ղľáԾ
Názov tohto textu môže byť pochopený nesprávne,tak si ho radšej vysvetlíme hneď na začiatku. Vychádza z konceptu „snovej práce“, teda zchápania sna ako realizácie určitej nevedomej túžby, splneného priania, ktoré zabraňuje spiacemu sa prebudiť. Snívame vaktívnej fáze spánku, označovanej ako REM, ktorámá najbližšie kprebudeniu, tátokratšia fáza prepája fázy hlbokého spánku, pri ktorom dochádza kregenerácii organizmu. Vtomto zmysle jekaždý sen, ktorý predlžuje spánok, dokonca aj nočná mora, snom dobrým. Titul nasledujúceho textu by preto mohol znieť aj „Túžba na dosah ovládača“. To by však zavádzalo ešte väčšmi, pretože otázka, sktorou nás psychoanalýza už od čias Freuda neustále znepokojuje, znie, či vieme, po čom naozaj túžime. Inak povedané, čo je objektom našich túžob?
Kniha Alfie Bowna Playstation svet snov odkazuje kpsychoanalytickej, presnejšie kLacanovsko-Žižekovskej tradícii asnaží sa ztejto pozície analyzovať svet videohier, načrtnúť ich vývoj akourčitú „snovú prácu“ vslužbách kapitalizmu, korporácii a spoločnosti. Úloha, ktorú si Bown vytýčil, je neľahká, pretože okrem spomínaného psychologicko-sociologického aspektu musel zadefinovať videohry ako špecifický druh umenia, ktoré uniká našej reflexii. Prečo je však potrebné vnímať videohry ako umenie anestačí sa uspokojiť sich popisom ako určitým fenoménom zábavného priemyslu? Odhliadnuc od estetických otázok aspríklonom kotázkam filozofickým sa to musí urobiť preto, že umenie ako také je voči systému zo svojej podstaty subverzívne. Vtomto prístupe cítime uBowna tradíciu postštrukturalistického myslenia šesťdesiatych asedemdesiatych rokov (M. Foucault, G. Deleuze, F. Guattari a ďalší), ktorá je vkniheaj priznaná. Dokonca ju cítiť natoľko, že videohra ide aspoň časť cesty ruka vruke stextom, nakoniec rozdiel pôžitku arozkoše, teda určitého racionálne kontrolovateľného rámca potešenia (pôžitku) aneviazaného užívania (rozkoše) sú zadefinované podobne ako vBarthesovom Potešení ztextu.
Čítanie ahranie, text ahra sú podobné, nie sú však rovnaké kódy. Bown sa nám to snaží dokázať v druhej kapitole – alebo leveli, ak chceme, ako nazýva kapitoly sám autor –, kde kladie do opozície textovú rovinu interpretácie hernej série Uncharted ako textu ajejpsychoanalytickú interpretáciu. Nie je to úplne presvedčivá argumentácia, ale na to, aby demonštroval fungovanie kapitalistického realizmu (pojem M. Fisher), teda „funkciu, ktorá naturalizuje fixnú množinu možností vsystéme avyužíva prácu snov, ktorá zahladzuje každú potenciálnu trhlinu, aby sa tak všetko, čo sa dá predstaviť si, nachádzalo vmedziach kapitalizmu“ (s. 77), to stačí. Táto funkcia videohier – uSlavoja Žižeka, na ktorého sa autor často odvoláva, by sme ju mohli nazvať funkciou ideológie – je vknihe zobrazená dobre. Od strieľania zombie alebo bojovania v postave amerického vojaka proti teroristom apod. (takýchto hier je nekonečné množstvo) sa Bown presúva kherným simulátorom veľkomiest aspoločností, kde ukazuje, ako fungujú amodifikujú sa vrámci fixnej množiny určité zaužívané pravidlá systému. Akončí tými najjednoduchšími hrami,ktoré hráme cez prestávky v pracovnom čase a človeka len oberajú očas, čím vyvolávajú výčitky a nepriamo zvyšujú produktivitu práce vkorporáciách.
Playstation svet snov je kniha, ktorá v dobrom slova zmysle otvára diskusiu aupozorňuje nás na to, že „oddelenie filozofie od technológií bolo vždy zámerné aslúžilo kombinácii záujmov korporácií aštátov“. (s. 171) Filozofia sa stechnológiami musí opäť stať jedným. Až potom snová idyla hrania, ktorá je vždy predzvesťou katastrofy, odhalí svoju pravú tvár amy zistíme, že niektoré hry sú skutočné nočné mory. Dúfajme aspoň v to, že nás privedú kprebudeniu.
Mgr. Marek Debnár, PhD.(1979)
Je riaditeľom Centra digitálnych humanitných vied na FF UKF v Nitre. Absolvoval doktorandské štúdium v odbore Systematická filozofia na FiF UK vBratislave. Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti sa orientuje na interdisciplinárny výskum filozofie a etiky v oblasti digital humanities (DH). Zaoberá sa metodológiou využívania postupov a nástrojov informačných technológií (IT) v humanitných vedách, kvantitatívnou analýzou dát a využitím textových korpusov v oblastiach filozofie a etiky.
Marek Debnár. Foto: archív M. D.
