ղľáԾ
Košice žili minulý mesiac prestížnym literárnym podujatím Mesiac autorského čítania. Známy literárny „maratón“ sa začal 1. júla vBrne atento rok oslávil svoj 20. ročník. Trval tradične 31 dní anávštevníci si mohli pozrieť avypočuť 62 autorov zoštyroch usporiadateľských krajín (Česko, Slovensko, Poľsko aUkrajina) ajednej hosťujúcej krajiny, tentoraz to bolo Rumunsko.
Organizátorom slovenskej časti je už deviaty rok Knižnica pre mládež mesta Košice. „Určite je veľmi náročné pripraviť takýto festival,“ povedala poverená riaditeľka knižnice Kamila Prextová. „Tiež skoordinovať sa s usporiadateľskými krajinami. Držíme sa však pravidla, že hľadáme, ako sa to dá a nie ako sa to nedá.“ Projekt z verejných zdrojov podporil aj Fond na podporu umenia.
Na pódiu vLitparku sa Košičanom každý deň predstavili dvaja autori, jeden zusporiadateľskej krajiny, druhý zhosťujúcej. Návštevníci festivalu si tak mohli užiť moderované besedy ačítania v rodnom jazyku autorov sprekladom. Košice navštívilo mnoho zvučných mien, ako napríklad Pavol Rankov, Verona Šikulová, Pavel Kolmačka, Weronika Murek, Malgorzata Rejmer, Adrian Schiop, Myroslav Lajuk, Lucian Boia, Dan Lungu amnohí ďalší. Košičania si mohli vypočuť aj domácich, Milana Kolcuna aSlavomíra Szabóa.
Hneď v prvý večer sa hosťom predstavil človek, ktorého meno je vRumunsku veľmi známe. Adrian Cioroianu je nielen spisovateľ, ale aj novinár, historik apolitik. Momentálne pôsobí ako delegát Rumunska pri UNESCO vParíži. Košičanom predstavil svoj jediný román Neverník sfigami ačajkami.
Košičania si mohli vypočuť aj Irenu Brežnú. Vo Švajčiarsku jej vyšlo desať kníh, do slovenčiny bolo preložených šesť kníh. Unás je najznámejšie jej dielo Vlčice zo Sernovodska. Kniha predkladá čitateľovi obraz každodenného života zvyše dvadsaťročného nerovného zápasu Čečencov osvoju nezávislosť. I. Brežná priblížila vojnu, ktorú prežila na vlastnej koži dobrovoľne vďaka tomu, že sfalošnými dokladmi odišla do Čečenska. Na festivale čítala úryvky ztextov týkajúcich sa prelomových rokov 1968 a1989 znajnovšej knihy Postrehy emigrantky.
Domácu scénu reprezentoval aj finalista ceny Anasoft litera Milo Janáč. Jeho kniha Milo nemilo je vtipná azo života. Autor žije vGelnici, kde pracuje ako vedúci mestského oddelenia kultúry. Divákom prezradil, že prešiel rôznymi povolaniami aza najkrajšie obdobie života súsmevom označil to, keď bol nezamestnaný. Jeho debut vznikol vďaka práci barmana. Ako povedal, na začiatku nepredpokladal, že nejaká kniha vznikne. Písal príspevky zo svojich zážitkov v krčme na FB aneskôr ich zhrnul do knižného celku.
Diváci mali na festivale možnosť vidieť a počuť aj ďalšiu hviezdu rumunskej literatúry, poetku Anu Blandiana. Autorka bola vo svojej krajine niekoľkokrát na listine zakázaných autorov. O svojej disidentskej skúsenosti napísala román Zásuvka s potleskom. Napísala však aj knižku pred deti, kde sa inšpirovala svojím kocúrom. „Neuvedomila som si však, že kocúrovi, ktorého som nazvala Arpagic, dávam čoraz viac vlastností Ceaușescua. No ľudia si to všimli a prezidenta začali prezývať kocúrovým menom. Zasa ma zakázali. Zo dňa na deň zo všetkých knižníc a kníhkupectiev zmizli moje knihy.“
Výnimočným zážitkom bolo určite aj stretnutie sčeským autorom Milošom Doležalom. Účٲídz festivalu rozprával osvojej tvorbe, vktorej ho vo veľkej miere inšpiruje jeho rodná Vysočina atiež známe udalosti. Dve knihy venoval eštebákmi umučenému kňazovi Jozefovi Toufarovi atú najnovšiu Karolovi Čurdovi, českému parašutistovi, ktorý sa po atentáte na Heydricha prihlásil na Gestape vPrahe, aby vyzradil zásadné informácie orodinách, ktoré spolupracovali sparašutistami. „Po vojne, dokonca ani pred smrťou, nič neľutoval ato je pre mňa strašidelná vec,“ uviedol autor.
Nie všetci autori sa postarali o tradičný umelecký zážitok. Rumunská poetka Iulia Militaru ܻDzí Andrei Barbu spolu divákom priniesli nevšedné vystúpenie. Predstavenie srôznymi audiovizuálnymi prvkami prepojené svlastnou tvorbou charakterizuje Iulia ako experimentálnu poéziu. Hudba, ktorú diváci vnímali, bola miestami sugestívna, ezoterická, melancholická ipsycheledická azaujímavým spôsobom dopĺňala text.
Košice si celý júl literárne užívali. „Tento ročník bol taký pokojný, každý deň prichádzali autori, moderátori, návštevníci autorských čítaní a môžeme smelo povedať, že rumunský ročník je vkvalite porovnateľný spredchádzajúcimi ôsmymi ročníkmi, ktoré sa konali vKošiciach,“ zhodnotila K. Prextová.
Na záver poverená riaditeľka knižnice prezradila, že známy literárny maratón Košice neobíde ani na budúci rok. „Čestným hosťom bude Ѳď. Pre nás to bude jubilejný 10. ročník, takže budeme oslavovať,“ dodala. Isté teda je, že sa znova môžeme tešiť na poriadnu literárnu nálož aznáme mená zliterárneho sveta.
