ղľáԾ
Názov knihyZtmy do tmynaznačuje istý oblúk, ktorým sa Peter Zajac Ján Štrasser dostávajú kPaulovi Celanovi.
Peter Zajac Ján Štrasser, autori obsahom irozsahom bohatej knihy obásnikovi Paulovi Celanovi, majú za sebou viacnásobnú dlhodobú spoluprácu voblasti literárnovednej tvorby prekladateľskej činnosti, no rovnako ich spája aj individuálna tvorba oblasť publicistiky.
„Vcelku sa dá pri ňom (pri prekladaní, poznámka G. R.) určiť deľba práce. Ja (Peter Zajac, poznámka G. R.) som pripravoval kultúrnohistorickú filologickú časť podstročniky skomentármi, Ján Štrasser texty prebásňoval, spätne komentoval navrhoval varianty. Obaja sme napokon spoločne dospeli kvýslednej podobe prekladaného textu. (...) pri písaní textov vtomto súbore sa poradie obrátilo. (...) Spolupráca sa však stávala voboch prípadoch spoluautorstvom...“ (s. 13)
Kdekoľvek sa začítať
Žánrový synkretizmus (komentáre, vedecké štúdie, eseje, poznámky na okraj, mikrozáznamy, fragmenty...) knihy je zjavný pre príjemcu vyhovujúci – vpodstate sa môže začítať na ktorejkoľvek z253 strán či začať jednou z15 kapitol. Percipient privíta odborný výklad pri mnohých básňach výberu, osobitne tých kľúčových. Vknihe sa stretneme aj smenami iných umelcov, spravidla takých, ktorých Celanova tvorba nejakým spôsobom zasiahla – inšpirovala. Oživujúco pôsobia aj úryvky zkorešpondencie P. Celana jeho blízkych či známych, informácie zbiografie či charakteristika obdobia krajín, kde kedy sa Celan vživote pohyboval, a eseje ovzťahu kmatke, kženám.
ČԴDZ
Kniha sa začína pôsobivým príbehom Čítať písať Celana (Namiesto úvodu) – oprvom preklade, obásni, ktorú napísal vnoci z22. na 23. 12. 1967. Vyšla vr. 1968 ako pocta Petrovi Huchelovi, ktorý žil „za“ berlínskym múrom, „medzi nimi však nebola mreža jazyka, ale zostnatého drôtu“. (s. 9) Vzhľadom na súčasnú politickú situáciu (vojna na Ukrajine) je veľmi aktuálna kapitolka Básnici zBukoviny. Autori knihy načrtávajú dejiny tohto geografického územia, ktoré dnes patrí Ukrajine kde sa vČernoviciach vr. 1920 Paul Celan narodil.
Je to oblasť kedysi obývaná Nemcami smodernou nemeckou kultúrou. Vknihe sú ukážky zCelanovej tvorby pod vplyvom bukovinských básnikov. Celan bol človekom zraniteľným bezbranným, ako píšu Zajac Štrasser, to sa dnes vníma sBukovinou Ukrajinou veľmi ostro. „Na Ukrajine teraz sneží, mama... / VKristovom venci drobný smútok drieme... / Mám tu len slzy. Budeš bez nich sama. / (...) Čo by to bolo, mama: rast, či rany, / keby som zmizol jak sneh Ukrajiny?“ (s. 31)
Celanova básnická mapa
Celan sa pohyboval vmnohých (nielen európskych) krajinách, francúzske štátne občianstvo dostal vlete 1955 to mu „dalo pocit istoty, že patrí do západného sveta“. (s. 33) Do Jeruzalema sa dostal až voktóbri 1969, ale ani tam nenašiel domov, no „vyťažil“ ztohto prostredia viacero minimalistických básní, znich mnohé vyšli až po jeho smrti. „POĎ, usteľ sebou svet, / poď, nechaj ma zasypať vás / všetkým Mojím, // Sme jedno, / Sme si ukoristení, // Aj teraz. // Rue d´Ulm / 8. 11. 69“. (s. 206)
Vknihe sa hľadajú nachádzajú prepojenia isBratislavou niektorými jej konkrétnymi obyvateľmi – umelcami (napr. D. Tatarka), hľadá sa aj isté podobenstvo sniektorými slovenskými básnikmi (Ján Ondruš, Ivan Laučík, Ivan Štrpka). Kniha je bohatá na mnohé prepojenia európskych literatúr, poetík, tvorcov. „Básne omestách tvoria uzlové body Celanovej celoživotnej básnickej mapy. Skutočným domovom bola Celanovi (...) báseň.“ (s. 33) Ahoci poznal mnohé krajiny, napokon predčasne (1970) skončil vrieke Seina.
Zbiografických textov zbásní sa dozvieme zaujímavosti, spoznáme tragédie iosobné postoje vyznania zložitej osobnosti Paula Celana. „Pod mostom Mirabeau plynú vlny Seiny / Anaše lásky / Ten most mi pripomenúť mieni / Že radosť prichádzala vždy po utrpení // Príď noc hodina zazvoň nám / Dni odchádzajú ja ostávam.“ (s. 17) Biografia tvorby P. Celana je veľmi zložitá interesantná; je autorom mnohých rôznorodých žánrov, dozvieme sa, čo všetko zjeho tvorby bolo preložené do slovenčiny (prípadne češtiny), kto boli jeho obľúbení autori, prečo mal nevyrovnaný vzťah sNemeckom (Celanovi rodičia holokaust) či patrí jeho tvorba do nemeckej alebo inej literatúry. Hovorí sa oňom ako omedzinárodnom básnikovi, hoci, ako píšu autori knihy, nemčina sa stala jeho básnickým jazykom, ale nazval ho aj jazykom „vrahov mojej matky“. „Matka rámcuje Celanov celoživotný vzťah knemeckému jazyku, nemeckej kultúre Nemecku.“ (s. 59) Rozhodne zaujímavá je kapitola Topografia Celanových miest, ale „jediným skutočným domovom sa stala preňho báseň“. (s. 41)
Autori vybrali básne viažuce sa kmestám Celanovho života – pobytov vnich. Osobitnú pozornosť venujú Nemecku. Sem patrí Celanova najznámejšia báseň Fúga smrti (1944 – 45), pôvodne nazvaná Tango smrti („podľa toho, že vkoncentračných táboroch museli muklovia tancovať počas kopania hrobov tango“, 56) uvedenie názorov viacerých bádateľov na ňu. Báseň Vlčí bôb zroku 1959, ktorá vyšla až po jeho smrti, patrí podľa autorov knihy medzi Celanove erbové básne. „Mama, / som stratený. / Mama, sme / ٰٱí. / Mama, moje dieťa, čo / sa podobá na teba.“ (s. 66 – 67) Je zasvätená mame, prenasledovaniu nevinných, je obrazom smrti vkoncentračných pracovných táboroch, sú to verše na hrane sentimentu, práve preto veľmi silné. „Celan napísal omatke viacero básní, je to tekutý motív jeho poézie. Je vždy nárekom, žalmom, kadišom, prosbou, litániou.“ (s. 67)
Najdlhšia Celanova báseň – Tesna – má zvláštnu melodickosť zaujímavú kompozíciu sdvoma líniami. Autori vknihe uvádzajú pohľad na tieto verše od renomovaných literárnych vedcov. Celan vo svojich básňach reagoval na zlo sveta, ktoré potláča alebo ničí dobro – vľuďoch iľudí. Iritoval ho napríklad Heidegger – „nevedel si predstaviť, ako mohol byť filozof existencie zároveň prívržencom nacizmu, ak už bol, prečo sa ho nezriekol“. (s. 80)
Celana aj zrodinného dôvodu celý život prenasledovala úzkosť zholokaustu. Kniha Ztmy do tmy nielen svojou kompozíciou, ale najmä osobnosťou životným osudom Celana pripomína inú – oMandeľštamovi (Zázrakmi chránená tíš), ktorú vydal Oleg Pastier v r. 2017. Pamiatke Osipa Mandeľštama pripísal Celan celú zbierku Ruža Nikoho. Mandeľštama, podobne ako Jesenina Cvetajevovú, aj prekladal.
Nečakané alúzie
Texty oCelanovi obsahujú nielen podobenstvá či asociácie inšpirácie básnikmi filozofmi, obdivuhodné sú aj alúzie, často až nečakané, to vumení básnickom výtvarnom. Nájdeme medzi nimi itext Celanove slová vhudbe Romana Bergera aj široký pohľad autorov na viaceré druhy umenia, vktorých nachádzajú spojivá sCelanovou poéziou či sCelanovými názormi. Ide aj onázory iných umelcov, teoretikov, filozofov, ktorí sa ktejto problematike vyjadrovali. Je to napríklad Marián Mudroch najmä Marie Bartuszová. Unej uCelana skúmajú topografiu ľudí mien, „púte zmiesta na nemiesto ODNIKIAĽ NIKAM, ODTIAĽ TAM“. (s. 167) Nachádzajú vich tvorbe aj podobné, ba identické témy ipodobnú poetiku. Celanova poézia prešla premenami od klasickej poetiky básnickej moderny k modernej lyrike 20. storočia nemožno zabudnúť ani na jeho vzťah kbásňam bukovinských básnikov.
Od počiatku do konca
Autori knihy sa podrobne zaoberajú Celanovou poetikou, lexikou, metaforami, symbolmi... Rovnako podrobne uvažujú, čo všetko mohlo vplývať dokazujú, že často vplývalo, na psychiku veľmi citlivého básnika čo ho mohlo aj viesť khospitalizáciám tragickému koncu. Podrobne mapujú jednotlivé vydania básní izbierok, uvádzajú vydavateľstvá, odozvy na jeho poéziu, dokonca často porovnávajú preklady jeho poézie od rôznych autorov. „Preklady sa nikdy nekončia. Vždy poskytujú nové možnosti.“ (s. 225)
Ide oveľmi precíznu, podrobnú odbornú literárnovednú prácu. Ich texty sú aj štúdiami opreklade, ojeho procese, ťažkostiach, prekladových zradách, podstročnikoch, variantoch, oporozumení, správnej voľbe slov pod. Vknihe sa teoretické texty prelínajú sbásnickými, P. Zajac J. Štrasser postupujú od prekladu kinterpretáciám veršov, tak vytvárajú kompozične kompaktný celok oliterárnej tvorbe živote Paula Celana, preto možno povedať, že vistom zmysle je to monografia otomto nesporne významnom tvorcovi.
Názov knihy Ztmy do tmy naznačuje istý oblúk, ktorým sa Peter Zajac Ján Štrasser dostávajú kPaulovi Celanovi. Takto je kniha bohatá materiálovo, obsahovo, predstavuje neľahkú cestu storočiami, dejinami kultúr, jazykov, aby smerovala „z tmy do tmy“, od počiatku do konca. „Ale je to aj vedomie toho, že život je krátkym úsekom viditeľnej prítomnosti, pred začiatkom po konci života je tma.“ (s. 160)
Gabriela Rakúsová (1943)
Literárna kritička, recenzie publikuje vprintových médiách. Je autorkou rozhlasových literárnych kompozícií ospisovateľoch ich dielach, niekoľkých dramatizovaných próz. Knižne vydala súbory textovZ literárnych reflexií(F.R. & G, 2015),Fiktívne rozhovory(LIC, 2018),Medzi realitou jej znakom / interpretačné úvahy okniháchMedzi autorom čitateľom(Modrý Peter, 2018 2021).
Peter Zajac, Ján Štrasser: Z tmy do tmy (Básnik storočia Paul Celan)
Levoča: Modrý Peter, 2022
Zdroj foto: wikipedia.org
