ղľáԾ
|
Presahy:
|
Obávam sa, že na Slovensku už nemôžemehovoriť omužskom aženskom písaní či mužskom aženskom čitateľovi. Musíme zobrať navedomie, že sortiment kníh vslovenčine je čoraz menší apred očami nám miznú celé segmenty či žánre. Stačí sipredstaviť, koľko aaké knihy byzostali vkníhkupectvách, keby odtiaľ zmizli knihy včeštine – atým kníhkupectvom vôbec nemusí byť Artforum. NaSlovensku určite nejakí muži čítajú, nie jeich však toľko, abyich počet mohol vydavateľ brať nazreteľ prizostavovaní edičného plánu. Aktak urobí, rýchlo vytriezvie. Pre 500 – 1000mužských čitateľov sajednoducho nedajú vslovenčine vydávať westerny, akčné bojové romány, životopisy slávnych politikov ašportovcov či knihy ohorolezeckých expedíciách,extrémnych športoch alebo vesmírnych objavoch. Navyše, keď si väčšina ztýchto pár stoviek mužov prečíta takúto knihu včeštine ačoraz častejšie aj vangličtine alebonemčine.
Keby sme unás našli aspoň dvetisíc mužov ochotných vytiahnuť zvrecka zopár ráz doroka 10 € zaknihu, neskončili bysme vydávanie unikátnej 17-dielnej westernovej ságy Sackettovci jej 13.knihou, úspešne bysme dovydávali 6-dielny príbeh bláznivého tínedžera Nicka Twispa, donekonečna bysme vydávali zverolekárske príbehy Jamesa Herriota, nikdy bysme neprestali vydávať britskú jednotku v „navy fiction“ Patricka Robinsona (Lietadlová loď, Vzbura naponorke, Lovci ponoriek), neobmedzili bysme vydávanie špionážneho žánru len naDaniela Silvu – mimochodom, jeho hlavný hrdina Gabriel Allon imponuje najmä ženským čitateľkám, avedícii detektívok Zelená knižnica bysme nevydávali lenAgathu Christie a Felixa Francisa! Ale, ako samoderne hovorí, nikdy nehovor nikdy – preto aj mymomentálne uvádzame slovenského autora trilerov Jana Hargaša, apritom mnohým môže len výraz „slovenský autor trilerov“ znieť rovnako absurdne, akozhruba pred desiatimi rokmi, keď ešte nepísal Dominik Dán, znel výraz „slovenský autor detektívok“! Pritom Dominik Dán a Jano Hargaš majú určite množstvo ženských čitateliek. Deliť čitateľov či autorov na mužských aženských sa vnašej modernej spoločnosti už nedá. Aak bysme natom trvali, nemuseli bysme my, muži, dopadnúť najlepšie. Ato nechceme, keďže život bez žien jepre nás nepredstaviteľný. Ajten vydavateľský. A navyše poznám viacero mužov, ktorí si pomanželke nenápadne prečítajú ajromány Kataríny Gillerovej, historické romance Jany Pronskej, Džínsové denníky Zuzky Šulajovej či tajne vyronia slzu nadosudmi hrdiniek Rosamunde Pilcherovej aBarbary Bickmorovej. Aj jasom kedysi s rovnakým záujmom čítal Búrlivé výšiny. Osobne si však myslím, že všetky knihy, ktorých vydanie je namalom slovenskom trhu nerealizovateľné, bymali mať šancu vyjsť – rovnakú, akú má teraz len pôvodná poézia a próza. Neviem sazmieriť stým, že vslovenčine už roky absentuje dobrý turistický sprievodca poChorvátsku alebo Nórsku a v tých českých či anglických prirodzene nikto nespomína Martina Kukučína alebo Björnstjerna Björnsona. Čo s tým? Postupne nanich zabudneme? Súčasne si však neviem predstaviť, že by nám dnes nejaká komisia odklepla dotácie na 14. – 17. knihu zo série Sackettovcov.
Martin Chovanec, riaditeľ vydavateľstva Slovenský spisovateľ
