ղľáԾ
Prinášame aj rozhovory s mladým autoroma autorkami, nominovanými na CenuJána Johanidesa v kategórii do 35 rokov.
Michaela Rosová (1984) vyštudovala divadelnú dramaturgiu na Janáčkovej akadémii múzických umení vBrne apokračovala na Fakulte umení University of Bristol (MA, 2009). Popri prozaickej tvorbe atvorbe pre rozhlas sa venuje kritickej reflexii prevažne pôvodnej slovenskej literatúry na svojom blogu, prekladá arediguje. Vmarci tohto roka mala vbratislavskom kultúrnom priestore A4 premiéru opera Muž vskafandri slovenského skladateľa Miroslava Tótha, na ktorej sa podieľala ako dramaturgička. Vsúčasnosti sM. Tóthom pracujú na ďalšom opernom predstavení.
Vliterárnych kruhoch sa jej meno pravidelne objavovalo na prozaických súťažiach, zarezonovalo vsúťaži Poviedka (2005 a 2006), za román Hlava nehlava í첹 prémiu v literárnom súbehu Román 2006 azároveň to bol jej knižný debut (2009). Novelou Dandy (2011), inšpirovanou pobytom vBerlíne, sa dostala medzi finalistov ceny Anasoft litera a Ceny Jána Johanidesa pre mladých autorov. Novelu Malé Vianoce (2014) rámcuje vidieckym prostredím, no nie idylickým, napĺňa ho kruto-bolestným smútkom, opustenosťou. Pocit osamelosti výrazne preniká aj zjej najnovšieho románu zintelektuálneho prostredia Tvoja izba (2019).
Vo všetkých štyroch novelách či románoch, ktoré ste doteraz vydali, dominujú vnútorný svet postáv a ich vzájomné vzťahy nad ich príbehmi. Sú pre vás príbehy vliteratúre už prekonané?
To rozhodne nie, príbeh mi odjakživa pripadal ako prvoradý avoči nejakým postmoderným hrám som vždy cítila skôr nechuť. Som odchovaná klasickým rozprávaním, dodnes siahnem radšej po Dickensovi než po súčasnej literatúre. Je vôbec možné zbaviť sa príbehu? Čo by nám zostalo? Naopak, skôr mám pocit, že dnes forma prerastá obsah, nielen vliteratúre, ale vspoločnosti všeobecne, aže tým dosť trpíme. Ako navonok pôsobia moje knihy, to asi sama objektívne neposúdim.
Rozprávačku románu Tvoja izba si každý, aj kto vás nepozná, stotožní sautorkou. Rozprávaním v2. osobe ste sa chceli od nej odosobniť, alebo zdôrazniť sebareflexiu – hovoríte o osobe, na ktorú sa pozeráte vzrkadle?
To je dosť explicitne vysvetlené na posledných stranách, to použitie druhej osoby. Odpovedať na túto otázku by asi znamenalo polopate vyložiť, čo som tou knihou chcela povedať.
Píšete ointelektuálnom prostredí Bratislavy, topografiu mesta opisujete konkrétne, ale opostavách čitateľovi veľa neprezradíte. Nie vtakom zmysle, aby ich identifikoval sreálnymi ľuďmi, ale napr. mňa by zaujímali ich názory na umenie, literatúru. Prečo ste sa vyhli tejto stránke postáv?
Nevyhla som sa jej nijako zámerne, to je asi automatická práca. Pre to, čo som sa snažila povedať, boli názory postáv na umenie ana literatúru jednoducho irelevantné.
Osamelosť hrdinky (ty) vyplýva najmä zrozpadávajúcich sa vzťahov, ktorým však nepredchádza nijaký konflikt, no napriek tomu je napätie medzi postavami citeľné. Pomáha vám písanie prekonávať isté situácie alebo, naopak, prežívate ich intenzívnejšie, keď onich píšete?
Pre mňa osamelosť hrdinky vyplýva zniečoho úplne iného, ale to, čo nadhadzujete, je určite jedna zmožných interpretácií. Písanie nepoužívam ako terapiu. Naopak, ak niekto písanie ako terapiu používa, potom by si podľa mňa mal dobre rozmyslieť, či to zverejní. To, že sa autorovi uľaví, je jedna vec, ale niekto to predsa po nás bude čítať.
Svoje literárne texty ste začali posielať do literárnych súťaží ešte ako gymnazistka (možno skôr, ale to som sa nedopátrala), atým ich aj publikovať. Teda ste zvyknutá prijímať hodnotenie svojej tvorby – ako ho vnímate? Je dostatočne kvalifikované, pomáha mladým autorom, dalo vám niečo?
Po štvrtej triede som nastúpila na osemročné gymnázium, kde ma vpísaní už od prímy podporovala pani profesorka Margita Hološková. Na vyhodnoteniach literárnych súťaží občas porota víťazné príspevky rozoberala, niektoré postrehy si dodnes pamätám, ale časom mi samozrejme došlo, že treba zvážiť, čo je naozaj relevantné. Popravde neviem, ako sa ktomu postaviť. Pri pohľade na niektoré knihy si hovorím, že niektorí ľudia by nemali písať, na druhej strane som idealista apovzbudila by som každého. Dobrá kritika začínajúcemu autorovi môže nesmierne pomôcť. Ale my dobrej kritiky veľa nemáme.
