ղľáԾ
Dado Nagy a Ѵǰáٲ Petra Krištúfka. "Svoju zbierku príbehov zaplnil duchmi, utopencami, nekromantmi, dybbukmi či oživenými mŕtvolami."
Peter Krištúfek: Ѵǰáٲ
Bratislava: Artforum, 2020
Dva roky po nečakanom odchode spisovateľa Petra Krištúfka sa na knižné pulty dostala jeho nová kniha. Zbierka dvanástich poviedok poteší najmä milovníkov strašidelných atajomných príbehov a je dôkazom celoživotného záujmu autora ohororový žáner.
Spisovateľ arežisér Peter Krištúfek si takmer celý život písal denník a veril, že vďaka pravidelnému zapisovaniu každodenných udalostí môže prežiť život intenzívnejšie apochopiť, čo vlastne zažíva. Okaždom knižnom projekte, ktorý roky pripravoval, sme viedli dlhé rozhovory. Až na jeden. Ѵǰáٲ. Zásadnejšej spomienke na ne vďačím hlavne svojmu fotodenníku. Pätnásteho júna 2009 sme s Petrom vKošiciach nakrúcali miniportrét výtvarníka Borisa Sirku. Jeho obľúbenou témou sú hororové a desivé motívy, ktoré výtvarne štylizoval na vysokej estetickej úrovni. Na Sirkových obrazoch vidíme stopy tajomných bytostí, unikajúcu ektoplazmu či iný náznak zmyslami ťažko zachytiteľného sveta. Večer po nakrúcaní mi Peter spomenul, ako svet Sirkových obrazov dokonale korešponduje sjeho pripravovaným projektom morytátov. Ďalej sa však ktejto téme obsahovo príliš nevracal. Svýnimkou svojej predstavy oich vizuálnej podobe.
Grimoáre aj kabala
Od istého času sa Petrove zberateľské záľuby skoncentrovali do zbierania starých kníh arôznych obskúrnych tlačí. Okrem iného sa zaujímal aj o hermetizmus, alchýmiu, kabalu čistaré grimoáre. Vjeho počítači zostali fragmenty poslednej nedokončenej knihy Splendor solis (odkazujúcej na alchymistický spis Solomona Trismosina), ktorá mala byť venovaná jeho mame. Vzhľadom na šírku jeho záujmov v oblastibizarných, tajomných amierne morbídnych tém súvisiacich so smrťou sa dá povedať, že do knihy ѴǰáٴDZ iba trocha odlial asústredil sa najmä na klasickejšie a ľudovejšie vrstvy rozprávania.
Jarmočné príbehy
Pojmom „morytát“ označujeme hrôzostrašnú historku, zvyčajne spojenú svraždou a smrťou. Dejiny týchto ľudových „jarmočných príbehov“ siahajú až do stredoveku aich cieľom bolo aktivizovať žánrovú pamäť na rôzne bizarné nehody, krádeže, úmrtia a vraždy. Je smutným paradoxom, že do tejto kategórie by zapadla aj predčasná Petrova smrť na prednom sedadle diaľkového autobusu.
Poviedková zbierka Ѵǰáٲ vznikala postupnou sedimentáciou bizarných „krvavých motívov“ minimálne desať rokov. Autor svoj rôznorodý zdrojový materiál kreatívne spracoval, pričom deliaca čiara medzi zdrojom a fikciou postupne prestala existovať. Ѵǰáٲ sú výsledkom konceptuálnej línie autorovej tvorby, zameranej na kreatívnu prácu spramenným materiálom, ktorú si vyskúšal v Atlase zabúdania. Tentoraz nadväzuje na metódu spisovateľa adrevorytca Josefa Váchala ajeho inšpiráciu „krvavým románom“ ako žánrom brakovej literatúry.
پé
Tento žánrový odkaz zachytáva aj vizuálna podoba ѴǰáٴDZ, oktorú sa postaral ilustrátor Palo Čejka anajmä grafický dizajnér adlhoročný autorov spolupracovník Palo Bálik. Veľkú pozornosť venoval najmä písmovému fontu. Samotný dizajn knihy však zostal na polceste medzi podobou klasických lacných zošitových morytátov smierne vyšedivenou tlačou aumelecky štylizovaným knižným artefaktom. Pôvodný úmysel, že 100 limitovaných exemplárov dostane formu originálnejšej aluxusnejšej bibliofílie, sa bohužiaľ, nedočkal naplnenia. Štandardnú knihu od limitovanej odlišuje iba obálka snie príliš kvalitnou tlačou.
Bizarné historky
Vknihe ѴǰáٴDZ nájdete bizarné historky spojené s čiernou aľudovou mágiou, ale aj so slovanskou ažidovskou mystikou, úryvky zo zápisníkov zabitých vojakov, krvavé príbehy ozáhadných úmrtiach, baladické ľudové rozprávania, časti súdnych spisov, historické paradoxy spojené slikvidáciou nepohodlných politikov či monológy fantastických poverových bytostí. Rovnako sa tu vyskytujú odkazy na banálne krvavé vraždy zrôznych historických období – od baladických príbehov až po vraždy odhalené modernými kriminalistickými metódami.
Peter Krištúfek svoju zbierku príbehov zaplnil duchmi, utopencami, nekromantmi, dybbukmi či oživenými mŕtvolami. Niektoré texty majú prepracovanú štruktúru, iné zostali vo forme fragmentu a je otázne, či ich mal autor vpláne neskôr doplniť adopracovať.
Koniec letného času
Asi najsilnejším textom celej zbierky je poviedka Koniec letného času, ktorá, paradoxne, neprináša žiadne bizarné úmrtie a je skôr poetickou reflexiou plynúceho času nášho života. Autor snadhľadom naznačuje protirečivosť deliacej čiary medzi bytím anebytím a ponúka viacero zaujímavých intertextuálnych presahov. Rozprávačom je vojak čakajúci vzákope počas prvej svetovej vojny. Do rúk sa mu dostáva zápisník mŕtveho desiatnika, ktorý mu pri transporte vypadol zvrecka. Rozprávača prekvapuje, akú „úľavu avyslobodenie ztranzu bežných dní“ mu popri hrozbe neustálej smrti prináša toto zaznamenávanie bežných rutinných činností vzákopoch. Práve zachytávanie banálnych detailov večného kolobehu života asmrti vedie rozprávača k nadčasovosti.
Okrem ѴǰáٴDZ zanechal Peter Krištúfek vo svojej pozostalosti ešte rámcovú synopsu komixu ٰá ozakladateľovi bojového umenia Krav maga Imim Lichtenfeldovi. Dokončenia tohto projektu sa ujala Petrova manželka Katarína a bude pravdepodobne jeho posledným vydaným dielom.
Peter Krištúfek a Dado Nagy. FotoPeter Procházka
