ղľáԾ
Posledná kniha Pavla VilikovskéhoZnočníčka dotiahla myšlienkovú hutnosť jeho prózy do maxima.
Vjednom rozhovore sa Pavel Vilikovský priznal, že nie je spisovateľom na široko koncipované príbehy smnohými postavami arozvetveným dejom. Niežeby mal niečo proti takému typu epiky, ale jemu to jednoducho nesedí, preto sa uspokojí smenšími útvarmi, kde rozprávanie nejde do šírky, ale viac mieri do hĺbky.
Bodku za týmto tvrdením dala jeho posledná kniha Znočníčka, ktorá myšlienkovú hutnosť jeho prózy dotiahla do maxima. Nijaký dej, opisy, postavy, len myšlienky. Pri všetkej skepse avážnosti je Vilikovský aj hravý. Ačasto sa pohrá práve so slovenčinou. Starší spisovatelia už nespávajú najlepšie, atak je dobré mať po ruke zápisník, kam by si poznačili myšlienky, ktoré vtej tme prilietajú. Ale starší páni mávajú aj problémy sprostatou, prečo potom nenazvať ten zápisník nočníčkom, aby tam bol odkaz aj na prvotný význam toho slova? Túto útlu ale peknú knižku dotvoril spolu sautorom textov známy výtvarník Miroslav Cipár. Ide onápad, sktorým prišlo pred šiestimi rokmi vydavateľstvo Petrus, keď spojilo do jednej knihy dvoch iných umelcov: Tomáša Janovica aDušana Polakoviča (Dvaja v jednom, 2015).
Neoháňali sa národom
Výtvarníci vtýchto dvoch knihách majú rôzny rukopis, ale spisovatelia vykresľujú ľudí aich spolužitie podobne. Poznali sa, priatelili sa, rozprávali sa ana mnohé veci mali podobný názor. Boli príslušníkmi jedného národa, neoháňali sa tým, prijali to, nezatvárali oči pred tým, čo videli okolo seba, ale vedeli ich privrieť, poznali slabosti svojich spoluobčanov, novedeli, že bez chyby nie je nikto, ani tí, čo nepatria kich kmeňu.
Stručnosť vo vyjadrovaní uprednostňovali obaja. Vilikovského Psa na ceste okomentoval Janovic takto: „Nová kniha Pavla Vilikovského je živý dôkaz, že čím jednoduchšie hovoríme hlboké myšlienky, tým sú hlbšie.“
Boli skoro rovesníci, dospelosť prežili vrežime, v ktorom bola irónia profylaxiou zdravého rozumu ado nových časov demokracie dospeli vo veku, keď je skepsa potrebná na to, aby sme od samého nadšenia neprestali rozmýšľať.
Na časy minulé si Vilikovský spomenul takto: „Jožo bol zo všetkých prítomných najprítomnejší“. „Neodolal výzve informačného veku. Astal sa informátorom. Polície.“ Janovic dodáva: „Pri čítaní našich dejín. Ohnutá chrbtica? >íťazný oblúk“. „Po dvoch totalitách. Aj slová prevracajú kabáty.“
Hoci Vilikovský myslí individuálne, niekedy to vníma aj národne: „Je ťažké žiť na Slovensku, keď ste nezažili nijakú krivdu.“ Janovic to vidí podobne, ale všeobecne: „Sen všetkých utláčaných? Aj my si raz slobodne poutláčame.“ AVilikovský nezabudol ani na svoje české korene: „Spoza bratskej hranice. Hymna českých bezdomovcov: Kde domov můj ...“
Nová doba priniesla nové možnosti anové pokušenia. Podľa Vilikovského sa veľmi rozšírila „Závistida“ aľudia reagovali rôzne: „Jediný režim, ktorý uznával, bol pitný.“ „Nevedel narátať do päť, ale od milióna vyššie mu to šlo ako po masle.“ Janovic: „Zmier sa stým, že som ťa okradol. Amôžeme sa zmieriť.“ „Aká sprenevera. Nespreneveril som sa tradícii.“ „Kto nezatĺka je tĺk.“
Diagnóza v stručnosti
Aj pre stav nášho verejného života vedia určiť diagnózu niekoľkými slovami. Vilikovský: „Neviditeľná ruka trhu priam bije do očí, len jej nevidíme na prsty.“ „Ani sme sa nenazdali anaša šťastná budúcnosť je už minulosťou.“ Janovic: „Cestu kdemokracii sme rýchlo urazili.“ „Hlas ľudu, hlas boží. Akeď ľud dosiahne svoje, začne božekať.“ Niekedy si určia diagnózu len medzi sebou. Janovic: „Pri káve sPaľom Vilikovským. Bol som ulekára. Povedal mi diagnózu vvv (vo vašom veku).“
Na záver niečo zo slovenčiny. Vilikovský: „Dostál už dostal, aj Dosedel už dosedel, iba Doležal ďalej leží arobí hanbu svojmu menu.“ Janovic: „Vie, komu vyhovie. Atakto si hovie.“ Aje tam ešte veľa ďalších pekných myšlienok.
František Hruška (1944)
Literárny historik aprekladateľ. Pôsobil na univerzitách vNeapole, Ríme aMoskve, ale aj na slovenskom veľvyslanectve vRíme. Sústavne spolupracoval sKatedrou romanistiky na FiF UK vBratislave, ktorú viac rokov viedol. Venuje sa talianskej literatúre, dejinám akultúre.
Pavel Vilikovský, Miroslav Cipár: Znočníčka
Bratislava: Petrus, 2022
