ղľáԾ
Literárne informačné centrum vydalo monografiu Edity Príhodovej o Jankovi Silanovi.
Janko Silan (1914 – 1984), básnik, kňaz, žil atvoril mimo literárnych centier, programov askupín. Zachoval si slobodu anezávislosť vo vnútornom exile. Musel sa vyrovnávať najprv snepriazňou osudu (chudoba, slabozrakosť, strata matky),neskôr snepriazňou režimu. Edita Príhodová predstavuje jehodielo vbiografickom aliterárnokritickom kontexte, pričom používa interpretačnú aliterárnohistorickú metódu. Vmonografii chronologicky sleduje jednotlivé zbierky a ukazuje, ako sa kryštalizovala autorova básnická metóda. Silanov štýl je žitou spoveďou, vyznaním bez póz, hľadaním transcendentna ako najvýraznejšej hodnoty človeka.
Titul si môžete zakúpiť na našom webe, v predajni Knihy LIC (Námestie SNP 12 v Bratislave– za zvýhodnenú cenu 9€) aj v iných kníhkupectvách.
Východiskovým metodologickým rámcom monografie je kombinovanie literárnohistorického aesteticko-analytického aspektu. Pri interpretáciách lyrických textov Príhodová používa výdobytky novodobej hermeneutiky a semiotiky. Zároveň si pri kontextualizácii Silanovej tvorby všíma sociálnopolitické a kultúrne aspekty, ktoré tvoria neprehliadnuteľný rámec obdobia vzniku jeho básnického diela. Pri prezentácii diela autorka zvolila časový sled, ktorý umožní logické vnímanie celej tvorby. Popritom pri analýze jednotlivých básnických zbierok a období pravidelne poukazuje aj na biblický, filozofický, ako aj európsky literárny kontext, v ktorom dielo vzniklo. Vo svojej monografii vychádza z pôvodných materiálov a pri výstavbe textu používa originálne pramene.
Príhodovej práca oJankovi Silanovi je monografiou tradičného, no dnes už čoraz zriedkavejšieho druhu, keď plynule prepája „život adielo“ autora. Vysvetlenie Silanovej básnickej genézy v30. rokoch, vobdobí pre spisovateľa životne asi najpriaznivejšom azároveň rozhodujúcom zhľadiska jeho zrodu ako slovesného tvorcu, autorka hľadá anachádza vpriestoroch dobového literárneho poľa, v dobovom vývine slovenskej aeurópskej poézie, ako aj vdielach konkrétnych básnikov (Rilke, Smrek, Deml), na ktoré Silan tvorivo reagoval anadväzoval. Kapitoly venované druhej polovici spisovateľovho tvorivého života, teda obdobiu po roku 1945 anajmä po roku 1948, sa začínajú rekonštrukciou spoločenských podmienok, ktoré výrazným,často drastickým spôsobom determinovali postavenie aosudy básnika-kňaza. Rekonštrukcia Silanových životných osudov vdanom období prirodzene otvára priestor na interpretáciu jeho vtedajšej tvorby.
Edita Príhodová, PhD.,(1970), literárna historička, vyučovala na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity vRužomberku dejiny slovenskej literatúry aliterárnu teóriu. Dlhodobo sa venuje výskumu slovenskej katolíckej moderny vjej filozofickej (Ladislav Hanus), teoretickej (Jozef Kútnik Šmálov) aumeleckej (Janko Silan) podobe. Vydala knižný výber aaudiovýber zo Silanovejceloživotnej tvorby –Medzidobie(2012). Edične pripravila do tlače jehoBásnické dielo. Publikuje vslovenských izahraničných literárnych a kultúrnych časopisoch azborníkoch. Prečítajte si jej vyjadrenie o práci na novom titule:
Vtýchto dňoch vychádza vLIC moja monografia oJankovi Silanovi snázvom, ktorý je jeho citátom: „Spievam, lebo milujem“. Vpodstate je to od základu prepracovaná dizertačná práca, ktorú som obhájila roku 2006. Keďže som od roku 2004 začala pracovať na Katolíckej univerzite v Ružomberku, vedecká činnosť sa stala neoddeliteľnou súčasťou mojej akademickej práce. Okrem čiastkových publikačných výstupov vo vedeckýchzborníkoch ačasopisoch som mala zámer vydať vedeckú monografiu oautorovi, ktorého dielo som spoznala počas doktorandského štúdia, avšak už stým teoretickým poznaním, ktoré som nadobudla ako akademička. Tak postupne od roku 2011 vznikala kapitola za kapitolou, pričom každá znich mapuje určité obdobie vývoja atvorby Janka Silana. Korpus textu rástol pomaly, pretože okrem diela básnika som sa oboznámila sohlasmi na jeho tvorbu zo 40., 60., 90. rokov až do súčasnosti. Okrem toho som sa zoznámila sjeho pomerne objemnou literárnou pozostalosťou vLiterárnom archíve SNK vMartine. Tieto zdroje som zakomponovala aj do monografie. Pomohli dielo básnika zasadiť do literárneho kontextu.
Spomínaný básnik si zaslúži pozornosť vedeckej ičitateľskej obce. Vo svojej poézii hľadá Boha nielen prostredníctvom liturgie amodlitby, ale aj na prechádzke prírodou, pri stretnutiach sľuďmi, kde to ľudské, humánne prirodzene dopĺňa to božské či duchovné. Jeho poézia je vzdialená od parnasizmu aódickej oslavnosti. Skôr nadobúda známku meditatívnosti, ktorá vzniká vtichu, na ktoré sa lyrický subjekt naladí. Na vyjadrenie týchto nesamozrejmých hodnôt Janko Silan vypracoval originálny básnický štýl, pri ktorom sa inšpiroval modernou, najmä symbolizmom.
Čítanie Silanovej poézie mi prinieslo nejedno prekvapenie, ktoré sa prenieslo aj do jeho literárnovednej reflexie. Prejavilo sa to vprecizovaní doterajšieho poznania jeho poetiky, najmä zobdobia jeho publikačného zákazu, keď písal do zásuvky, ale snádejou, že sa jeho poézia vpriaznivejšom čase vydá.
Verím, že podobne prekvapujúce asvieže i podnetné bude čítanie jeho literárnovednej reflexie či už pre odborníkov zradov literárnych vedcov alebo pre záujemcov zliterárnej obce.
