ղľáԾ
Alta Vášová: Odlety
Bratislava: F.R.& G., 2019
Hoci Odlety Alty Vášovej vyšli na konci roka 2019, treba sa knim vrátiť prinajmenšom zdvoch dôvodov. Alta Vášová, táto významná autorka (za svoju tvorbu získala viacero dôležitých ocenení) prozaických kníh, filmových amuzikálových scenárov, divadelných hier ikníh pre deti, je vtomto roku nominovaná druhý raz na Cenu Anasoft litera (prvý raz ju získala za knihu Ostrovy nepamäti v r. 2009). Druhý dôvod návratu kOdletom je originalita akvalita knihy. Vášovej autorský rukopis, jej poetiku písania si nemôžeme nevšimnúť apomýliť sinými; tak je to vžánrovosti, kompozícii aštýle aj tejto knihy.
Odlety – to nie je iba vzďaľovanie sa od niečoho, od niekoho; sú to síce aj odchody, no súčasne približovanie sa a pribúdanie spomienok.
Epický subjekt vOdletoch má formu druhej osoby arozprávačka mu adresuje svoje zážitky, pocity, názory, nálady, to, čo odkladala vpamäti ivrôznych zápiskoch od roku 2006 po rok 2018. Je evidentné, že tým epickým subjektom je samotná prozaička, ktorej autorská rozprávačka adresuje svoje výpovede. Ide ozaujímavý anesporne objavný prozaický postup, vktorom absentujú dialógy, vety sú prevažne menné, majú svoj rytmus, až sa často približujú kpoézii. „Stav paniky/ vnútorného chaosu/ či skôr zmeravenia umŕtvenia/ stav odmietania myslieť/ Ojednoduchých otázkach/ Osebe/ Ominulosti/ Opríčinách/ Onázoroch/ Ovymyslených osobách.“ (s. 13)
Pritom uvádza množstvo významných postáv – osobností – zrôznych súčastí kultúry, zo zahraničia aod nás, zminulosti isúčasnosti. Aj tu, tak ako vtakmer všetkých svojich prozaických knihách, spája osobné scelospoločenským acelosvetovým. Vyberá zo skutočnosti najmä to, čo sa dotklo jej vnútra, čo ju rozrušilo alebo upokojilo.
Autorská rozprávačka sa však prozaicky odkrýva fakticky iba včastiach (graficky odlišných od ostatného textu), ktoré sa zakaždým začínajú slovami: „Ahoj, sestrička...“
Epická hrdinka sa pohybuje vosvojom súkromí, vosvojich myšlienkach aspomienkach, ale reflektuje aj exteriérové pozície, ak sa týkajú kultúry, umenia, politiky, vzťahov minulých isúčasných. „Do niečoho sa ponoríš, čítaš, pozoruješ, premýšľaš – zároveň akoby pomimo prúdil čas –“ (s. 76)
Nejde však „iba“ ospomienky, sú to osobitné asociácie na udalosti, často iba okamihy, spájajúce sa sminulosťou, ale funkčne odrážajú aj súčasné prostredie, svet audalosti. Vášovej texty – to sú sémanticky široké plátna idrobné kresby, to sú spomienky iasociácie, otázky iodpovede, pravdy, sentencie... „Vzdelanosť stráca na cene, úsudok podobne, kultúrnosť, sčítanosť, empatia azdvorilosť vzbudzujú pobavený úsmev.“ (s. 140)
Autorkine myšlienky sa prelínajú ako priestory množín, ticho prenikajú jedna do druhej – je to obraz skutočnosti: užšieho spoločenstva, spoločnosti isveta aje to predovšetkým obraz toho, nad čím autorka premýšľala apremýšľa, čo ju trápi, znepokojuje či možno aj teší. Väčšinu textov možno chápať ako psychologickú štúdiu opocitoch osamelosti, očloveku introvertnom, hĺbavom, premýšľajúcom oprazákladných veciach vživote človeka, odôležitosti avýzname toho, čím aako žil. Nad smútkom či clivotou však vknihe Odlety prevažuje múdrosť, jednoznačný postoj kdobru izlu, kspravodlivosti; výborné sú reflexie ozrade, dôvere, láske, oľahostajnosti, zdvorilosti aempatii. Vášovej texty sú textami filozofickými aani prevažne lyrické vyjadrovanie im neuberá zreality, práve naopak.
Pri prozaickej knihe Alty Vášovej Odlety (i vniektorých iných) natrafíme na istú nevšednosť – nezáleží príliš na tom, na ktorej strane ju otvoríme akde začneme čítať. Nestratíme „žiadanú“ epickú niť. Vpróze tejto autorky je totiž taká netradičnosť: aj lyrické, poetické časti majú istý dej, zachytávajú pozadie isamotný život človeka (autorskej rozprávačky) na základe jedinečného pozorovania avnímania skutočnosti.
Texty vknihe sú relatívne krátke, žánrovo často rôznorodé, líšia sa štýlom igrafickou úpravou, majú podobu úryvkov či celých zápiskov zdenníkov, poznámok či zamyslení nad prečítaným, videným či počutým ahoci na seba fakticky nenadväzujú, je medzi nimi silná súvzťažnosť. Takýto unikátny postup by sme vpróze len ťažko hľadali. Na jednom mieste nájdeme vknihe text, ktorý je akousi autocharakteristikou autorskej poetiky: „Krátke útvary, málo slov – niekedy uzlové body: ako keď sa prekvapene zazrieme vskle výkladu.“ (s. 84)
VOdletoch Alty Vášovej nie je iba clivota asmútok za uplynulým, je vnej najmä múdrosť zprežitého.
