ղľáԾ
Skúsené psychologičky Adele Faber aElai- neMazlish predkladajú rodičom návod napraktické, zrozumiteľné aerudované zaobchádzanie sosvojimi deťmi. Vosvojej publikácii Ako hovoriť, aby nás deti počúvali. Ako počúvať, aby nám deti dôverovali (CPress 2012, preklad J. Klaudová) poskytujú množstvo rád, ktoré neostávajú len vteoretickej rovine, ale súčasťou sú inázorné ukážky simulovaných situácií. Pomáhajú naučiť sasprávne komunikovať, odmeňovať, karhať, ahlavne, výchovne usmerňovať bezkriku ahrozieb tak, aby zdetí vyrástli rozumné, samostatné aslušné bytosti.
Okrem iného sadozvedáme, akopomáhať deťom, aby sa sosvojimi pocitmi vyrovnali, pochopili ich anásledne prijali. Dôležité je, abydokázali vlastné emócie ovládať anie sanimi nechali unášať. Musia získať pocit, že ich počúvame, venujeme impozornosť avysvetľujeme to, čomu ešte nerozumejú. Základným pravidlom je vtomto prípade vysvetľovať akomunikovať ovšetkom, čo zažijú. Kniha nás učí ito, akodosiahnuť spoluprácu, ako kdeťom pristupovať tak, aby nás počúvali arobili to, čo odnich vyžadujeme. Vmnohých prípadoch jeriešením zmena prístupu. Nikdy ichnesmieme osočovať, akchceme, abyniečo urobili. Radšej bysme immali situáciu, ktorú chceme vyriešiť, popísať. Napríklad, jenevhodné vetu formulovať takto: „celý deň si sopsom nešla von, nezaslúžiš si mať domáce zvieratko“ – prístupnejšie jepovedať tonasledovne: „vidím Azora, akotancuje pridverách achce ísť von“. Deti treba chváliť apodporovať vo všetkom pozitívnom anepoukazovať naich nedostatky. Nevyzdvihujeme situácie, vktorých nešikovnosť prevláda, ale ak sa nášmu potomkovi niečo podarí, treba hopochváliť. Naučiť sasprávať takýmto spôsobom vyžaduje cvik asebazaprenie. Rodič musí často vkritickej situácii nájsť tiesprávne slová, ato nie jejednoduché. Odmenou mu však bude samostatné asebavedomé dieťa, ktoré dokáže hovoriť iotom, čo ho trápi. Musí pochopiť, že vzťah rodič–dieťa je vzájomný sled povinností apráv, atie jepotrebné rešpektovať. Súčasťou textu sú komentáre, otázky arôzne príbehy. Rodič saprostredníctvom často kladených otázok dozvie odpovede navyskytujúce sapraktické problémy azíska takmanuál naich riešenie.
Kniha je právom uznávaná svetovými psychológmi, psychoterapeutmi arodičmi nacelom svete. Siahnuť by ponej mali najmä matky aotcovia, alevhodná je ajpre ľudí sproblémovými vzťahmi, pretože pomáha vidieť každodenné konfliktné situácie ziného pohľadu. Skúsené psychologičky stavili najasný azrozumiteľný prístup, nenahraditeľné praktické ukážky, apredovšetkým, overené výsledky.
„Ako rodičia túžime potom, aby nás deti potrebovali, ale túžbou tínedžerov je nás nepotrebovať“. Takznie zásadný anie jediný konflikt medzi rodičmi adeťmi vobdobí dospievania. Autorky sa nás preto snažia bezpečne previesť nadpriepasťou, čiže pubertou našich detí bez pádu dorokliny citových zranení. Najednej strane stojí tínedžer sosvojimi starosťami, ktoré rodičom pripadajú bezvýznamné, ana strane druhej jepracujúci rodič, ktorý rieši najmä praktické problémy. Akchceme vytvoriť spojenie medzi dvoma úplne odlišnými stranami, musíme vprvom rade ustúpiť azačať akceptovať, že dospievajúci svoje problémy vníma ako zásadné. Budovaním tohto mosta sapostupne dostaneme stále bližšie ksvojim deťom ačasom nás iony začnú chápať, tolerovať amožno dokonca počúvať.
Dospievajúci mladí ľudia sú citlivé bytosti, omnoho vnímavejšie voči svojej osobe, ľahko saurazia atakpovediac nevedia, čo sosvojimi pocitmi, ktoré sú vtomto období intenzívne. Naprvý pohľad sú nepríjemní, egoistickí adrzí. Keď sa však prizrieme bližšie, zistíme, že vlastne lencitlivo reagujú nasvoje okolie. Možno ipreto bymal mať každý tínedžer na čele nápis „fragile“ (krehký). Ako hovoriť, aby nás tínedžeri počúvali (Ako počúvať, aby nám tínedžeri dôverovali) (CPress 2013) jepokračovanie rovnomennej knihy odeťoch, tentoraz zprostredia dospievajúcich mladých ľudí, ktorú pripravili rovnaké autorky. Toto obdobie sosebou prináša nové problémy, publikácia jepreto určená práve preaktívne matky aotcov, ktorí siradi doplnia svoje vzdelanie azískajú praktické rady. Vychádza zoskutočných sedení srodičmi atínedžermi, jeplná ichrozhovorov apríbehov zo života. Prináša konkrétne skúsenosti rodičov, ktorí sitieto rady vypočuli anaučili saich používať. Iné je čítať riešenia problémov, ktoré sú lenhypotetické, ainé jevyrovnávať sa soskutočnými deťmi aproblémami. Naučia nás vžiť sa dopocitov tínedžera anevyhýbajú sa témam, akotrest apokarhanie, dôležitosť kamarátov, sex adrogy.
Osobne nemám rada knihy, ktoré prinášajú rýchle alacné riešenia problémov. Zväčša ide opodvod zneužívajúci slabosť anaivitu ľudí srôznymi problémami. Vtomto prípade je mipublikácia sympatická, pretože sanesnaží ozázraky za pár dní. Celý proces prístupu kdeťom, či už vpredškolskom veku alebo tínedžerom, jehlavne opomalých apostupných krokoch smerujúcich kobojstrannej spokojnosti. Akchce niekto napraviť svoje vzťahy, musí si vprvom rade uvedomiť, že tonie je možné zajeden deň. Ide opostupný proces atáto kniha môže byť dobrým radcom.
