ղľáԾ
Vsúčasnej literatúre pre deti amládež sa už niekoľko rokov prejavuje žánrová hybridizácia atento trend neobišiel ani minuloročnú pôvodnú slovenskú tvorbu. Popri spoločenskej próze pre deti amládež sosvedčenou fiktívnou naratívnou štruktúrou nachádzame vtomto žánri aj príbehy inšpirované skutočnými udalosťami alebo osobnosťami, doplnené bohatým faktografickým materiálom. Do popredia sa dostáva aj inštruktívna ainteraktívna literatúra aestetizovaná či narativizovaná literatúra faktu. Zaujímavé a originálne tituly sa vlani objavili aj vpoézii, hoci táto oblasť pôvodnej slovenskej tvorby pre deti amládež už dlhší čas nebýva kvantitatívne obsiahla.
Medzigeneračný dialóg nachádzame často pri tematizovaní spolužitia viacerých generácií (detí, rodičov, starých rodičov či iných starších príbuzných). Konfrontácia súčasného sveta detí so svetom ich predkov sa vo viacerých knižných tituloch javí ako podstatný aspekt budovania príbehu, hoci vmáloktorom znich figuruje ako centrálny motív. Hravé, originálne aharmonizujúce poslanie starých rodičov nachádzame vpróze Túlavý braček Tone Revajovej či vpróze Aha! Ja už viem! Jany Bodnárovej. Komplikovanejší až problematický vzťah starých mám avnukov humorne aj vážne tematizuje vknihe O2H tohto leta Zuzana Líšková. Vpríbehu Juraja Raýmana Hon na tučniaka zasa zohrávajú dôležitú úlohu vzáchranárskej misii osemročného Lea traja dôchodcovia – dobrodruhovia. Záujem detí – školákov oobyvateľov domova sociálnych služieb za bránami kaštieľa veľmi citlivo apresvedčivo tematizuje v próze Kam zmizol môj brat? aj Marta Hlušíková. Zuzana Csontosová vo Fantastických prázdninách takisto prináša do príbehu ozvláštňujúcu fantastickú postavu zosnulého strýka Alojza, ktorý je schopný preniesť detské postavy do minulosti apriblížiť im kultúru predkov.
Ďalším podstatným znakom viacerých hodnotených kníh je ich interaktívny potenciál. Tento trend je vtvorbe pre deti amládež veľmi progresívny, pretože vytvára vhodné podmienky na konštruktívny mimotextový dialóg. Medzi najpodnetnejšie knihy, ktoré priamo formulujú diskusné témy apomáhajú detskému čitateľovi uchopiť svet vjeho komplexnosti, patria predovšetkým knihy Zuzany Belkovej Kto sú ľudia? aMichala Hvoreckého Lebopreto. ٱú Matúša Dullu ako jeden z najvýznamnejších minuloročných reprezentantov literatúry faktu pre mládež má aj vďaka narativizovaným pasážam, vktorých autor priamo oslovuje čitateľa, výrazný interaktívny potenciál. Doslovné vtiahnutie (imerziu) do priestoru príbehu (digitálneho sveta) podnecujú fluoreskujúce ilustrácie Evy Škandíkovej vknihe Terezy Oľhovej Agáta, kde si? Väčšiu mieru zaangažovanosti na príbehu môže vknihe Martiny Juhászovej Glória vo veľkom meste vyprovokovať úloha pre detského čitateľa na prednej predsádke: hľadať na každej dvojstrane (svýnimkou jedinej) modrého plyšového zajaca – obľúbenú hračku hlavnej postavy.
Atribúty spomínaných kníh, ako aj mnohých ďalších zminuloročnej produkcie, do veľkej miery podporujú aj výtvarné spracovania. Aj vďaka tomu, že sa na slovenskom knižnom trhu vposledných rokoch etablovalo viacero kvalitných vydavateľstiev (alebo známe vydavateľstvá vytvorili špeciálne edície kníh pre deti amládež), mnohé publikácie predstavujú aj zaujímavé výtvarné artefakty, ato sa netýka iba tzv. obrázkových kníh. Originálne výtvarné spracovanie aknižný dizajn sú neoddeliteľnou súčasťou mnohých minuloročných knižných titulov.
Spoločenská próza pre deti
Spoločenská próza pre deti býva voblasti pôvodnej tvorby zastúpená (kvantitatívne aj kvalitatívne) dlhodobo najvýraznejšie. Tento trend sa potvrdil aj minulý rok, hoci sa zároveň ukazuje, že klasické narácie, reflektujúce život súčasných detí areferujúce kdetskému svetu, bývajú často „kontaminované“ prvkami iných žánrov (napr. literatúry faktu, fantasy, príp. inštruktívnej literatúry alebo aj autorskej rozprávky).
Schopnosť majstrovsky narábať so slovom apresvedčivo zachytávať vzájomné vzťahy medzi detskými postavami aich dospelými príbuznými (rodičmi či starými rodičmi) už roky potvrdzuje autorka Toňa Revajová. Jej próza Túlavý braček (Trio Publishing, il. Vladimír Král) prináša príbeh jednej rodiny, vktorej spolunažívajú dve sestry dvojičky – Danielka aNinka – so svojím mladším bratom, škôlkarom Andrejom. Andy (ako osebe sám niekedy hovorí) sa rád skrýva ateší sa, keď ho všetci hľadajú. Čaro tohto príbehu vyplýva aj zautorkinej schopnosti autenticky zachytávať dynamiku rodinných vzťahov, pričom deťom ani dospelým nechýba hravý nadhľad azmysel pre humor. Každodenné malé dobrodružstvá troch súrodencov (napríklad návšteva vodáckej osady, návšteva rozhlasu, Andrejove cyklistické pokusy, vianočné prípravy) majú vždy aj primeranú odozvu udospelých (rodičov i starých rodičov). Tí deťom poskytujú bezpečný priestor aharmonický domov. To potvrdzujú aj záverečné slová príbehu v nevyslovenej Andrejovej myšlienke: „Možno sa niekedy zatúlame. To sa môže stať každému. Ale potom sa určite vrátime domov.“ (s. 95)
Do podobne priaznivej rodinnej atmosféry je zasadená aj ďalšia vydarená próza snázvom Kam zmizol môj brat? autorky Marty Hlušíkovej (Slovart, il. Alexandra Just).Cez prizmu priamej narátorky Laury autorka pokračuje vrozprávaní, ktoré sa začalo prózou Modré srdce skečupovým fľakom (2021). Vtomto príbehu má Laura dvanásť rokov, na prahu puberty si uvedomuje hodnoty korektných medziľudských vzťahov, čo sa výrazne odráža aj vjej empatickej komunikácii smladším bratom Tomášom, spolužiakmi, kamarátmi, rodičmi iučiteľmi. Tematizované školské prostredie, hodnoty priateľstva arodiny – ako na to vsúvislosti sprvou knihou upozorňuje Dávid Dziak (2022, Knižná revue 32/7-8, s. 64) – sú vtejto próze rozšírené oďalšie aspekty. Ide najmä ospoločensky závažnú tému pandémie akonšpiračných postojov kočkovaniu (zosobnených najmä vpostave susedky antivaxerky), ako aj problém života starých ľudí vdomovoch sociálnych služieb. Marta Hlušíková zároveň výborne narába so slovom, funkčne do textu zaraďuje aj expresivitu (napr. v podobe internetovej komunikácie detských postáv) aproblémové témy komponuje do rozprávania prirodzene, ako súčasť dnešného sveta detí aj dospelých.
Korektné rodinné vzťahy, spolužitie viacerých generácií, empatická komunikácia anevšedný pohľad na každodenný život sú nosnými motívmi aj prózy Jany Bodnárovej snezvyčajným názvom Aha! Ja už viem! (Prefekt, il. Lucia Žatkuliaková). Toto zvolanie patrí hlavnej postave príbehu – škôlkarke Lei. Lea žije vharmonickej rodine smamou, otcom, starou mamou aneskôr aj novonarodeným bračekom Dankom avždy, keď natrafí na nejakú nezvyčajnú situáciu alebo nečakaný problém, usiluje sa ho vyriešiť po svojom. Tak sa napríklad emocionálne vyrovnáva spríchodom bračeka, ale najmä sprísnymi karanténnymi obmedzeniami počas pandémie koronavírusu. Hrdinky detských kníh Jany Bodnárovej sú vždy modelované ako vnímavé, bystré aempatické bytosti. Na tento aspekt upozorňuje aj recenzentka Lucia Panáčková (2022, Knižná revue 32/5, s. 29), keď hovorí oLei ako o hravom dieťati, ktoré „hľadá, skúma anachádza, mýli sa, no aj napráva, vdobrodružstve poznania je odvážna avkontexte celého príbehu najmä emocionálna aempatická.“
Veronike Šikulovej sa vpróze spríznačným názvom Zelená pošta (Slovart, il. Oksana Paliy) podarilo veľmi presvedčivým spôsobom zobraziť život človeka ako súčasti kultúrneho, sociálneho a predovšetkýmprírodného spoločenstva. Príbeh tematizujúci spolužitie rodiny sdvomi synmi (Daliborom aOliverom) aďalšími príbuznými (tetou Oľgou amalým bratrancom Ivanom) sa odohráva vrozpätí jedného kalendárneho roka – od veľkonočných sviatkov (šibačky) až do Vianoc. Tento časopriestorový rámec dáva vyniknúť sviežemu, humornému, miestami expresívnemu amiestami poetickému rozprávaniu, vktorom sa kladie dôraz nielen na medziľudské vzťahy, ale aj na vzťahy kprírodnému svetu, pričom ten je tu zastúpený vpodobe rozličných druhov rastlín, stromov, hmyzu, vtákov, drobných hlodavcov či domácich zvierat, sktorými obyvatelia domu žijú vsymbióze. Dom so záhradou, kde rodičia protagonistov aj včelária, predstavuje ideálny priestor harmonického spolunažívania všetkých bytostí. Povedané slovami recenzentky Kataríny Labudovej (2023, Knižná revue 33/3, s. 29), v Šikulovej príbehu sa „pohodlný konzum stretáva so starostlivým aohľaduplným prístupom kprírode aokoliu“.
Konfrontácia života vdome so záhradou aživota vmestskom paneláku je aj jedným zmotívov prózy Zuzany Líškovej O2H tohto leta (Zum Zum, il. Jozef Gľaba). Vparalelne sa odvíjajúcich príbehoch dvoch chlapcov Mira aTóna autorka okrem tohto porovnávania odkrýva aj realitu medzigeneračných rozdielov aproblémy vkomunikácii medzi starými mamami aich vnukmi. Prchký Miro sa nedobrovoľne ocitne na prázdninách u svojráznejbabky vstarom dedinskom dome sveľkou záhradou amnožstvom domácich zvierat apokojný Tóno, zvyknutý na veľký dom so záhradou, zasa u starej mamy v malommestskom panelákovom byte. Chlapci osebe nevedia až do momentu, keď Tónova senilnejúca babka nechtiac vyzradí rodinné tajomstvo orozdelených dvojčatách. Aj keď próza pomerne presvedčivo rozkrýva generačnú aj sociálnu rozdielnosť pohľadov na svet, jej záver – stretnutie Mira aTóna, ašťastné spojenie celej rodiny – pôsobí mierne vykonštruovane.
Problém vykonštruovaného záveru vpodobe nepravdepodobného happyendu sa týka aj prózy Zuzany Csontosovej Fantastické prázdniny (OZ Proti prúdu, il. Marta Matus), ktorá pravidelne píše príbehy zprostredia marginalizovaných skupín. Vtomto prípade ide oživot súrodencov Anety aPeťa smamou Kristínou, ktorá pracuje na benzínke. Žijú skromne vstaršom dome vmalom meste ana pár týždňov knim na prázdniny príde vzdialený bratranec Daniel zveľkého mesta. Deti sa spriatelia aj preto, že ich dôverným spojencom sa stane duch zosnulého obyvateľa domu – strýka Alojza, ktorý vpríbehu vystupuje ako fantastická postava asprievodca detí pominulom živote ich predkov (spomínajú sa tu mená významných československých architektov, predovšetkým Dušana Jurkoviča). Práve Alojzove indície (na starej fotografii avikonkách mobilu) privedú Kristínu sdeťmi kobrovskému dedičstvu vČičmanoch aešte aj knovému priateľovi.
Svysokou mierou ireálnej fikcie pracuje aj akčný príbeh Juraja Raýmana Hon na tučniaka (Slovart, il. Viliam Slaminka). ʰó má znaky naháňačkových príbehov, vktorých kladná hlavná postava uniká pred zloduchmi. Vtomto prípade je kladnou postavou osemročný Leo, ktorý počas Štedrého dňa (na svoje narodeniny) pri záchrane tučniaka zo ZOO zažije rad nečakaných dobrodružstiev. Príbeh je vyrozprávaný veľmi zručne, so zmyslom pre humor amnohé detaily – napríklad aj presné informácie oživote tučniakov. Antagonistom príbehu je predovšetkým zlomyseľný námestník riaditeľky ZOO. Pre svoj vlastný prospech sa neštíti uchýliť k intrigám, či dokonca knásiliu. Leo na ceste za záchranou tučniaka získa mnoho zaujímavých pomocníkov (okrem iných aj akčných starčekov zdomova dôchodcov či predavačku chlebíčkov Kápiu). ʰó má okrem akčnej línie aj iný plán – Leo sa musí vyrovnať stým, že bude mať mladšieho súrodenca.
Ešte väčšiu mieru ireálnej fikcie vpodobe prechodu do fantastického (digitálneho, virtuálneho) sveta využíva próza Terezy Oľhovej Agáta, kde si? (Bublina, il. Eva Škandíková). Príbeh sa viaže na postavu 9-ročnej školáčky Agáty, ktorá trpí poruchou pozornosti. Recenzentka Veronika Čigarská (2023, Knižná revue 33/3, s. 28) upozorňuje vtejto súvislosti aj na nomofóbiu, problém závislosti od mobilného telefónu. „Poznávacia funkcia knihy“ (Čigarská) sa prejavuje najmä včastiach, kde je Agáta doslova vtiahnutá do virtuálneho sveta mobilného telefónu, ato pre personifikovaný vírus menom Trejsy. Imerzívny charakter knihy umocňuje aj jej nezvyčajný formát (vyzerá ako veľký smartfón) atakisto fluoreskujúce ilustrácie, ktoré pracujú smyšlienkou dvoch svetov – reálneho avirtuálneho (resp. viditeľného aneviditeľného). Vinej línii príbehu sa dozvedáme oAgátinom priaznivom rodinnom zázemí, rodičoch, babke astaršom bratovi Oskarovi.
Interaktívne čítanie svýrazným prechodom kfantasy literatúre predstavuje próza Dávida Králika Vjablku (Perfekt, il. Barbora Repková). Protagonistky príbehu – staršia sestra Viki amladšia Veve sa v príznačnomčase predvianočných príprav doslova ocitnú vjablku ako paralelnom svete, ktorý sa mení apretvára podľa toho, ako sa postavy (spolu sčitateľom) rozhodnú. Vtomto fantastickom svete sa postavy riadia tézou, ktorá otvára možnosti ich ďalšieho putovania: „Naše cesty sú plné odbočiek akrižovatiek, pričom každá znich znamená ďalšiu možnosť.“ (na konci viacerých kapitol) Takýmto spôsobom môže čitateľ zakaždým zmeniť spôsob odvíjania príbehu aj jeho záver. Cestovanie vparalelnom svete vianočného jablka je zároveň hľadaním vzájomného porozumenia medzi sestrami.
Prázdninový príbeh predškoláčky Dorky, žijúcej ustarých rodičov na dedine, zachytáva kniha Komora babky Želky Kataríny Mikolášovej (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, il. Kateřina Němcová). Jedna línia príbehu je realistická azobrazuje každodenný život vnučky vharmonickom prostredí u starých rodičov adruhá, ireálna línia príbehu sa odohráva vbabkinej komore, kde ožívajú uložené potraviny (najmä fazuľa). ʰó neobsahuje výraznejší nápad amnohé situácie zo života personifikovanej fazule, nakladaných uhoriek či drobného domáceho hmyzu v komore pôsobia vykonštruovane aťažkopádne.
Kniha Diany Mašlejovej Ako sa máš, Izabela? (Artfabrique, il. Hedviga Gutierrez) prináša detským čitateľom príbeh nadaného rómskeho dievčatka. Vcentre rozprávania sú Izabeline peripetie na ceste za dobrým vzdelaním, jej úsilie zdolávať prekážky vyplývajúce zchudoby asociálnej vylúčenosti. Príbeh smeruje kformovaniu korektných postojov voči marginalizovaným skupinám aprekonávaniu predsudkov, no tento jeho pragmatický (etický) účel výrazne prevyšuje nad estetickým hľadiskom. (Mnohé výjavy zIzabelinho života sú šablónovité anaratívne sploštené).
ʰó Igora Adamca Čipkovaný tato (Artis Omnis, il. Hedviga Gutierrez), založená na remeselne zvládnutom rozprávaní vrozprávaní, je zasa sporná zaxiologického hľadiska, ato zviacerých dôvodov. Jednak sa necitlivo vyjadruje ktelesným črtám ľudí (starosta musí za trest stokrát pobozkať „tučnú aspotenú pani Starostovú“), ajednak je tu často prítomný dvojzmyselný a vulgárny humor: Poštárka Milka má starého manžela aj starý bicykel: „Milka na ňom jazdí už roky. (Na tom bicykli, samozrejme!)“ Dobrý zámer vyrozprávať deťom rôzneho veku vtipné príbehy zo života sa tak vytráca v bezúčelnom verbalizme.
Niekoľko zaujímavých textov pre deti aj „násťročných“, hoci spomerne tradičnými námetmi, sa nachádza aj vkaždoročne vydávanej zbierke samostatných poviedok abásní Magnetická andulka (Perfekt, 18. ročník). Detskému adresátovi sú určené poviedky Vladimíra Leksu-Pichaniča Magnetická andulka (vtipný príbeh zo života školákov), Beatrice Čulmanovej Čarodejný klobúk (rozprávkovo ladený príbeh), Jany Fisher Stankovianskej Medveď všatníku (zobrazuje aj vzťah vnuka ajeho starej mamy), Martiny Grmanovej Očarovnom písacom stroji (s rozprávkovými prvkami), Marty Hlušíkovej Havran vcirkuse (aj o tom, ako nás môžu niektorí ľudia prekvapiť), Magdalény Martiškovej հáč (o prekonávaní predsudkov astereotypov), Blaženy Mikšíkovej Drevené salónky (tematizujúci spomienky na detstvo vminulosti), Martiny Palkovičovej So sestrou na krku (poviedka zobrazujúca súrodenecké vzťahy), Martina Pitoráka Svet príbehov (postavený na princípe rozprávky vrozprávke), Márie Vlkoslavovej-Ševčíkovej Keby som vedel rozprávať (vyrozprávané zpohľadu psa). Najzaujímavejšie anajoriginálnejšie sú poviedky Anny Timkovej Lazurovej Ja, môj brat atri vysávače (príbeh zobrazuje pekné vzťahy vrodine, kde je veľký priestor pre detskú fantáziu ahru) aPaulíny Simmondsovej áľDZá (vjednom pláne hovorí oprekonávaní predsudkov vo vzťahu kstarším ľuďom avdruhom pláne osymbióze človeka aprírody, zosobnenej včelou kráľovnou).
Pre násťročných sú určené poviedky Maroša Andrejčíka Kokosov horor anočná mora zpaneláka (epizóda znefunkčného panelákového výťahu), Miroslava Činčára Puto (príbeh o stratenom prívesku venovaný Jaroslave Blažkovej), poviedky tematizujúce inakosť a naznačujúce prvé lásky (Nina Kollárová Život aRafajelo; Adriana Krúpová Chlapec pobozkaný plameňom) a poviedka žá Gabriely Magalovej, ktorá tematizuje problémy tínedžerky spojené strémou. Pre starších adresátov sa vo výbere nachádzajú aj poviedky svážnejšími témami ako je adopcia avyrovnávanie sa sňou (Mária Ngová Adopcia) alebo narušené rodinné vzťahy ahroziaci rozvod (Dana Hlavatá Niekomu tu šiblo). Zhľadiska kreovania literárnej postavy sporuchou autistického spektra (aspergerom) ajej najbližšieho okolia je zaujímavá poviedka Kataríny Švecovej Fiľovej Pomóc, máme doma génia!
Spoločenská próza pre mládež
Vtomto súbore textov môžeme konštatovať podobnú situáciu ako po minulé roky – pomerne ustálené trendy vnaratívnych postupoch aj vtematizovaní života tínedžerov, ich pohľadu na svet, stvárnenia vzťahov srovesníkmi a turbulentnejších interakcií sdospelými (rodičmi či učiteľmi).
ʰó Dany Hlavatej Mojej sestre šibe (Naše vojsko, il. Jana Mesiariková Homoľová) využíva model striedavej narácie súrodencov (hľadisko mladšieho Jakuba sa strieda shľadiskom jehostaršej sestry Vandy). Je to už štvrtá kniha vsérii rodinných príbehov (Našej mame hrabe, Nášmu tatovi preplo, Môj brácho je magor), vktorej autorka konvenčným spôsobom tematizuje rodinné vzťahy (súrodenecké, vzťah krodičom aj kstarým rodičom) a vzťahy srovesníkmi. Text je zaťažený verbalizmom aniekedy nadužívanou expresivitou, hoci vkonečnom vyznení sa usiluje ozdôraznenie harmonického rodinného zázemia, na ktorom sa vo veľkej miere podieľajú aj starí rodičia súrodencov.
Aj próza Babče B. Kardošovej Traja kamoši afantastický zázrak (Slovart, il. Katarína Slaninková) je už štvrtou knihou v „kamošovskej“ sérii. Trinásťročný Juraj – narátor príbehu (autor denníkových zápiskov) – je na prahu puberty aobčas má pocit, že mu nikto nerozumie. Kniha ako celok pomerne presvedčivo zobrazuje nálady apocity tínedžera, ktoré sa prirodzene prenášajú aj do jeho vzťahov knajbližším – rodičom, súrodencom či kopačnému pohlaviu (kamarátke Laure). Traja kamoši – antropomorfizované domáce zvieratá (kôň, mačka akólia) – predstavujú priestor ireálnych únikov protagonistu aj akýsi harmonizujúci korektív jeho občasného impulzívneho, iracionálneho správania.
Katarína Gulai vdievčenskom románe Klub 徱ých (YOLI) zúročila svoje pozorovania azážitky zpôsobenia učiteľky na gymnáziu. Rozprávačkou príbehu je inteligentná avnímavá maturantka Miriam (Mia). Tá je spolu so svojimi ďalšími priateľmi a spolužiakmi členkou spomínaného klubu, pričom prívlastok 徱ý zdôrazňuje hodnoty mladých (sú mimoriadne nadaní, sčítaní, so silne vyvinutým zmyslom pre spravodlivosť), ktorým dospelí často nerozumejú. ʰó je napísaná zručne, presvedčivo, otvára aj vážne témy (napr. alkoholizmus otca jednej z dievčenskýchpostáv), ale vkonečnom dôsledku sa nevymyká zustálených rámcov literatúry pre mládež.
Smerovanie k inštruktívnosti
Ktypickým znakom súčasnej tvorby pre deti amládež patrí aj prelínanie žánrov. Žánrovo hybridné texty napríklad na pozadí spoločenskej prózy prinášajú detskému čitateľovi návody (inštrukcie), ako zvládať rozličné situácie vživote, alebo poznatky znajrôznejších oblastí ľudských činností. Vminuloročnej produkcii môžeme nájsť niekoľko vydarených titulov ztejto kategórie.
ʰó Glória vo veľkom svete (Slovart, il. Katarína Ilkovičová) je knižným debutom novinárky Martiny Juhászovej a málatentne inštruktívne zameranie. Prostredníctvompiatich krátkych, kultivovane vyrozprávaných príbehov škôlkarky Glórie sa detský čitateľ dozvie, ako sa správať ukaderníčky, na návšteve, na letisku, vreštaurácii ana stanovačke vprírode. Keďže autorka je aj mamou Glórie (ako predobrazu ústrednej detskej postavy), jej rozprávanie je autentické, vychádza zdôkladného pozorovania apoznania detského sveta. Pozornosť čitateľa apodnety na ďalšiu diskusiu otexte za jeho hranicami si umne zaistila aj úlohou sformulovanou na predsádke knihy – hľadať v ilustráciách (na každej dvojstrane svýnimkou jednej) Glóriinho modrého plyšového zajačika.
Michal Hvorecký je aj ako autor viacerých úspešných kníh pre deti (Maliar achlapec; Bratislava – čarovná metropola; Dunaj – magická rieka) známy tým, že dokáže presvedčivo spojiť príbeh so zaujímavými poznatkami či formatívnymi inštrukciami. Jeho najnovšia kniha Lebopreto (LIC, il. Petra Lukovicsová, Cena BIBIANY za Najkrajšiu detskú knihu 2022) pripomína názvom aformátom leporelo, ale to je iba jej dobre premyslené „maskovanie“. Rozprávačom samostatných príbehov, chronologicky radených vrozmedzí troch rokov, je desaťročný Martin. Martin je vnímavým aempatickým pozorovateľom svojich mladších sestier (Edity aAlmy), všíma si každodenný život vrodine, ale aj mimo nej. Témy, vstupujúce do života detí aj dospelých, reflektujú aj aktuálne avážne udalosti aokolnosti (pandémia koronavírusu asňou spojené karanténne obmedzenia, vojna na Ukrajine asňou spojená migrácia ľudí). Motivačné otázky, umiestnené vzávere každého príbehu (napr. Ako rozlišuješ, čo je správne ačo nie? Ako sa vyrovnávaš so smútkom?), posúvajú knihu kformatívnej literatúre, ktorá poskytuje priaznivé podmienky na hlboký dialóg detí sdospelými.
Viaceré presahy mimo oblasť spoločenskej prózy má aj kniha Jána Púčeka aJany H. Hoffstädterovej Veronika zpaneláku ide dobyť svet (E. J. Publishing, il. Matej Ilčík). Vpríbehu tínedžerky Veroniky postupne odkrývame jej cieľavedomosť, húževnatosť, sebazaprenie, disciplinovanosť anajmä vášeň pre lyžovanie, ktoré ju napokon privedú na stupne víťazov celosvetových šampionátov. Naratívna zložka, vktorej sa odvíja príbeh svetoznámej slovenskej slalomárky Veroniky Velez-Zuzulovej, sa pravidelne prelína sfaktografickými dvojstranami, ktoré príťažlivými afunkčne komponovanými prostriedkami ilustrovaného lexikónu postupne oboznamujú čitateľov shistóriou lyžovania, vývinom lyží, alpskými lyžiarskymi disciplínami, bielym kódexom, svetoznámymi lyžiarmi.
Výborne komponovaná kniha (obsahovo aj formálne) Kto sú ľudia? Zuzany Belkovej (Fagan, il. Alica Kucharovič) vedie sčitateľom, projektovaným do podoby mimozemšťana, celý čas citlivý a empatický dialóg oľudskom pokolení, správaní, emóciách, poznatkoch. „Výber tém charakterizuje ľudstvo zduálnych pohľadov,“ uvádza recenzentka knihy Veronika Čigarská (2022, Knižná revue 32/5, s. 28). A hoci pri niektorých začiatočných písmenách abecedy nájdeme nepriaznivý výjav (napr. CH ako chyba či Ľ ako ľahostajnosť), autorka vdialógu čitateľa vždy nabáda k hľadaniu konštruktívneho riešenia. Kniha má okrem inštruktívneho avýrazne formatívneho zámeru aj interaktívny charakter, ktorý sa popri dialogickosti ukazuje aj vpriamych výzvach adresátovi, aby si do nej kreslil alebo písal, avytvoril tak vlastný, originálny „abecedník pre návštevy zvesmíru.“
Kinštruktívnej literatúre pre najmenších čitateľov môžeme zaradiť leporelo Šup Šup DzDZ徱č Ľudmily Mičianovej (E. J. Publishing, il. Petra Lukovicsová). Po leporele Ham Ham, ktoré konceptualizovalo úkony spojené sjedením, toto konceptualizuje úkony spojené sobliekaním. Jednoduché vety aobrázky názorného charakteru pomáhajú dieťaťu so zvládaním samoobslužných činností. Inštruktívnosť je postavená na humornom princípe porovnania správnych anesprávnych úkonov.
Posun knáučnej literatúre alebo estetizovanej faktografickosti
Rok dobrých správ Martina Smatanu (Monokel) ako pokračovanie úspešného projektu zminulého roka má vo svojej podstate podobný zámer ako kniha Zuzany Belkovej: vyvolať priaznivé emócie učitateľa apovzbudiť ho vhľadaní dobra vo svete. To adekvátne vystihujú aj slová autora vúvode knihy: „Bol som presvedčený, že aj na pozadí takej strašnej udalosti, akou je vojna, sa deje veľa dobrých, často nenápadných skutkov apríbehov.“ Okrem vzácnej zbierky päťdesiatich dvoch dobrých správ zcelého sveta je kniha krásna aveľmi inšpiratívna aj vďaka originálnym textilným obrázkom (kolážam), ktoré pracujú shumorom avýrazovou skratkou.
Do zbierky kvalitných obrázkových kníh pre deti snáučným zámerom opäť prispela aj Simona Smatana titulom Hovnivál Hugo (Monokel). Podobne ako predchádzajúce úspešné tituly (Včelár Jožko, František zkompostu, Eliška nie je strašidlo) predstavuje najnovšia autorkina kniha vydarenú symbiózu obrazu aslova, faktov apríbehu. Na jednej strane sa čitateľ stretáva vpostave chrobáka hovnivála svýjavmi (ľudskej) chamtivosti – takisto otom uvažuje aj Veronika Čigarská, keď vraví, že Hugo „môže stelesňovať človeka ovládnutého egoizmom atúžbou vlastniť čo najviac“ (2023, Knižná revue 33/1, s. 27), na druhej strane sa môže vzdelať vbiológii. Dozvie sa olajniakovi obyčajnom, jeho spôsobe obživy, jeho užitočnosti vbiotope, orôznych iných zvieracích exkrementoch, podľa ktorých možno identifikovať konkrétneho živočícha vo voľnej prírode. Pridanou hodnotou knihy je aj recept na sladké kakaovo-datľové guľôčky.
Krásna akoncepčne prepracovaná obrázková kniha – encyklopédia Nočný život zvierat ǴDZó Romana Cséfalvaya avýtvarníka Viliama Slaminku (Slovart) prináša deťom zaujímavé poznatky zo zvieracej ríše. Čitatelia sa môžu dozvedieť nielen to, ktoré zvieratá (od parazitov, hmyzu, vtákov, drobných cicavcov až po šelmy) sú aktívne vnoci alebo za súmraku, ale aj to, aké sú metódy ich pozorovania vteréne, vktorých ročných obdobiach ich aktivita stúpa alebo klesá. Okrem poznatkov zoblasti zoológie kniha zdôrazňuje aj závažné environmentálno-ekologické témy. Ako sa vyjadruje recenzentka Milina Svítková (2023, Knižná revue 33/6, s. 38), „Táto kniha je ... jedinečná hneď dvakrát: jednak sa zameriava na menej známy výsek fauny ..., ajednak ide opôvodnú slovenskú tvorbu so zameraním na najbližšie adôverne známe okolie mladých čitateľov.“
Najbližšie aznáme okolie mladých čitateľov, no tentoraz zoblasti ľudských výtvorov, mapuje pre mladých čitateľov aj výpravná avynikajúco koncipovaná publikácia ٱú Matúša Dullu (Slovart, il. Ján Vajsábel). Kniha v rámciedície Stručné dejiny Slovenska pre mladých čitateľov prináša vchronologickom slede mnohé cenné informácie aexaktné fakty oarchitektonických pamiatkach na území dnešného Slovenska od najstarších prvých stavieb (predrománsky kostolík vKopčanoch) až po súčasnosť (veľké moderné stavby zo skla, ako je napríklad budova Národnej banky Slovenska vBratislave). Okrem dôsledne zmapovanej architektúry funguje kniha ako pútavý (aj výtvarne prepracovaný) príbeh dejín, osobností apriestorov, vktorých človek zanechal svoje stopy. Kniha je originálnym naplnením autorovej myšlienky odôležitosti poznania ľudských diel, ktoré nás obklopujú na každom kroku.
Známe aj nové mená vpoézii pre deti
Básnická tvorba pre deti sa minulý rok niesla predovšetkým vduchu viazanej poézie apredstavuje jednak diela osvedčených autorov, jednak diela debutantiek.
Ľubomír Feldek vzbierke Rozprávkový zverinec (Perfekt, il. Peter Uchnár) potvrdzuje svoje kvality ako autor nonsensovej poézie pre deti. Nájdeme tu jednak známe Feldekove básne zraného obdobia jeho tvorby pre deti (Rozprávka obásnikovi amuche, Uspávací drozd) aj básne, ktoré nevyšli vsamostatnej zbierke – tie sú venované svetovým autorom nonsensovej poézie (Edwardovi Learovi, Julianovi Tuwimovi, Robertovi Desnosovi, Samuilovi Maršakovi), ale aj moderné, vtipné ponášky na známe rozprávky (Rozprávka ovlkovi atrnčiatku, Nová rozprávka orepe) a bájky (Rozprávka obocianovi ažabe). Feldekov básnický štýl je jedinečný, rozoznateľný, vybudovaný na majstrovskej práci srytmom arýmom, ako aj sjazykom, ktorý je postavený na bohatej aoriginálnej obraznosti aj funkčnej expresivite: „Uvidel to hladný vôl / a zkáry pysk načiahol. / Načiahol svoj pysk, / drisol zkáry - / drisk!“ (z básne Lietajúci dedko). Spolu sprepracovanými ilustráciami predstavuje kniha to najlepšie, čo vpôvodnej poézii pre deti minulý rok vyšlo.
Básnická zbierka ܰǰԾč첹 (Modrý Peter, il. Renáta Milčáková) známeho slovenského rozprávkara pre deti Jána Milčáka prináša najmladším detským čitateľom (či predčitateľom aich rodičom) jemné básničky či lyrické pohľadnice. Autor tichým hlasom hovorí sdieťaťom oprírode, vtáčikoch, drobnom hmyze, stromoch vchronologickom cykle štyroch ročných období. Krátke, rytmicky viazané básne sa dieťaťu prihovárajú zrozumiteľným apritom originálnym, neprvoplánovým jazykom. Vjemných a hravých lyrických obrázkoch sdelikátnou,vtipnou pointou („Nesmeje sa HAHA / žiadna vrana. Mohla by sa zmeniť na HAvrana“) sa dieťa spolu sdospelým učí pohybovať vbezpečnom priestore, apritom vnímať skrytú krásu naoko všedných vecí („Obloha je cukornička. / Preto je tak bielo, / preto je tak sladko. / Zima trvá krátko“). Jemné, „rozprávajúce“ ilustrácie Renáty Milčákovej dodávajú knižke špeciálne čaro anový rozmer.
Čo by bolo keby (FACE, il. Ľudmila Žoldáková) – touto podmieňovacou formulkou sa začína každá zdvadsiatich siedmich básní vbásnickej zbierke Lenky Šafranovej. Voblasti tvorby pre deti je to Šafranovej knižný debut, vktorom sa prejavuje jej literárne vzdelanie aschopnosť zaujímavo narábať so slovom aobrazom. Detské videnie sa prelína saspektom dospelosti, detská túžba sdospelým poznaním, autorkine „originálne perspektívy umožňujú dieťaťu pozrieť sa na svet ziného uhla pohľadu,“ uvádza v recenzii Dávid Dziak (2022, Knižná revue 32/11. s. 28 – 29). Zameranie básní je rozmanité – niektoré sú implicitne poučné (Keby som bol dierou vplote), iné bezstarostne hravé (Keby som bol cirkusantom) amnohé vyznievajú ako hravé lyrické prírodné reflexie: „Keby som bol morským vánkom, / ušil by som moru volány. / Uháčkoval zvody čipku, / život mu tak sladko oslanil.“
Naratívny typ poézie, sprostredkúvajúci vzaujímavých obrazoch fakty zo života známej osobnosti, predstavuje kniha Silvie Kaščákovej Ako Paľko Dobšinský zbieral rozprávky (FACE, il. Zuzana Kucirková). Vrámci pôvodnej poézie pre deti je to autorkin knižný debut amôžeme skonštatovať, že originálny. Autorke sa podarilo presvedčivo skombinovať faktografické údaje zo života a diela Pavla Dobšinského, prepojiť minulosť tohto významného zberateľa a folkloristu so súčasnosťou detských adresátov, nenápadne zdôrazniť nadčasové kultúrne hodnoty: „Rozprávka, ktorú porozprávaš, / neváži vdlani ani gram. / A keď poteší, tak je pravá, / nepotrebuje instagram.“ Zhodujeme sa so slovami recenzenta Dávida Dziaka (2022, Knižná revue 32/11. s. 28 – 29), ktorý poukazuje na to, že „titul nie je len oslavou Pavla Dobšinského, ale aj fantázie, ľudovej slovesnosti, spisovateľov, písania, kníh arozprávok“.
Vzbierke Magnetická andulka (Perfekt) nájdeme tradičné, rytmicky viazané básne snaratívnym potenciálom, ktoré sa spravidla viažu na život detí aich dospelých príbuzných (Igor Bielich: Milovaný vnuk), výjavy zo života zvierat či hmyzu (Denisa Brliťová: á, Vladimír Leksa-Pichanič: Cvičme vrytme, Jozef Sedliak: ʲčԲ) či výjavy zo školského života (Pavel Jurga: áá, Anna Timková Lazurová: Strašikoniec roka). Vtipne je zveršovaný aj problém tínedžerov sakné vbásni Zuzany Martiškovej Pubertiak vzácviku. áň Jany Šimulčíkovej ԴDzčá zasa predstavuje hravý experiment sjednoslabičnými slovami. Vážny akcent má báseň Vladislavy Plančíkovej Rozliata káva azaujímavý lyrický rozmer zasa báseň Renáty Korbovej Dúhový most. Knajoriginálnejším básňam tejto zbierky však patria intímne ladené momentky Patrície Karnišovej: (Ú) aDávida Dziaka: Veľa otázok, ktoré na malom priestore voľného verša dokážu presvedčivo zachytiť krehkosť fantazijného sveta detí vkonfrontácii s pragmatickým svetom dospelých.
Markéta Andričíková (1974)
Vedecky apedagogicky pôsobí na Filozofickej fakulte UPJŠ vKošiciach. Venuje sa svetovej literatúre, výtvarnému umeniu, kinematografii, slovenskej asvetovej literatúre pre deti a mládež aproblematike detskej recepcie.
Foto: archív autorky
