V roku 2013 vyšla Tarasovi Prochaskovi, jednému z najvýraznejších súčasných ukrajinských prozaikov, kniha pre deti Kto nám z neba sype sneh? V Ukrajine získala cenu za najkrajšiu detskú knihu roku 2013 a dostala sa do svetového katalógu The White Ravens 2014. Aké je jej pokračovanie – Kam zmizlo more?
Zoznam Prochaskových štúdií, aktivít aj práce je nezvyčajne pozoruhodný. Vyštudovaný biológ pôsobil ako lesník, barman, učiteľ, strážnik, moderátor v rádiu a nakoniec aj ako redaktor vo viacerých novinách. Debutoval v undergroundovom časopise Čٱ (štvrtok) ešte v 90. rokoch. Rád píše poviedky a krátke literárne formy, pretože ako sám hovorí: „Veľké romány sú umelé, lebo sa vzďaľujú od bežného spôsobu uvažovania.“ Je držiteľom viacerých literárnych cien a členom Národnej asociácie ukrajinských spisovateľov.
Aj keď sa Prochasko vo svojej tvorbe zameriava prednostne na dospelého čitateľa, nezabudol ani na deti. Vo vydavateľstve Buvik mu v roku 2017 vyšla kniha s ilustráciami Mariany Prochasko Kto nám z neba sype sneh? v preklade Ľubora Matejka. Vyhrala dokonca i cenu v literárnej súťaži BBC kniha roka 2013 v kategórii najlepšia detská kniha. Na Slovensku získala ocenenie za najlepšiu detskú knihu leta 2017 a v roku 2019 čestnú listinu za preklad.
Literárnu tvorbu pre deti nášho východného suseda nemáme v prekladoch dostatočne zastúpenú (Taras a Mariana Prochasko, Oksana Bula, Halyna Vdovychenko, Soosh, Romana Romanyšyn, Andrij Lesiv, Viktoria Amelina, Kateryna Mikhalitsyna), a teda priblížiť sa k jej tendenciám v téme či rozprávaní nie je možné. Môžeme sa však pozrieť na najčerstvejší preklad ukrajinskej detskej literatúry – voľné pokračovanie knihy Kto nám z neba sype sneh? s názvom Kam zmizlo more? I tentoraz vo výbornom preklade Ľubora Matejka, ktorý si dal záležať na zvučných menách i zvukomalebných replikách.
Jednoducho a dobrodružne
Príbeh je vystavaný pomerne jednoducho, „bežné“ veci sa v knihe až postupne menia na rozprávanie s kriminálnou zápletkou. Hlavné postavy v priebehu deja nemenia charakter, ale z tých vedľajších sa veru vykľuje všeličo! Kým v prvej knihe – Kto nám z neba sype sneh? – spoznávame rodinku malých krtkov Ňufíkovcov, ich zabehnutý pracovný i rodinný život, ale aj prvé kroky, pohľady, záujmy a zvedavosť ich najmladších dvojičiek, druhý diel Kam zmizlo more? sa sústreďuje viac‑menej na jednu konkrétnu zápletku okolo ukradnutého obrazu.
Prvý diel je poetickejší, pretože narodené dvojičky Mrnka a Ťapko nakúkajú na celkom nový svet ako na neprebádaný ostrov, osvojujú si chod ročných období i domácnosti a dožadujú sa vysvetlení typu Kto nám z neba sype sneh? A, samozrejme, dostávajú odpoveď zabalenú do jemnej metafory – také odpovede vždy pôsobia na detských čitateľov fascinujúco.
Druhý diel, v ktorom vystupuje opäť rodinka otca Ňufíka a jeho ženy Ňufky, možno už nepredstavuje tak nežne objavujúci okolitý svet, no výrazová hravosť, nápadité mená a pútavé rozprávačstvo nezmizlo. Ilustrácie Mariany Prochasko sú v oboch knihách veľmi hravé, veselé, hovoria rovnakým detským jazykom ako sám text a zároveň ukrývajú viacero rozkošných mimotextových detailov.
Zmiznutie šťastia
Pátranie po zlodejovi obrazu ježka Jóška, na ktorom bolo namaľované more a viacerým pohľad naň prinášal šťastie, prebieha napínavo. Ukradli obraz diviaky, ktoré boli na koncerte a hrávajú sa na pirátov? Alebo by to mohol byť hranostaj Harmotágl, ktorý bol v cukrárni celý nesvoj a nedal si, tak ako vždy, ani čaj, ani mätu, ani ľad? Alebo netopiere? Ale… načo by im bol obraz, keď visia dolu hlavou a všetko vidia hore nohami?
Pointou knihy nie je prekvapenie z vinníka, hoci po zručne vybudovanom pátraní nastane, ale sú to otázky, ktoré vyplynú po dočítaní. Prečo práve táto postava? Prečo práve táto bohatá a slávna postava chcela mať šťastie z mora iba pre seba? A dospelí si popri čítaní s deťmi tiež nájdu svoje. Napríklad to, ako netreba posudzovať ľudí podľa istých vonkajších znakov, ktoré často bývajú klamlivé.
Natália Dukátová (1977)
Vyštudovala učiteľstvo na Pedagogickej fakulte UK a Ruské a východoeurópske štúdiá na FiF UK v Bratislave. V roku 2020 skončila doktorandské štúdium na Ústave svetovej literatúry SAV. Venuje sa výskumu literatúry pre deti a mládež a všeobecne kontextom v detskej literatúre.
Ilustrácia Mariany Prochasko z knihy Kam zmizlo more? Zdroj: Buvik
Mariana a Taras Prochasko: Kam zmizlo more?
Preklad: Ľubor Matejko
Bratislava: Buvik, 2022