ղľáԾ
Úvodné vystúpenie kardinála Jozefa Tomka otvorilo vRíme medzinárodný seminár Ladislav Hanus, teológ, filozof aesejista. Konal sa vdňoch 15. a16. novembra 2007 ajeho organizátormi boli Literárne informačné centrum, Veľvyslanectvo SR vTaliansku, Veľvyslanectvo SR pri Svätej stolici, Slovenský inštitút vRíme, Pontificio Institute Orientale aPápežský slovenský ústav svätého Cyrila aMetoda vRíme.
Prvá časť seminára sa za veľkej účasti slovenskej komunity vRíme, rektora Pápežského slovenského ústavu Cyrila aMetoda Vladimíra Stahovca, významného slavistu aslovakistu Agostina Vicsa, Mons. Jozefa Krála, kanonika Baziliky Santa Maria Maggiore adlhoročného vedúceho slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu vrátane kňazov arehoľných sestier pôsobiacich vrozličných rímskych inštitútoch akongregáciách uskutočnila vspoločných reprezentačných priestoroch Veľvyslanectva SR a Slovenského inštitútu. Oficiálne ju otvoril veľvyslanec SR vTalianskej republike Stanislav Vallo.
 Kardinál Jozef Tomko |
 Riaditeľ LIC Alexander Halvoník |
 ܴDzٲDZٱľ hanusovských zborníkov Anton Baláž |
 Mons. Marián Gavenda, šéڰ岹ٴǰ Katolíckych novín |
 Rektor Pápežského východného inštitútu vRíme Cyril Vasil,SJ. |
 Veľvyslanec SR vTalianskej republike Stanislav Vallo |
 Šéfredaktorka knižnej redakcie vydavateľstva LÚČ Anna Kolková |
 Riaditeľka Inštitútu kresťanskej kultúry FF TU Alena Piatrová |
Vystúpenie J. E. kardinála Jozefa Tomka bolo zasväteným osobným pohľadom na Ladislava Hanusa. Venoval sa vňom jeho dlhoročnému väzneniu, ktoré mu nezabránilo aspoň vmysli pokračovať vzačatom diele atvoriť ho „z vlastnej duchovnej podstaty“, ktorú po návrate zväzenia pretavil do svojich kníh okultúre akultúrnosti. Vyzdvihol inšpirujúcu aktuálnosť jeho odkazu, ďalej upozornil, že hoci sa inšpiroval Guardiniho dielom, filozofmi ako J. Maritaine, E. Mounier, K. Jaspers či M. Heiddeger, jeho vlastné filozofické práce sú svojbytné diela. Zdôraznil široký filozofický ateologický kontext Hanusovho diela, dôvernú znalosť európskej filozofie. Doslovne uviedol: „Bol hrdým Slovákom, čo mu však nebránilo prekročiť slovenský horizont astať sa európskym.“ Vystúpenie kardinála Tomka sa stretlo sveľkou pozornosťou aohlasom účastníkov seminára. Ojeho zaujatí Hanusom ahlbokou znalosťou jeho diela svedčí aj rozsiahly rozhovor, ktorý skardinálom Tomkom vyšiel dva dni po skončení seminára – 18. 11. vo vatikánskom denníku Osservatore romano pod názvom Kultúra proti totalitám, ktoré utláčajú osobnosť človeka. (Podstatnú časť rozhovoru prinesieme vnašom Spravodajcovi LIC č. 2/2007, ktorý vyjde ako príloha 26. čísla Knižnej revue.)
Odbornú časť seminára otvorila obrazová prezentácia časti výstavy Ladislav Hanus – apologét kultúry, kultúrnosti, kresťanstva apluralizmu, ktorej autorom jej doc. Viliam Gruska. Vtaliančine tieto jednotlivé etapy Hanusovho života priblížili Mons. Marián Gavenda aPhDr. Alena Piatrová. Úvodný odborný príspevok predniesol riaditeľ LIC Alexander Halvoník. Povedal, že „zaradením jeho storočnice do kultúrneho kalendára UNESCO Ladislav Hanus už ide iure prestáva byť lokálnou slovenskou záležitosťou astáva sa natrvalo súčasťou svetovej kultúry“. Ďalej zdôraznil, že Hanusovo dielo, ktoré sa postupne vracia slovenskej verejnosti, treba vrátiť iEurópe. „Ak je totiž súčasná formujúca sa Európa osnovaná na podobných princípoch (sloboda, pluralita, diverzita), tak Hanusovo dielo patrí nepochybne medzi jej rodinné poklady. Ak to Európa nevie, treba jej to vehementne pripomínať.“ Sďalšími odbornými príspevkami vystúpili prof. Jozef Jarab, Mons. Marián Gavenda, PhDr. Alena Piatrová a HEDr. Luboslav Hromják;texty ich príspevkov vtaliančine boli súčasne premietané na obrazovku apo skončení prvého dňa seminára boli vtlačenej podobe kdispozícii účastníkom. Na záver prvého dňa seminára predstavila šéڰ岹ٴǰka knižnej redakcie vydavateľstva LÚČ Anna Kolková vydávanie Hanusovho diela ajeho zavŕšenie knihou Princípy kresťanskej morálky. Zaujímavo hovorila iookolnostiach vzniku jeho Pamätí svedka storočia aohlase jeho knižného diela vslovenskej kultúrnej ačitateľskej verejnosti. Literárne informačné centrum predstavilo reprezentačný zborník Ladislav Hanus (1907 – 1994). Symbol slovenskej kultúrnosti avtaliančine výber zo základných Hanusových diel (Romano Guardini, Človek akultúra aKostol ako symbol), doplnený rozsiahlym kalendáriom jeho života adiela pod názvom Una figura di spicco nel pensiero cristiano europeo (Osobnosť európskeho kresťanského myslenia).
Druhý deň seminára sa uskutočnil na vysokoškolskej pôde na Pontificio Instituto Orientale (Pápežského východného inštitútu) azúčastnili sa na ňom aj viacerí odborníci, zaoberajúci sa dielom R. Guardiniho aďalších európskych filozofov, ale iestetici ahistorici sakrálneho umenia, ktorí pôsobia priamo vInstituto Orientale, prípadne na rímskych univerzitách. Pápežský východný inštitút založil vroku 1917 pápež Benedikt XV., orientuje sa na východné kresťanstvá, prešlo ním už 6 000 poslucháčov, viac ako 500 doktorandov anapriek východnej orientácii na ňom študujú aj katolíci, evanjelici ištudenti bez náboženského vyznania. Miestom seminára bola impozantná knižnica inštitútu ajeho účastníkov obklopovalo viac ako 180000 zväzkov kníh.
 Pohľad na knižnicu Pápežského východného inštitútu sviac ako 180000 zväzkami kníh |
 Pohľad na účastníkov seminára vPápežskom východnom inštitúte |
 Predsednícky stôl seminára |
 Účastníci seminára, vpopredí rektor PVI Cyril Vasil,SJ. |
 Účastníci seminára, vpopredí veľvyslanec Stanislav Vallo |
 Pohľad do pléna seminára |
 Moderátorka seminára Miroslava Vallová |
 Predstaviteľ mladej hanusovskej generácie Marek Hrubčo atlmočníčka Silvia Blechová |
Po úvodnom vystúpení rektora inštitútu Cyrila Vasila, SJ, ktorý ocenil rozhodnutie organizátorov preniesť pokračovanie seminára aj na akademickú pôdu, nasledovali odborné príspevky riaditeľa LIC A. Halvoníka, predstaviteľa mladej hanusovskej generácie na Slovensku Mareka Hrubča, príspevok A. Piatrovej, doplnený obrazovou prezentáciou Spišskej Kapituly, oltárneho obrazu M. Benku avýtvarníkov, ktorých inšpirovali Hanusove názory na sakrálne umenie. Odzneli aj príspevky autorov, ktorí sa zo zdravotných dôvodov nemohli na seminári zúčastniť – príspevok prof. Jána Letza oL. Hanusovi ako filozofovi aobjavný príspevok ThLic. Ľubomíra Hlada: Ladislav Hanus – jediný ajedinečný predstaviteľ kerygmatickej teológie vslovenskom prostredí. Aj účastníkom tejto časti seminára sme predstavili zborník oL. Hanusovi avýber jeho textov vtaliančine.
Hanusovský seminár vRíme sa tešil značnej mediálnej pozornosti. Vdeň jeho otvorenia oseminári,jeho programe aosobnosti L. Hanusa priniesol informáciu najväčší taliansky denník Corriere della Serra, prítomní boli redaktori vatikánskeho rozhlasu iredaktor Osservatore romano Nicola Gori. Vpriebehu seminára ojeho konaní avýzname Hanusovho diela hovoril vslovenskom vysielaní vatikánskeho rozhlasu aj Mons. Marián Gavenda, vsúčasnosti šéڰ岹ٴǰ Katolíckych novín. Pobyt vRíme naša malá delegácia využila na prehliadku miest spojených sosobnosťami sv. Cyrila aMetoda aM. R. Štefánika. Veľkú zásluhu na príprave aúspešnom priebehu seminára má Miroslava Vallová. Preklady textov slovenských účastníkov seminára do taliančiny preložili M. Carta aS. Blechová.
Seminárom vRíme Literárne informačné centrum zavŕšilo sériu odborných hanusovských podujatí vpodobe výraznej adôstojnej „bodky“. Novú „vetu“ vpoznávaní ašírení ušľachtilých astále aktuálnych Hanusových myšlienok okultúre a kultúrnosti by mali vbudúcnosti vysloviť tí, ktorých Hanusova storočnica ľudsky iintelektuálne oslovila.
Anton Baláž
