ղľáԾ
Nová kniha pracovníka Literárneho informačného centra 辱DZٱľ Antona áža ádz Nežná volavka vyšla koncom roka 2004 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ.
Slávnostná prezentácia publikácie sa konala 13. januára 2005 vpekných priestoroch vydavateľstva Ikar Svet knihy na Obchodnej ulici. Podujatie moderoval tradične dobre pripravený Jaroslav Rezník 辱DZٱľ Anton áž sa zaujímavo rozhovoril osvojej práci pre film aopozadí príbehu, ktorý sa odohráva vbratislavskom prostredí, včastiach mesta, ktoré sú autorovi blízke.
Onajnovšej próze A. áža vyšla vKnižnej revue recenzia od Etely Farkašovej. Prinášame vám aj ďalší priaznivý ohlas od spisovateľky a literárnej vedkyne Márie Bátorovej (vyjde čoskoro vLiterárnom týždenníku):
Rapsódia omilosrdenstve
Najnovšia kniha Antona áža Nežná volavka (Slovenský spisovateľ, 2004) na malom priestore – v31 krátkych kapitolách na 160 stranách – predstavuje podsvetie slovenského hlavného mesta. Strhujúci rytmus rozprávania vytvára niekoľko faktorov: postavy románu sú štvanci bez ustania, ato prenasledovaní aj prenasledovatelia, miesta, do ktorých autor román situuje sú pohyblivé, stanica, ulica, diskotéka, taxíky, vlaky anaproti tomu útočiská, ktoré sú len zdanlivo bezpečné: odstavené vagóny, byty – diery, „viaceré“, sledované byty donátorov, kláštory akostoly, staré mesto, Petržalka hrozivo neprehľadná. Paradoxne najpokojnejšie, ale aj najneistejšie je miesto – prístrešok na smeti, vktorom bývajú dvaja žobráci so psom.
Centrálny motív, okolo ktorého autor rozkrúti kaleidoskop realistických osudov, sú peniaze. Vidiek, čo sa týka pokojnej existencie, protiváhu voči veľkomestu netvorí. Kvôli peniazom „sa hýbu“ zmiesta všetky postavy: feťáci Dolly aSpidi, díleri zdrogového hniezda, žobráčka Škrekľaňa aj novicka Mária, ktorá rýchlo opustí dom so zväzkom peňazí – dedičstvom starej mamy Bernadety, ktorá ho zanechala pre cirkev, nie pre vlastnú rodinu. Opustí matku, aj keď si uvedomuje, ako by ju potrebovala... Mária je kľúčovou postavou,vo svojej krehkosti pevná ako diamant. Zhľadiska tejto postavy je ážDZ román typ „bildungsrománu“. Vidiecke dievča, ktoré zlásky kstarej matke aňou vychované vláske kBohu, je pred skladaním „večných“ sľubov, sa konfrontuje scelkom neznámym svetom vpadne do prostredia staničnej prostitúcie afeťákov; cez podnety z tohto prostredia si uvedomuje aj spätne slová svojej spolunovicky Cecílie ajej skúsenosti soveľa voľnejšou cirkvou vAmerike; cez toto prostredie sa akoby znovurozhoduje aj napriek otvorenosti starej mníšky pre život vkláštore. Románom sa tiahne dualistický princíp napätia medzi duchom atelom. Vuliciach veľkomesta túži po pokoji abezpečí, ale je so svojím presvedčením tak ďaleko ataká zrelá, že dá prednosť tomu, čo musí urobiť, ak svoje poslanie myslí vážne. Dostáva sa jej poznania, oakom netušila, zblízka vidí zúfalstvo matky, „absťák“ prostitútky Dolly, zverskosť avražednú nenávisť Albánca Mizru avšade spontánne zasahuje: na vyzývavú ponuku dá bozk lásky Dolly, Spidiho matke nechá zlatú retiazku smedailónom Matky Božej, peniaze na kaplnku dá prenasledovateľom Spidiho, aby mu zachránila život.
Poznanie sveta, ktorý bol pre Máriu dosiaľ úplne skrytý, jej len odhalí skutočnú možnosť nasledovania Krista.
áž je majstrovský rozprávač. Plasticky skicuje prostredie, diferencovane vyhraňuje znaky typov jednotlivých postáv, necháva prenikať rôzne cudzie prostredia – rakúskych turistov, svet Ameriky aBalkánu. Mapuje domáce prostredie agenézu postavenia jednotlivých, aj vedľajších postáv scelkom konkrétnymi osudmi. Pritom nezostáva pri vonkajšku, ale zachytáva tie najintímnejšie, podvedomé poryvy apohnútky ako je to vprípade Spidiho.
ážDZ román nie je len zo súčasnosti, ktorej plastickosť tvorí živý jazyk ulice, či dôsledky zákonov „voľného trhu“, poznatky zo zákulisného diania oficiálnych „mocných“. Cez postavy dvoch žobrákov Jozefka aŠkrekľane (paralelný ktomu je aj obraz penzistov blúdiacich vhypermarketoch) je obžalobou systému, ktorý zbedačil tisícky skromne existujúcich apracujúcich ľudí. Cez postavu Bernadety má však román aj svoju historickú dimenziu asiaha do 50tych rokov likvidácie cirkevných rádov na Slovensku. Okrem pouličného slangu má aj iný jazyk: písma, Apokalypsy, Starého anového zákona. Autor dá citátom amodlitbám vhodný priestor- je to majster proporcií vštruktúre. Román má aj svoju perspektívu, strašnú víziu: množstvo ľudí urazených aponížených , zástupy biednych.
Anton áž vytvoril fascinujúci dokument doby, realistické svedectvo plné empatie aapelatívne zároveň.
