ղľáԾ
...a otvárajú dvere najlepšej literatúre.
Tak to vidíNorbert György, autor aprekladateľ umeleckej literatúry zo slovenčiny do maďarčiny, ktorý otvára šiesty ročník úspešného projektu Trojica Air.
Norbert György sa zároveň so štúdiom maďarského jazyka, literatúry a estetiky na Univerzite Konštantína filozofa vNitre venoval aj tvorbe krátkych hraných filmov, s ktorými sa úspešne zúčastnil na rôznych festivaloch vMaďarsku. Ako spisovateľ debutoval v roku 2004 románomá, za ktorý v roku 2005 dostal prémiu Ceny Imreho Madácha. Aj jeho ďalšie dielo Prechodný stav z roku 2010 bolo ocenené tou istou prémiou. Zároveň zaň získal Cenu Alfonza Talamona za najlepšie prozaické dielo roka. Spolupracoval na preklade zbierok esejí Petra a Rudolfa Chmela a č첹© Ivany Gibovej jej jeho šiestym prozaickým prekladom zo slovenčiny do maďarčiny.
Rozhovor s ním spolu s Ivanou Gibovousi môžete pozrieť na . Diskusiu moderoval Dado Nagy.
Na otázky banskoštiavnického novinára Michala Kríža odpovedal takto:
MK: Ovplyvňujú recepčný proces inonárodnej literatúry kultúrne vzťahy a literárne tradície daných národov?
NG: Kultúrne vzťahy určite. V tomto prípade hovoríme o slovensko-maďarskom kultúrnom vzťahu. Na budapeštianskom medzinárodnom knižnom festivale sa vposledných rokoch uskutočnili dve veľmi úspešné slovenské čestné hosťovania a odvtedy sa veci naozaj dali do pohybu. Výsledok je viditeľný: najlepšie slovenské knihy neustále vychádzajú v maďarčine a slovenská literatúra (najmä súčasná) sa pomerne intenzívne integrovala do povedomia maďarskej literárnej verejnosti.
MK: Je v dnešnom svete umelá inteligencia nápomocná prekladom a prekladateľom?
NG: Umelú inteligenciu nepoužívam, hoci som uvažoval o tom, že ju vyskúšam. To, s čím mám skúsenosti, je prekladač deepl, a výsledky sú rôzne. Sú texty, pri ktorých uľahčuje a urýchľuje prácu, ale sú aj také, kde je úplne zbytočný. Príkladom toho druhého je Medešiho kniha poviedok Jedenie, ktorá má vyjsť v najbližších dňoch a ktorú som tiež čiastočne preložil tu v Trojici.
MK: Ako hodnotíte spoluprácu s médiami, ktoré do istej miery môžu ovplyvniť, aby sa prekladané diela dostali do širokého povedomia čitateľov?
NG: Médiá (vrátane digitálnych) sa zaujímajú predovšetkým o produkty kanonizovanej „dzá“ produkcie, resp. oaktuálne diela preložené z veľkých kultúrnych jazykov (angličtina, nemčina, francúzština atď.). Z trhového hľadiska je to úplne pochopiteľné. Väčším problémom je však všeobecná tendencia, že na týchto platformách sa objavuje čoraz menej skutočných recenzií a kritík, takže literárne produkty malých národov, ako je Slovensko, sú odsúvané do úzadia. Samozrejme, existujú aj pozitívne výnimky.
