ղľáԾ
dzáZneba spadli tri jablká岹 Narine Abgarianvroku 2015, ale udalosti vojny na Ukrajine jeho vyznenie razantne aktualizujú.
Narine Abgarian je oceňovaná arménska spisovateľka ablogerka, píše po rusky ažije vMoskve.
Dnes jej knihu čítame zásadne odlišným spôsobom, než by sme ju čítali pred začiatkom tohto stále šokujúceho konfliktu. Stáva sa pre nás protivojnovým apelom ahľadaním nádeje vbeznádeji. Aje to legitímny spôsob čítania, pretože vychádza inherentne z textu. Prekladateľka Zuzana Bujačková o spôsobe súčasnej percepcie románu vrozhovore pre Rádio Devín povedala: „Čítať takéto niečo alebo prekladať takéto niečo vdnešnej dobe je veľmi zvláštne. Preklad knihy vyšiel teraz vmáji, ja som ju prekladala na jeseň avzime, vojna vypukla niekde medzitým. Aáno, je to také veľmi reflexívne čítanie.“
Všetko so všetkým je prepojené
Priestor a čas, vktorých sa odohráva dej, nie je konkrétne definovaný, aj keď mnohé indície pomáhajú zorientovať sa ahľadať paralely sarménskymi dejinami. Dozvieme sa len to, že je to miesto vysoko vhorách, kde žije zopár starcov astarien svoj na prvý pohľad pokojný a vyrovnaný život. Apráve tu si na prvých stranách prózy Anatolija ľahla na smrteľnú posteľ, aby bez zbytočnej asistencie lekárov, vpokoji asama zomrela. Ale: „Skôr než sa vybrala na oný svet, riadne popolievala záhradu anasypala sliepkam krmiva do zásoby, aby nehladovali, kým susedia nájdu jej studené telo.“ (s. 9)
Tento úvod do organicky prepojenej spleti príbehov je signifikantný pre stratégiu rozprávania, neustále oscilujúcu na pomedzí života asmrti. Sú to príbehy ozákonitostiach, ktoré nepoznáme. Narine Abgarian píše otom, že všetko so všetkým je prepojené avšetci, všetky sme súčasťou zmysluplného celku.
Román je postavený na prijatí kauzality, ktorá sa celkom líši od tej bežne zažitej avšeobecne prijímanej, podľa ktorej orientujeme naše životy. Včera, dnes, zajtra, akcia, reakcia, čin, priebeh činu, následok. Medzi logiku konania ato, čo nasleduje, sa stavajú zákonitosti väčšieho rozmeru než obyčajné ľudské chápanie. „(...) život je ako kruhy, ktoré zostávajú na vode po dažďových kvapkách, avšetko, čo sa deje, je len obrazom niečoho, čo sa už udialo skôr, ale nik nemá ten dar, aby to rozpoznal; možno len vyvolení, ale tí sa objavia len raz auž sa nevrátia, pretože svoj kalich vypijú do dna...“ ( s. 176)
Vedieť vidieť, rozprávať a počúvať
Vrománovej dedine je svet ľudí, zvierat aduchov zviazaný tajnými niťami, tak, aby všetky svety držali spolu avytvárali jednotu. Treba len, ako je zprózy zrejmé, vedieť vidieť, rozprávať a počúvať. Ak niečo ztohto dokážeme, je možné, že jablko, čo noc drží vo svojich chladných rukách, padne do rúk práve nám.
Jazyk prózy je pre náš literárny kontext pomerne neobvyklý; je to síce súčasný hovorový acivilný spôsob rozprávania, ten však zároveň dopĺňajú starobylé názvy predmetov, jedál či plodín prevažne arménskej proveniencie, ktoré nie sú v knihe preložené, ale len vysvetlené pod čiarou. Prekladateľka Zuzana Bujačková svoj postup vrozhovore pre Rádio Devín vysvetľuje: „Je tam veľmi veľa reálií spojených sjedlami, rastlinami, vôňami, soblečením. Tieto termíny neprekladám, vysvetľujem ich pod čiarou, čo pokladám za podstatnú súčasť knižky, pretože aj sama autorka to vorigináli robí rovnako. Takže, ak sú vtexte napríklad šarovary, nohavice, konkrétny druh nohavíc, ona toto slovo tak isto vysvetľuje pod čiarou. Ak by som to tak nerobila, próze by som zobrala jej pridanú hodnotu.“
Abgarian prirodzene vychádza zrudimentárnych archetypov, ktoré majú svoj pôvod vzákladoch ľudskej existencie: dom, pole, záhrada, domáce zvieratá. Základný predpoklad, ako možno žiť aprežiť. Pokračuje varchetypálnych situáciách ohrozenia, smrti a zmaru. Človek avojna, človek ahladomor, človek azemetrasenie, človek achoroby a všetky možné rany, čo ľudstvo postihli a postihujú. Vymierajúcu dedinu stragickou minulosťou môžeme okrem iného chápať ako metaforu súčasného stavu ľudstva.
Na stránke vydavateľstva Artforum sa dočítame: „Narine Abgarian sa priamo hlási k odkazu Gabriela Garcíu Márqueza a román Z neba spadli tri jablká sa stáva akousi arménskou odpoveďou na Sto rokov samoty.“ Samozrejme, autorský zámer je kľúčový, nemali by sme polemizovať. Aj keď je možné hovoriť nielen opresne vymedzenom magickom realizme, alezásadnejšie o istej univerzálnej esencii prítomnej vo všetkých posvätných textoch či vo všetkýchrozprávkach tohto sveta. Jednoducho o viere, že človek je spojený suniverzom aže zázrak je len poznanie nepoznateľného. Amy nemusíme nevyhnutne veriť vzázraky, stačí, ak sa stanú.
Ivica Ruttkayová (1963)
Redaktorka Slovenského rozhlasu. Venuje sa kultúrnej a umeleckej publicistike a problematike spoločenských vied, prevažne vo vysielaní Rádia Devín. Píše poéziu, prózu, rozhlasové dramatické texty a recenzie – najmä na diela zo súčasnej slovenskej a svetovej literatúry.
Narine Abgarian: Zneba spadli tri jablká
Preklad: Zuzana Bujačková
Bratislava: Artforum, 2022
