ղľáԾ
 Milan Šútovec |
Nových pôvodných literárnovedných publikácií je dnes ako šafranu. Aotých, čo vyšli dávnejšie, ani nechyrovať. Atak staronovú ŠúٴDZDZ knihu môžeme len privítať. Ako vieme aako píše aj autor vkrátkej bibliografickej poznámke, prvá časť tejto práce – Romány amýty – vznikala vprvej polovici sedemdesiatych rokov 20. storočia apod týmto názvom vyšla knižne vo vydavateľstve Tatran (1982).
 |
Pôvabnú zelenomodrú knižočku zniekdajšej tatranskej edície Interpretácie dnes už nedostať nieže vobchodoch, ale ani vknižniciach. Približne vpodobnej farebnosti, doplnená onové texty vdruhej časti nazvanej Post scriptum (spodtitulom Texty adejiny) vychádza teraz nanovo, ateda aj snovým názvom Mýtus adejiny vpróze naturizmu. M. Šútovec sa ako vedec hlási predovšetkým kO. Čepanovi, no spravodlivo priznáva rolu obhajovateľa lyrizovanej prózy, predovšetkým diela F. Švantnera, aj J. Števčekovi. Fragment zrukopisu Života bez konca na obálke, sautorovými škrtmi aopravami, pôsobí ako umelecké dielo – symbolicky predznamenáva osudy Švantnerovho rukopisu vo vtedajšej dobovej praxi... Aj názov druhej časti, obsahujúcej medailóny ozákladných dielach prózy naturizmu, možno rovnako vnímať obrazne – vzhľadom na osudy lyrizovanej prózy aj vzhľadom na osudy Švantnerovho románu. Nejde len ododatok, ale iodôkaz, že Šútovcova práca opróze naturizmu nestála vjeho literárnovedných záujmoch na ok raji, ale tejto téme i ďalej venoval hlbšiu asústredenú pozornosť.
A. Šikulová
