Literárne pondelky na nádvorí Zichyho paláca

Prvý júlový pondelok patril legende slovenskej literatúry – spisovateľovi, scenáristovi, dramatikovi Dušanovi Mitanovi apremiére seriálu jeho audio poviedok, konkrétne dielu ʲٲóԾ. Večer na nádvoríbratislavského Zichyho paláca otvoril spisovateľ Daniel Hevier. Herec Robo Roth prečítal niekoľko úryvkov zknihy. Prestávky medzi slovami vyplnil hudbou vsprievode klavíra Vladislav “Slnko“ Šarišský.

Po roku tak opäť uviedli cyklus letných, júlových pondelkových literárno-hudobných večerov pod názvom Literárny klub uZichyho.Medzi divákmi bola aj manželka Dušana Mitanu Eva. Spomenula si, aké to bolo, keď jej muž práve vtomto paláci viackrát vystupoval v rámci kultúrneho leta. ,,Ja som Dušanovi asistovala. Chodieval sním aj Marián Varga, ktorý hrával. Dušan čítal svoje poviedky tým svojím dramatickým, hlbokým hlasom, trochu trasľavým a v niečompodobným Rothovmu.“

Prozaik Dušan Mitana patril knajobľúbenejším autorom vydavateľa Kolomana Kertésza Bagalu už od jeho puberty.,,Bolo preto úplne prirodzené, keď som sa neskôr vdospelom veku stal vydavateľom, že som Dušana oslovil aveľmi som si tú spoluprácu vážil.“

Bagala nakoniec spolupracoval so spisovateľom dlhých dvadsaťosem rokov. Novela sautobiografickými prvkami ʲٲóԾ, celkovo druhé dielo Mitanu po prvýkrát vyšla vobdobí normalizácie vroku 1972, keď mal spisovateľ ešte len dvadsaťšesť rokov. Aktuálne ju do audio podoby načítal herec Robo Roth. Ako on vníma Dušana Mitanu akonkrétne toto dielo? ,,Pre mňa je dôležité, že Mitanove prózy sú mi v niektorých momentoch veľmi blízke. Vidím sa v nich. Nebol som vekovoďaleko od zážitkov jeho hrdinov.Ato nás s Dušanom svojho času osobne zblížilo. Pre mňa je veľkou cťou, že cez moju interpretáciu sa nesie Dušanova výpoveď aj vtejto audio podobe ďalej k úplne inej generácii, ktorá dajme tomu nezažila socializmus, normalizáciu, komunizmus. Ide absolútne do kostí, je oľuďoch apre ľudí,“ povedal pre Knižnú revue herec.

Pre Daniela Heviera je ʲٲóԾ fragmentáciou adefragmentáciou celých šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. ,,Máloktorý kritik to zbadal, ale kniha je vlastne otom, ako sa píše kniha,“ uzatvoril Hevier.

Foto: Nina Mikušková