ղľáԾ
Kjedným zmála slovenských literárnych vedcov, ktorí savenujú skúmaniu severských literatúr, patrí germanista anordista Milan Žitný. Čitateľov vtejto súvislosti určite upúta kniha 𱹱é literatúry vslovenskej kultúre – predstavená bola vpolovici januára na pôde Ústavu svetovej literatúry SAV. Cieľom monografie je, akoautor uvádza, „osvetliť podstatné aspekty literárnokritickej aprekladovej recepcie severských literatúr naSlovensku odjej počiatkov koncom 19.storočia donedávnej minulosti“.
Milan Žitný sa sústreďuje nazretele, ktoré ovplyvnili rast ipokles záujmu oprijímanie severských literatúr do nášho literárneho prostredia. Za dôležitý medzník aktivity slovenských prekladateľov považuje kultúrnu politiku podruhej svetovej vojne, ale icelkovo prerušený kontakt soseverskými literatúrami. Zliterárnych osobností, ktorým savenuje, možno spomenúť dánskeho filozofa Sørena Kierkegaarda arozprávkara Hansa Christiana Andersena, nórskeho spisovateľa Bjørnstjerne Bjørnsona adramatika, básnika Henrika Ibsena či švédsku autorku Selmu Lagerlöfovú. Žitný sateda venuje severským autorom svetového formátu, ktorí boli doslovenského literárneho prostredia prijímaní snadšením.
Podrecepciou severskej literatúry vslovenskej kultúre nechápe autor lenprekladateľskú činnosť, ale itvorivú recepciu, ateda nadväzovanie naich diela vnašej tvorbe. Otejto forme nadväzovania možno hovoriť vsúvislosti srozprávkamiHansa Christiana Andersena, ktoré sastali unás predmetom knižného či rozhlasového spracovania.
Veľkým prínosom monografie sú medailóny prekladateľov zoseverských literatúr, doplnenéich bibliografiou; ako aj výberová bibliografia autorových nordistických prác.
Milan Žitný kombinuje nastránkach knihy neobyčajne pútavý štýl sodbornosťou. Zužitkoval pritom vedomostnú erudíciu adlhoročnú prekladateľskú skúsenosť. Žitného monografiu považujem zamimoriadne prínosnú nielen pre záujemcov vodbore škandinávskych literatúr, ale vnímam jutiež ako ďalší úspešný pokus onadviazanie kontaktu soseverskou literatúrou, opremostenie kultúr severu ajuhu…
