ղľáԾ
Prostredníctvom Litera Tour sa na Oddelení slovakistiky FF UNS predstavili vSrbsku rôzni autori a autorky acez ich tvorbu tiežrozličné vývinové tendencie apoetiky vsúčasnej slovenskej literatúre. Vletnom semestri 2017 si mohli študenti slovenského jazyka aliteratúry iširšia vojvodinská kultúrna verejnosť vypočuť básne Márie Ferenčuhovej aMichala Talla, ako aj prózy debutantiek Sone Uríkovej aZuzany Šmatlákovej. Po nich slovakistiku navštívila 25. mája vzácne trojdomá osobnosť, poetka, prozaička aj dramatička Jana Bodnárová, autorka textov pre deti amládež ipre dospelých, tvorkyňa rozhlasových hier i(aj vo svete) vysoko oceňovaných videoperformancií. Jej texty boli preložené do angličtiny, poľštiny, ruštiny, arabčiny, hindštiny, taliančiny ainých jazykov.
Od svojho prozaického debutu Aféra rozumu (1990, Cena Ivana Krasku) Bodnárová vydala viac ako 20 kníh, vminulom roku jej vyšla zbierka básní vzáhradách / pod dronmi ԴDZ Náhrdelník/obojok. Vtedy, medzitým, teraz (Cena Literárnej akadémie) atohto roku básnická zbierka Uprostred noci sa chcem ísť prejsť (piesne existenciálnej grotesky). Podľa jej próz vznikli tiež dva televízne filmy, Smutný valčík (1996, réžia: Jaroslav Rihák) aFragmenty zmalomesta (2000, réžia: Peter Mikulík).
Poetiku Jany Bodnárovej charakterizuje oscilácia medzi vnútornou avonkajšou skutočnosťou, prelínanie temporálnych rovín sakcentovaním spomienky, fragmentárnosť, angažovanosť, prejavujúca sa najmä vo výbere tém (migrantov, bezdomovcov, no tiež dysfunkčných rodín), obraznosť, takmer výtvarná vizualizácia, motivovaná aj kunsthistorickým vzdelaním autorky, rodové súručenstvo postáv, neustále experimentovanie stvarom ahybridizácia rôznych žánrových či slohovo-typologických postupov. Novosadských slovakistov tak Bodnárová okrem prezentácie najnovšej prózy, vktorej sa literarizujú reálne fakty (o maliarovi Ernestovi Špitzovi, ktorý pochádzal zLiptovského Mikuláša), zaujala aj premietnutými videoperformanciami, svedčiacimi ojej minimalizme ainovatívnosti.
