ղľáԾ
„Na vydávanie kníh, ktoré sa možno nepredajú, som expert. Myslím si ale, že mám veľmi dobrý cit na vizuálne pekné knihy,"odpovedá Adam Berka.
Rozhovor Alexandry Jurišovej svydavateľom akníhkupcom Adamom Berkom
íܱ Adam Berka si na založenie vydavateľstva akníhkupectva 82 Bøok & Design Shõp požičal peniaze od priateľov. Ilustrovaná Ústava Slovenskej republiky bola pred štyrmi rokmi jeho prvou vydanou knihou a podarilo sa mu ju vypredať vpriebehu jedného mesiaca. Byť však vrámci úzkeho slovenského knižného trhu malým vydavateľom, ktorý si všetko zabezpečuje sám, nie je jednoduché.
Ako vznikol nápad vydávať knihy?
Túžbu po vydávaní som pocítil na vysokej škole po návrate zIndie. Vtedy som mal ambície, ale netušil som, ako funguje slovenský knižný trh. Vedel som však, že nechcem byť závislý od iných vydavateľov. Atak som si povedal, že začnem vlastným e-shopom, aak sa mi podarí vydať svoju prvú knihu, budem ju cez neho predávať svojím kamarátom.
Študovali ste však architektúru.
Áno apráve počas štúdia architektúry som zistil, že na slovenskom knižnom trhu chýbajú knihy oarchitektúre adizajne, ktoré sú však vzahraničí rozšírené adostupné. Odtiaľ som ich napokon objednával nielen pre seba, ale aj pre spolužiakov, vďaka čomu vznikol prvotný nápad rozbehnúť e-shop aneskôr kníhkupectvo zamerané na architektúru, dizajn aumenie.
Na základe čoho ste sa rozhodli, že vašou prvou vydanou knihou bude práve Ilustrovaná Ústava Slovenskej republiky? Nebol to tak trochu risk?
Bol to risk, ktorý vyšiel. Vypredali sme ju vpriebehu jedného mesiaca. Vždy ma väčšmi zaujímala literatúra faktu než beletria. Mám veľmi blízky vzťah kilustrovaným adetským knihám, čo sa prenieslo aj do mojej vydavateľskej činnosti. Sám som vyrastal na encyklopédiách aveľkú časť môjho detského sveta tvorili práve ilustrované knihy. Preto som sa rozhodol vydávať literatúru faktu, spoločenské a občas aj prírodné vedy, no niektoré publikácie sa dotýkajú aj geografie čihistórie a dokonca irovnoprávnosti či vlastenectva. Vydal som aj knihu opocitoch, domčekoch sveta, krojoch, Štefánikovi či požiaroch.
Sú to veľmi rôznorodé knihy. Podľa čoho si ich volíte?
Na vydávanie kníh, ktoré sa možno nepredajú, som expert. Myslím si ale, že mám veľmi dobrý cit na vizuálne pekné knihy, kčomu mi dopomohlo štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
Keď ste vstúpili na slovenský knižný trh, nebáli ste sa, že sa nebudú predávať?
Či sa knihy budú alebo nebudú predávať, vôbec nezávisí len od toho, aké sú. Napríklad práve detskými knihami je náš trh mimoriadne presýtený aja som sa doteraz zameriaval najmä na tie. Niektorí vydavatelia navyše nie sú iba vydavateľmi, ale aj majiteľmi kníhkupectiev, distribútormi amarketérmi, čo ešte väčšmi zamiešava karty. Nejde však o to, že by som súťažil skonkurenčnými vydavateľmi: vprvom rade bojujem sveternými mlynmi obchodných vzťahov. A ako malému nezávislému vydavateľovi sa mi preto len veľmi ťažko za týchto podmienok napreduje, aj keď to celkom zvládam vďaka tomu, že všetku energiu „vrážam“ do propagácie svojich kníh a snažím sa onich najmä veľa hovoriť.
Vydavateľstvá sledujú aj to, aniekedy najmä to, čo vydáva zahraničný trh. Vedia, ktoré knihy mali úspech apodľa toho ich aj vydávajú. Robievate to aj vy alebo si vyberáte na základe toho, čo sa vám páči, odhliadnuc od rebríčkov svetových bestsellerov?
Číslami sa vôbec neriadim. Kniha ma musí vprvom rade osloviť amať hlbší zmysel. Občas si však dovolím výstrelok, ako to bolo vprípade nádhernej ilustrovanej čerstvej novinky oelektrických rybách. Ide oknihu, ktorú som zbadal na veľtrhu vBologni v malinkom stánku jedného kanadského vydavateľstva. No napriek tomu, že vydanie tejto knihy bola čisto pocitová záležitosť, väčšinou si vyberám tituly od vydavateľstiev, ktoré poznám. Aj keď som vždy otvorený novým nápadom, mám jasnú predstavu otom, pre koho budú moje knihy určené aakým spôsobom majú čitateľom priblížiť danú tému.
Takže sú knihy, ktoré by ste nevydali?
Nepúšťam sa do kníh, ktoré hraničia svýtvarným umením. Aj ilustrácie beriem iba vrovine nástroja, ako sprostredkovať informácie, ale ak by mali negatívne ovplyvniť schopnosť čitateľa tieto informácie vnímať, hľadal by som iné spôsoby. Som vďačný za to, že existuje umelecká literatúra, no tá má len veľmi malý potenciál zasiahnuť širšie publikum. Apre mňa je dôležité, aby boli moje knihy výnimočne vizuálne spracované a dokázali osloviť aj čitateľov, ktorí nepochádzajú zvýtvarného prostredia, čo je veľmi dôležité.
ʰč?
Ľudia, ktorí sú vzdelaní voblasti výtvarného umenia apohybujú sa vumeleckých kruhoch, si cestu ku kvalitnej a peknej literatúre nájdu ľahko. Ja sa usilujem dostať bližšie kľuďom, ktorí sa vtomto prostredí nenachádzajú. Preto sa snažím spolupracovať aj sobčianskymi združeniami aškolami. Je pre mňa dôležité posielať knihy aj do regiónov, kde je prístup kliteratúre akultúre menší, adávať aj knihy deťom, ktoré by sa knim prirodzenou cestou zrejme nikdy nedostali.
Darí sa vám to?
Áno, našťastie sa mi darí distribuovať knihy aj do vylúčených skupín, čím je radosť z práce dvojnásobná. Moja najväčšia motivácia je osloviť človeka, pre ktorého tieto knihy predstavujú vzdialený svet. Keďže som vyrastal vo výtvarne orientovanej rodine, bol som obklopený veľkým množstvom pekných kníh, čo by som doprial každému dieťaťu. Súčasťou môjho detstva bolo maľovanie sotcom, ktorý mi každý deň vytiahol zdomácej knižnice nejakú encyklopédiu. Dodnes mám tieto knihy pred očami, napokon do veľkej miery tvorili môj fantazijný svet, zčoho čerpám dodnes.
Všetko, čo hovoríte, je na vydávaní „to pekné“. Aké sú úskalia vydavateľskej práce?
Je to kumulatívny typ podnikania. Ako vydavatelia sa smejeme na tom, že distribútori nám všetkým povedali zhruba to isté – vydavateľstvo začne finančne vynášať približne od dvadsiateho vydaného titulu. Ja by som mal do konca tohto roka vydať 15. titul od momentu, keď som sa do toho pustil. Trvalo štyri roky, kým moje vydavateľstvo začalo produkovať aspoň nejaký zisk. Ale je to stále málo, atakvšetko, čo zarobí, vkladám do vydávania ďalších kníh.Preto mi veľmi pomáha Fond na podporu umenia, bez ktorého si ani neviem predstaviť vydávať tento druh literatúry. Fungovalo by to jedine v prípade, ak by boli knihy drahšie, no väčšina vydavateľov sa zhodne na tom, že kniha, na ktorej pracuje celý tím ľudí niekoľko mesiacov, stojí menej ako hamburger shranolčekmi. Preto je utópiou, aby bola každá vydaná kniha hitom.
Ako teda pristupujete k ichvydávaniu?
Teraz už ku každému titulu veľmi opatrne, aj keď mám stále vysoké percento kníh, ktoré vydávam „len tak“, pretože ich považujem za pekné akvalitné, nehľadiac na ekonomickú stránku. Aj keby si ich kúpilo iba dvesto ľudí, stojí mi to za to.
Po štyroch rokoch už určite máte predstavu otom, kto je vašou cieľovou skupinou čitateľov.
Zrejme sa to často mení. Momentálne totiž prechádzam zdetskej literatúry aj na dospelú. Minulý rok som mal prvý pokus sknihou Príbehy svetových vlajok vpreklade Sama Marca, ktorá mala veľký úspech avypredali sme ju za týždeň. Bol to pre mňa signál, že zrejme toto je cesta.
Aké knihy pre dospelých ešte pripravujete?
Momentálne napríklad knihu oumení sotázkami aodpoveďami jedného švédskeho umelca. Ide operfektnú publikáciu, ktorá mne samému počas štúdia veľmi chýbala. Na všetky tieto otázky „do vrecka“, som hľadal odpovede dvadsať rokov.
Ďalej sa venujem knihe, ktorá je pre mňa veľmi osobná – Miesta Mesta Bratislava: Architektúra vesmírneho veku. Je to fotografická, asi 500-stranová kniha, ktorá mapuje architektúru aumenie vo verejnom priestore druhej polovice 20. storočia vBratislave. Ide o môj subjektívny fotografický výber toho, čo existuje vnašom hlavnom meste ako moderná apostmoderná architektúra.
Vporadovníku mám však aj jeden titul rakúskeho prozaika Stefana Zweiga, ďalej Ovídiovo Umenie milovať či encyklopédiu osexe snázvom Atlas rozkoše. Ale zatiaľ netuším, vakom náklade tento atlas bude, čo je presne tá neprenosná skúsenosť vydavateľov. Vo Francúzsku sa totiž predalo až pol milióna výtlačkov tejto knihy, no či ich ja predám aspoň tisíc, to neviem. Vždy však rátam stým, že každá kniha môže byť krokom vedľa. To ma však neodrádza od ich vydávania a verím, že je to správne rozhodnutie.
To je veľmi pozitívny prístup. Na malom slovenskom trhu sa asi ani neoplatí mať veľké oči.
Ako vydavateľa ma zaujíma aj táto psychológia predávania kníh – čo vlastne stojí za nákupnými rozhodnutiami čitateľov. Sám som veľakrát kúpil knihy, ktoré som ešte ani neprečítal, ale znejakého dôvodu ma oslovili.
Včom teda podľa vás spočíva rozhodnutie kúpiť si knihu, oktorej nič nevieme?
Dobrá kniha je pre mňa tá, ktorá odpovedá na moje potreby. Aje jedno, oakú knihu ide, ak sa jej to podarí. Tiež ma preto zaujíma, aké sú ľudské potreby. Ľudia totiž často nie sú racionálne bytosti amajú vsebe veľa všelijakých pohnútok atúžob, ktoré sa veľakrát vyplavujú práve včase nákupných rozhodnutí. Preto kupujú aj to, čo vôbec nepotrebujú, ale možno po tom celý život túžili. Človek si napríklad kúpi knihu oodľahlých ostrovoch, aj keď vie, že sa na ne nikdy nedostane, ale zláka ho už len predstava, že vďaka peknej knihe ich má aspoň takto na dosah.
Opráci sknihami hovoríte, akoby to bola práca snov. Popri tom však robíte aj inú, ktorá vás živí. Je to teda tak, že musíte mať ako vydavateľ ďalšiu prácu, aby ste vôbec mali zčoho žiť? Beriete vydávanie kníh ako hobby?
Mať túto prácu ako hobby nie je možné. Keďže som však aj vkomunálnej politike, musel som trochu upustiť od vydávania, čo mi je veľmi ľúto. Kvydávaniu pristupujem ako ksvojej práci, ktorá ma veľmi baví. Uvedomujem si ale, že pri knihách je dôležité okrem iného najmä to, aby boli kvalitné, anie, aby vyšli načas. Pri tejto práci je pre mňa čas irelevantný, pretože odmietam vydávať niečo, sčím nie som stotožnený aspokojný.
Ako si dokážete získať čas, ktorý všetkým chýba?
Keď potrebujem viac času, či už ako vydavateľ, alebo ako autor, jednoducho si ho vezmem. Vždy sa však snažím stanoviť si nejaký termín, čo je pri autorských knihách očosi zložitejšie... Kniha, ktorá je moja, môže byť vo finále akákoľvek, no keď vydávam už existujúcu knihu aiba ju prekladám, viem, aký má byť výsledok.
Aj pri pohľade na umelecké diela sa vždy ponúka otázka – kedy umelec vie, že je dielo hotové? Vy ako autor avydavateľ to viete odhadnúť?
Dielo vpodstate nie je hotové nikdy. Existuje však hranica, ktorú keď dosiahnem, som spokojný. No to neznamená, že to nemôže byť lepšie. Napríklad aj vprípade spomínanej fotografickej knihy oarchitektúre vBratislave. Mohla by neustále rásť, no väčšie umenie je podľa mňa redukovať než nabaľovať.
Ako na váš postup reagujú ľudia, sktorými spolupracujete?
Mnohí mi vyčítajú, že mi všetko dlho trvá. Ale to je ako keď maľujete izbu. Sú ľudia, ktorí to radšej rýchlo spravia, majú to desaťkrát rýchlejšie, no všetko popri tom zašpinia, apotom týždeň drhnú byt. Ja si, naopak, všetky miesta oblepím páskami, aj keď mi to trvá dlho, no na konci ich už iba strhnem azahodím, a mám to hotové vdokonalosti. To znamená, že síce mi veci veľmi dlho trvajú, ale keď už robím finálnu prácu, viem, že je naozaj finálna. Niektorí ľudia teda idú rad radom aučia sa na svojich chybách, no na konci majú veľa odpadu. Ja si veľa odpadu nemôžem dovoliť, lebo by som skrachoval veľmi rýchlo.
Adam Berka (1982)
Vyštudoval architektúru na VŠVU v Bratislave a absolvoval študijné pobyty vAmerike avIndii. Vsúčasnosti je vydavateľom amajiteľom vydavateľstva akníhkupectva 82 Bøok & Design Shõp vBratislave. Je aj bratislavským mestským poslancom.
Alexandra Jurišová (1995)
Je editorkou vLIC, redaktorkou arecenzentkou vMagazíne oknihách. Prispieva do viacerých niekoľkých periodík. Zameriava sa prevažne na non-fiction literatúru.
