ղľáԾ
 |
 |
 |
Vroku Ľudovíta Štúra (október 2005 – október 2006) si pripomíname zakladateľskú osobnosť našich národných dejín mnohými podujatiami. Vdňoch 13. – 14. júna 2006 pripravil Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV jazykovednú konferenciu Ľudovít Štúr areč slovenská. Jej spoluorganizátormi bola aj Univerzitná knižnica a Literárne informačné centrum.
Na slávnostnom otvorení riaditeľ Jazykovedného ústavu SAV Slavomír Ondrejovič pripomenul, že pred štyridsiatimi rokmi dostal Ústav slovenského jazyka pomenovanie po kodifikátorovi slovenčiny Ľudovítovi Štúrovi. No až teraz sa na historickej budove JÚĽŠ na Panskej ulici odhaľovala busta Ľudovíta Štúra, dielo akademického sochára Alexandra Ilečka.
Vodbornej časti konferencie odzneli príspevky od popredných jazykovedcov. Ich posolstvom bolo podľa slov S. Ondrejoviča priniesť „novéoriginálne pohľady na činnosť Ľudovíta Štúra ako jazykovedca akodifikátora modernej spisovnej slovenčiny, ako ajna jazykové ajazykovo-politické otázky príslušného obdobia“.
Význam konferencie, tak ako celej osobnosti Ľ. Štúra, presiahol jazykové akultúrne zástoje. No nimi sa to všetko začalo... Minister kultúry SR Rudolf Chmel vpríhovore zdôraznil, že modernizácia spoločnosti sa začala práve otázkami jazyka akultúry, ažtakpovediac za nimi prišla politika: „Ľudovít Štúr napísal dielo, ktoré nás habilitovalo... A bol prvý slovenský intelektuál, ktorý vstúpil na pole profesionálnej politiky.“
Akademik Štefan Luby, predseda Slovenskej akadémie vied, prirovnal zástoj Ľ. Štúra vnašich dejinách ktakým osobnostiam, ak je Mozart vo svete hudby či Einstein vo svete vedy. Kslovám R. Chmela dodal, že Štúrovo dielo nás nielen habilitovalo, ale „hádam treba, aby nás aj rehabilitovalo“.
Konferencia sa konala vpriestoroch Univerzitnej knižnice. Apráve na týchto miestach, kde kedysi Ľudovít Štúr vystúpil na uhorskom sneme, odznel vpodaní J. Šimonoviča úryvok zo Štúrovej reči „vštúrovčine“.
