Témou tohtoročného 57. Literárneho snemovania, ktoré sakonalo vjúni vBáčskom Petrovci, bola Slovenská literatúra po skúsenosti postmoderny. Domáci izahraniční účastníci zároveň venovali osobitnú časť ajpoprednému literárnemu kritikovi Samuelovi Boldockému, ktorý prednedávnom oslávil sedemdesiate narodeniny, apripomenuli si aj 150.výročie narodenia Jána Čajaka. Vprvej časti snemovania udelili Cenu Nového života zarok 2012poetke Viere Benkovej zacyklus básní Modrý deň uverejnený vletných číslach Nového života aza rozhovory svýznamnými slovenskými autormi zjej materskej krajiny, čo značne priblížilo tieto dveslovanské literatúry. Oocenení rozhodla odborná komisia vzložení Zdenka Valent-Belić, Ladislav Čáni aKatarína Hricová. Viera Benková cenu získala podruhýkrát potakmer 45rokoch. Literárne snemovanie usporiadala redakcia mesačníka preliteratúru akultúru Nový život, Slovenské vydavateľské centrum aVýbor prekultúru NRSNM.

Katarína Pucovská

Zvykneme sa tváriť, že súčasťou slovenskej kultúry je ajliteratúra dolnozemských Slovákov. Že ju vnímame, čítame, diskutujeme onej. Nie je toale pravda. Klameme im, že sú naši, že nám nanich záleží, že ichpodporujeme, alepritom naich tvorbu nazeráme ako namilý, nastaré časy čistej mäkkej slovenčiny odkazujúci relikt, ktorý nikomu neubližuje, lebo stojí nieopodiaľ, alemimo nás. Ak oliteratúre dolnozemských Slovákov aj píšeme, robíme to sotcovskou starostlivosťou onevlastného syna, ktorého prídeme sdarčekmi navštíviť raz za čas, aj tolen preto, aby nám nebolo odňaté otcovské právo asyn nebol daný naadopciu. Atu sa naknižnom trhu odrazu zjavuje pohľad zdruhej strany – ichpohľad na nás. Jeho symbolom jedvojjazyčné, slovensko-srbské vydanie výberu zpoézie Miroslava Bielika Aj keby somnebol / Ikada nebih bio (Slovenské vydavateľské centrum Báčsky Petrovec), oktoré sapostaral Martin Prebudila. Doteraz somnikdy nečítal ani jednu zbásní, ktoré sa vknihe ocitli: možno prenedostatok rozhľadu, možno preto, že sombol voči autorom zokruhu Matice slovenskej predpojatý. Oto väčšmi maprekvapila zrelosť básnika. Ľudská ajautorská. Jeho poézia rastie zpodhubia, ktoré vsebe okrem osobného emocionálneho vkladu básnika (meditatívny rámec) koncentruje aj skúsenosť minulosti (dejiny, filozofia). Prečo? Je to ďalšia zo série postmoderných hier, ktoré rezignovali navieru vmožnosť vytvoriť niečo, čo ešte nikto pred nami nevyslovil? Nie, znie odpoveď. Nástrojom pôvodného vtvorbe jepre Bielika návrat kpôvodnému vživote: khistorickej skúsenosti človeka sbojom, mierom, národom, jazykom, láskou, smrťou, uvažovaním. Bielikova poézia sa tým stáva originálnou anovou, vracia sa kukultúrnemu odkazu človeka avyslovuje ho súčasným jazykom. Možno práve preto ponej siahli naši dolnozemskí krajania. Pomáha improstredníctvom návratu kukoreňom slovenskej kultúry nanovo zadefinovať základné kontúry ichaktuálneho bytia. Atým sú Slovákmi viac než mnohí znás.

Peter Mráz