poznámky typu Milena toto,Milena tamto. Spolčili ste sa proti mne, dve sprosté ženské. Len preto, že ani jedna sa neviete obliekať, nosíte handry, čo už dávno vyšli zmódy, akeď spoznáte niekoho, kto je na úrovni, tak závidíte avymýšľate sprisahania. To je úbohé...“ Vstal aodstúpil od gauča. Doslova ma prepaľoval pohľadom. „Mňa nikto neojebe,“ díval sa na mňa, nepohol ani brvou azačal si rozopínať remeň na nohaviciach. „Ani ty, milá Nina. Aver mi, že som nešťastný ztoho, čo teraz musím urobiť, ale inak niektoré suky neprevychováš!“
Preboha, vari ma ide zmlátiť? To hádam nie! To si azda nedovolí. Ďalšie minúty sa mi zliali do jednej strašnej šmuhy. Alex si vsekunde vyzliekol nohavice ispodky. Priskočil ku mne, pritlačil ma na gauč a rukou mi chytil obe zápästia. Vtedy som si konečne uvedomila, čo chce urobiť. Ruky mi nasiluzaložil za hlavu ajedným kolenom si ma pridŕžal, aby som sa nemohla pohnúť. Chcela som si vyslobodiť ruky zjeho zovretia, ale bol príliš silný. Jedna noha sa mi zasekla medzi matracmi gauča, na druhú mi tlačil kolenom. Voľnou rukou mi vyhrnul tričko asťahoval nohavičky. Skrúcala som sa, snažila som sa vymaniť, no zbytočne. Ani jemu sa však nedarilo zbaviť ma nohavičiek, potreboval by ešte jednu ruku... Svitla vo mne nádej, že keď sa budem ešte chvíľu vzpierať, odporovať, prejde ho to. Alex predsa takýto nie je. To vňom iba vzbĺkli všetky ohne, nahromadený stres ačo ja viem, čo ešte. To skrátka nie je on, určite ho to rýchlo prejde. Vtej chvíli zamrmlal do riti avzápätí trhol nohavičkami. Zostala som nahá. Zvyšok mojej spodnej bielizne odhodil nabok, surovo mi roztiahol nohy aľahol si medzi ne. Okamžite som zacítila, aký je tvrdý. Vôbec ma to však nevzrušovalo.
„Alex, prosím ťa, nerob to,“ žobronila som.
„Prosím, ty predsa nie si taký ...“
„A aký som,“ zachrčal nado mnou, tváre sa nám takmer dotýkali. Jednou rukou mi stále držal zápästia, druhou odťahoval nohu apridržiaval mi ju, aby som ho náhodou nekopla. Razilo zneho alkoholom azmôjho dychu pravdepodobne tiež.
„Si elegantný, milý, rozhľadený muž, ktorý vie, ako sa správať kženám. Koľkokrát si ma presvedčil, že to so mnou vieš. Úplne som sa do teba zbláznila. Milujem ťa, nikoho predtým som tak neľúbila. Ty si úplne iný, takého muža som ešte nestretla...“ Náročky som rozprávala, nech získavam čas, aby som čosi vymyslela. Vôbec mi to však nezapaľovalo, len som vypúšťala slová azároveň som vedela, že tomu aj tak neujdem. Preboha, ako sme sa mohli dostať až sem?!
„Máš pravdu,“ prikývol Alex. Prekvapene som sa naňho pozrela.
„Máš absolútnu pravdu, Nina. Takého muža, ako som ja, si ešte nestretla, apreto potrebuješ príučku, aby si si vážila túto jedinečnú príležitosť. Poriadnu príučku!“
Chcela som niečo povedať, ale vtom okamihu som cítila, ako sa do mňa pokúša dostať. Bola som úplne suchá, nepodarilo sa mu to na prvý raz, ale napokon do mňa predsa len vnikol. Nasilu, drsne, hrubo. Keď už bol vo mne, rukou mi pustil nohu asurovo ma chytil za vlasy. Zaklonil mi hlavu aja som sa už takmer nedokázala hýbať.
„Ak začneš kričať, alebo sa ma pokúsiš kopnúť, potiahnem ešte viac, takto...“ Zaťahal za vlasy, vykrútil mi krk aja som zalapala po vzduchu.
„A bude to bolieť ešte viac,“ pustil zovretie, zhlboka som sa nadýchla avystrašene som naňho hľadela.
„Tak buď rozumná aprijmi trest, ktorý si zaslúžiš. Nič viac nechcem, iba spravodlivosť.“ Ľavú nohu zakliesnenú vgauči som si už necítila, vykrútené zápästia ma príšerne boleli apo líci mi stekali slzy. Nemala som síl ďalej sním bojovať. Privierala som oči amodlila sa, aby sa to rýchlo skončilo. Čo najskôr. Pripadalo mi to však ako večnosť. Vjednej chvíli zmeravel, akoby skončil, ale v sekunde sa posunul vyššie na gauči azačal snovou intenzitou. Chvíľami mi vyrážalo dych, bolelo ma už celé telo anapínalo ma na vracanie. Ešte sa udusím vlastnými zvratkami! Alex nado mnou vzdychal, zakláňal hlavu, na hrudi mu vyrazili kvapky potu. Znechutene som privrela oči ačakala... Bolo to nekonečné, stále dorážal, od bolesti som zamrnčala, už som to nevedela zniesť. Vo vnútri ma čosi zabolelo, akoby mi penisom narazil na nejaký orgán. Dva-trikrát zatlačil, akoby sa snažil dostať hlbšie, potom prudko vydýchol auvoľnil sa. Rukou mi pustil vlasy autrel si pot zčela. Chvíľu na mne dychčal, potom zo mňa zliezol a pustil mi zápästia. Zostala som nehybne ležať, nevládala som sa ani pohnúť. Stál nado mnou, hľadel na mňa spovýšeneckým úsmevom azhlboka dýchajúc, oblizol si peru. Potom si bleskovo obliekol slipy anohavice, upravil si košeľu anaklonil sa kumne.
„Dúfam, že už na mňa nebudeš skúšať žiadne podrazy,“ nechtom pravého ukazováka mi prešiel po líci. Telom mi prebehla triaška a naskočila husia koža. Bola som zhnusená, odpudzoval ma anajradšej by som mu vyškriabala oči. Úplne vyčerpaná som sa však nezmohla ani na slovo.
„Chcem ti predsa len dobre, si moja láska, no vo vzťahu musia platiť určité pravidlá. Atie si porušila. Verím, že sa to už nezopakuje auvedomíš si, čo vo mne máš.“ Sklonil sa nad moje spotené čelo apobozkal ma naň. Opakom ruky si utrel ústa avyšiel z izby. Počula som buchnúť dvere avtedy akoby sa vo mne všetko spustilo, schúlila som sa do klbka arozplakala. Lono ma pálilo, zápästia som mala vykrútené, bolel ma krk, no to nebolo nič oproti tomu, aká ponížená ašpinavá som sa cítila. Znosa sa mi spustila krv, ale bolo mi to jedno. Ležala som polonahá na gauči, plakala som azaprisahávala sa, že to urobím. Tentoraz to už nebudem odkladať. Toto sa dlho vydržať nedá,ja sa ho jednoducho musím zbaviť!
Neviem, ako dlho som tam stála. Voda zo sprchy stekala aomývala moje takmer nehybné nahé telo celé minúty. Len čo som vyšla zo sprchy aosušila sa, opätovne som pocítila silnú túžbu umyť sa. Apotom znova aznova. Očista vodou ma na istý čas upokojila. Rituál umývania som aj vďalších dňoch opakovala tak často, ako sa len dalo. Nástojčivý pocit zbaviť sa špiny som v sebe nevedela potlačiť dlhé týždne. Bolo to akési zvláštne nutkanie. Racionálne som si ho dokázala vysvetliť, ale nič som so sebou nemohla urobiť. Voda, zas aznova voda... Keby som si ju – zranenú, pošpinenú – mohla tak vytrhnúť, vyrezať, zbaviť sa jej. Nechcem ju. Priniesla mi bolesť a potupu. Spolu stou, ktorá mi predtým prinášala rozkoš, som zažila neopakovateľný hnus ahrôzu. Cítim knej odpor. Ako mám žiť ďalej?
Vnasledujúcich dňoch som do redakcie chodila naozaj iba zpovinnosti azdržiavala som sa tam iba nevyhnutný čas.
„Asi na mňa lezie chrípka,“ odpovedala som na otázky kolegov, či som vporiadku.
„Už dlhšie sa necítim vo svojej koži. Bolí ma celé telo. Idem radšej pracovať domov.“
Na Milenine pokusy okontakt som nereagovala. Odvtedy, ako sme boli unich na návšteve, mi x-krát telefonovala, dostala som od nej minimálne desať esemesiek, maily ani nerátam. Stále dokola – Nina, si vporiadku? Prečo nedvíhaš telefón? Prečo neodpovedáš? Mám oteba strach. Ozvi sa. Potom sa odmlčala. Chvalabohu, povedala som si vduchu. Naozaj sa mi nechce nič vysvetľovať, nič rozpitvávať. Ani sňou. Zo všetkého najviac túžim byť sama so sebou asvojou bolesťou.
„Ja som vinná za to, čo sa stalo. Ja som ho vyprovokovala. Nemala som dopustiť, aby sa doňho Milena navážala,“ vytrvalo som opakovala, sediac oproti staršej, sympatickej psychologičke. Mohla mať asi päťdesiat. Zaujali ma jej úplne šedivé dlhšie vlasy sčesané dozadu do uzla ahladučká tvár takmer bez vrások. Pôsobila až nadpozemsky čisto.
Novela Nový život bez chlapa vychádza vdruhej polovici augusta vo vydavateľstve Ikar.
Rukopis knihy si ešte pred vydaním prečítal známy a populárny český spisovateľ Michal Viewegh, ktorý o ňom povedal: „Prečítal som túto knihu počas dovolenky na Hvare atalent autorom rozhodne uprieť nemožno. Príbeh je celkom svižný aobratne napísaný. Pre náročnejšieho čitateľa by sa dala rozvinúť kompozícia, dialógy, hlbšia psychológia postáv, no vtakejto podobe je to príbeh zo života, pri čítaní ktorého som naozaj získal averziu voči tej odpornej hlavnej postave...a trpel som, že sa Nina tomu idiotovi nevzoprela skôr.“
