ղľáԾ
Literatúra premladých dospelých – young adult – sa vposlednom období teší veľkej popularite. Otom, čo prenich znamená aako vnímajú jejmiesto na našom knižnom trhu, hovorí vnasledujúcej ankete päť autoriek a jeden editor.
Písanie pre mládež som zo začiatku vnímala akorelax, no čím viac kníh mám vydaných, tým intenzívnejšie siuvedomujem, akú veľkú zodpovednosť som sinaložila naplecia, pretože predstavujú nástroj, ktorým môžem tínedžerov ovplyvňovať, opatrne ichnabádať, abyprehodnotili svoje prio rity, všímali siokolie, nestavali napiedestál dočasné hodnoty a zamerali sa narozvoj svojho vnútra. Puberta jeobdobie, ktoré prináša zmätok, dezilúzie, neistotu, nové pocity avktorom sa vo veľkej miere človek formuje, takchcem, abydecká vedeli, že nie sú na všetky problémy samy, že vždy je tuniekto, ktoich rád vypočuje apodá impomocnú ruku. Ponúkam im príbehy, v ktorých sa môžu nájsť avktorých neraz paralely sosvojím životom aj nájdu, o čom mi píšu vosvojich správach, naznačujem imsmer, akým sa môžu vybrať, nosamotné riešenie improstredníctvom kníh nenatláčam, to byzrejme nikam neviedlo. Či už ide o problémy vrodine, vškole, osexuálne zneužívanie, šikanu, alkoholizmus... Tínedžeri bymali vedieť, že riešenia sú, hoci sasituácia neraz javí inak, ahlavne bymali mať pocit, že sa o vyriešenie problémov pričinili sami, že ichnik do ničoho netlačil apotreba vymotať sa zdanej situácie prišla zich vnútra.
Takže moja práca nie je už len otom, že ak mám chuť napísať príbeh, tak honapíšem, vidím zatou možnosťou oveľa viac apristupujem knej surčitým zámerom.
Aočom vlastne moje knihy sú? Odospievaní, oprvých fackách od života, oláske, osile priateľstva aspolupatričnosti, onádeji aj vtých najzložitejších azdanlivo neriešiteľných situáciách. Aopresvedčení, že vkaždom znás saskrýva hrdina schopný zvládnuť itie najťažšie prekážky, dôležité však je, abysme ho vsebe objavili.
Rozmach young adult literatúry v poslednej dobe môže znamenať ibajediné – mladí ľudia chcú čítať. Chcú sazasnívať a preniesť do čarovného sveta fantázie, červenať sapri ľúbostných príbehoch či zasmiať sa na zábavných zápiskoch svojich fiktívnych rovesníkov. Práve fakt, že hlavní hrdinovia týchto románov bypokojne mohli byť ichkamaráti, umožňuje mladým čitateľom vcítiť sa dopostáv. Vniektorých príbehoch dokonca nájdu ajsamých seba.
Ja sama patrím docieľovej skupiny „mladých dospelých“. Už odmala somrada čítala, odrozprávok somprešla kprvým fantasy knihám, pripojila som sa kugenerácii Harryho Pottera, nechala som savtiahnuť do upírskeho víru a nazrela som dopostapokalyptického sveta. Vmysli som sisvoje obľúbené príbehy dotvárala, menila, stala som sahlavnou postavou. Tie, ktoré vzišli zhlavy niekoho iného, mi však nestačili, a taksom sivytvorila vlastné svety. Keď somsvoje myšlienky preniesla napapier, situácia nabrala na vážnosti. Písanie manadchlo. VČiernej schránke somopisovala ľudí, ktorí majú takmer neobmedzenú moc, apresne tak sa cítim pri písaní fantasy – vytváram vlastný príbeh svlastnými pravidlami.
Napriek tomu, že young adult je zväčša považovaná zamenej náročnú literatúru, všimla som si, že sa vnej stále viac aviac objavujú knihy, ktoré nastoľujú otázky o našej spoločnosti, zvyšujú informovanosť o chorobách či iných ľudských ťažkostiach a vyzývajú nás k zamysleniu. Páči sa mi, keď autor do príbehu zakomponuje ajposolstvo premladých ľudí, ktorí si ešte formujú mienku o svete alebo vňom hľadajú svoje miesto. Oniečo také sachcem pokúsiť aj ja vosvojej budúcej tvorbe. Mnohí mladí ľudia môžu v knihách nájsť riešenie svojich problémov. Amožno si toani neuvedomia azačnú sa nasvet pozerať novými očami – taká jesila kníh.
Moju prvú knihu sombrala viac-menej ako šťastnú náhodu – samozrejme, že bez štipky talentu by satakáto náhoda nemohla stať, ale povydaní Punkovej princeznej som sanecítila akospisovateľka... anecítim satak aniteraz . Myslím si, že život mladých dospelých sa točí najmä okolo vzťahov, apreto sú vzťahy aj ústrednou témou môjho príbehu.
Mám pocit, že svet je čoraz rýchlejší – každý chce všetko vyskúšať avšetko mať, ideálne hneď a bezakejkoľvek námahy. Keď saniečo pokazí, jednoducho sa tovyhodí azoženie sanové, namiesto toho, aby človek venoval svoj drahocenný čas oprave. Preto sú aj vzťahy čoraz povrchnejšie, rodičia nemajú čas nadeti, deti hľadajú chvíľkové potešenie, abymohli predstierať, že imvlastne nič nechýba, akaždý je spokojný. Preto ma vždy teší, keď vidím niekoho mladého, ktonemá úplne rozhádzaný rebríček hodnôt a nepovažuje morálku zanejaký prežitok...
Moja hlavná hrdinka urobila vosvojom živote niekoľko zlých rozhodnutí, nopredsa sajej podarilo vrátiť sa nasprávnu cestu – aj keď musela priopravovaní pokazených vzťahov prehltnúť svoju pýchu. Preto, ak si čo lenjeden človek poprečítaní Punkovej princeznej povie, že každá chyba sa dá napraviť, budem šťastná.
Najlepšie sa mi píše oveciach, ktoré poznám, a preto moja inšpirácia vychádza hlavne zo života. Nemusia to byť priamo moje zážitky (hoci ajtaké sa tunachádzajú), ale aj rôzne pozmenené skúsenosti kamarátov či situácie odpozorované naulici. Predsa len, človek jetvor spoločenský a vzťahy sú neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Niekedy inšpirácia príde úplne nečakane – najčastejšie v noci, keď už napoly spím . Veľakrát sa však stane, že počúvam pesničku a vďaka jejslovám či atmosfére sa mi vhlave objaví kúsok príbehu. Inšpirácia sa dá nájsť všade, akurát musí byť človek naladený nakreatívnu vlnu, aby jubol schopný zachytiť.
Literatúru pre mládež a mladých dospelých vnímam ako veľmi dôležitý prvok slovenského knižného trhu. Domáca tvorba young adult má na našom trhu oveľa nižšie zastúpenie akoostatné žánre, čo zapríčinilo, že mladí siahajú najmä poprekladových tituloch. Všimla som si, že niektorí čitatelia majú voči slovenskej literatúre predsudky, čo maskutočne mrzí, keďže máme naozaj talentovaných autorov. Jasama tento žáner obľubujem zo všetkých najviac, hoci už niesom tínedžerka. To je ajjeden zdôvodov, prečo som sarozhodla písať práve premladých. Neviem, či je to tým, že tento žáner obľubujem ajako čitateľka, alebo sa mitak dobre píše najmä vďaka môjmu veku, ktorý je veľmi blízky veku mojich čitateľov. Ešte nedávno sombola aj ja tínedžerka, tak že sadokážem dopostavy vžiť, viem, akomladí uvažujú, čo sa im páči či nepáči. Tiež sa mijednoduchšie vyjadruje jazykom mladých ačasto využívam ajslang. Inšpiráciu čerpám najmä zo života. Odkedy píšem, všetko okolo seba vnímam oveľa intenzívnejšie. Stačí mi úplná drobnosť avmojej hlave sahneď vynára myšlienka za myšlienkou, z ktorej následne vzniká príbeh. Niekedy je to človek vautobuse či naulici, príhody známych, ktoré začujem, alebo moje vlastné zážitky a skúsenosti. Veľmi mipomáha ajhudba. Pripiesňach siviem predstaviť mnohé scény oveľa reálnejšie. Dokážem tak príbeh precítiť, hoci je tolen fikcia. Nepíšem síce autobiografické knihy, no dosvojich príbehov vkladám veľkú časť seba, hoci to väčšinou robím úplne nevedome auvedomím si to až prikorektúrach, keď text opakovane čítam. Somrada, že sa stále viac aviac ľudí vracia kčítaniu kníh. Myslím, že v dnešnej internetovej dobe je to tonajlepšie, čo sa im môže stať. Knižná kultúra satak opätovne rozvíja ajmedzi mladými, čomu sa veľmi teším. Oto viac, ak k tomu prispejem ajsvojou tvorbou.
Mám 16 rokov. Apíšem. Vraj som ešte primladá... Mala bysom počkať, odložiť svoje diela naistý čas do zásuvky alebo salen jednoducho venovať povinnostiam aškole. No ja píšem. Pretože to dáva môjmu životu zmysel.
Vytvárať fiktívne svety jetotiž istou formou úniku zo špinavej, zahmlenej akaždodennej rutiny, ktorú sledujem, keď kráčam pouliciach plných príbehov bolesti, smradu alásky. Ide tu oviac akolen oukladanie viet nanudný biely papier.
Slová kníh inšpirujú skutoční ľudia, ich pohľady, denníky a slzy. Tvorba young adult literatúry dáva nádej, že scenáre našich životov môžeme vytvoriť ajsami. Veď písanie jepredsa odráme. Skutočnej. Otej, ktorú prežíva každý znás, ikeď jej príbeh satakmer nikdy nekončí šťastne... Aja aninetvrdím, že konce majú byť ošťastí. Diela, ktoré píšem, tiež nie sú rozprávky nadobrú noc. Sú oľuďoch, ktorí robia chyby, ale ajsprávne závery, anič ztoho už nejde vziať späť. Bohužiaľ. Alebo našťastie...
Je veľmi dôležité písať, najmä premladých. O mladých. Tieto príbehy by, podľa môjho názoru, mali byť ajpodané mladými. Práve preto píšem young adult literatúru. Chcem tvoriť scenáre životov, chcem podávať ďalej chvíle, ktoré sa už nikdy nebudú opakovať, chcem, aby iní prežili pocity, ktoré som okúsila ja. Každý znás má túto jedinečnú možnosť – naveky zaznamenať omyly, túžbu alebo zúfalstvo. Pretože literatúra, takako život, je tupre všetkých. A mojou jedinou túžbou je vďaka mojim dielam ovplyvniť zmýšľanie mladých ľudí a ukázať im príbehy iných. Pikantné, bolestné, nespútané, dráždivé. Dokonca ajzakázané. Mladí musia vedieť, že tí, ktorí píšu slová, konajú ičiny. Somrovnaká akomoji čitatelia anebojím sa otom písať. Zavádzam, ubližujem, rehocem sa, kričím, milujem anenávidím. Young adult literatúra jeako plátno. Jediné, naktoré nemusíme len maľovať poslušnosťou, ale aj čmárať hnevom.
(pôsobí akoprekladateľ aeditor young adult literatúry vo Vydavateľstve Slovart)
Knihy pre násťročných kedysi mizli včiernej diere medzi literatúrou predeti adospelých. A verili smepresvedčeniu, že tínedžeri ajtak nečítajú, a keď už, taksiahajú po „kvalitných“ kúskoch z oddelenia svetovej beletrie. Celosvetový rast popularity tínedžerských kníh našťastie pomohol ichrozmachu aj unás. Atak mohli aj naši násťroční hltať tisícky strán ohrdinoch vich veku, ktorí riešia tieisté problémy – lebo dospievanie jerovnaké, nech sanachádzate vktoromkoľvek kúte sveta.
Ostáva nám však ešte prekonať niekoľko predsudkov. Tínedžerská literatúra nie je žáner. Je tolen vekové vyčlenenie – hlavní hrdinovia sú spravidla trinásť- až osemnásťroční. Ich čitatelia aleneuznávajú žiadne vekové obmedzenie! Tínedžerská literatúra nie jenekvalitná lenpreto, lebo je písaná pre tínedžerov. Je žánrovo bohatá atematicky pestrá avpoliciach s„knihami pre mládež“ sanachádzajú mnohé nadčasové kúsky, ktoré sprevádzajú násťročných až dodospelosti. Veď knihy, akoKto chytá vžite, Pán múch, Denník Anny Frankovej, Volanie divočiny, Anna zoZeleného domu preniesli cezpomyselný prah dospelosti moju generáciu.
Nastal čas upriamiť sa aj na pôvodnú slovenskú tínedžerskú literatúru. Verím, že myako vydavatelia objavíme viacero mladých talentov, že autori otvoria ajdoteraz tabuizované témy anebudú sa báť netradičných, noplnohodnotných auveriteľných hrdinov. Lebo najostrejším kritikom jeterajšia násťročná fejsbúková generácia – to sú hrdinovia našich kníh.
