ղľáԾ
Ján Štrasser: Slovo blázon nepoužívam. Rozhovory s Jozefom Haštom
Bratislava: Artforum, 2020
Ján Štrasser vo svojej knižnej tvorbe pravidelne takmer každoročne prináša populárny žáner knižného rozhovoru. Originalita anevyčerpateľnosť tohto žánru vjeho podaní spočíva vpremyslenom adôslednom výbere dialogického partnera av túžbe spoznať vybranú osobnosť v jej integrite.
Vknižnom interview snázvom Slovo blázon nepoužívam mu ako dialogický partner sekunduje Jozef Hašto, ktorého výrok sa stal titulom knihy.
Jozef Hašto je popredný slovenský psychiater apsychoterapeut, aktívne pôsobí v psychoterapeutickej praxi, vyučuje na vysokých školách, venuje sa psychoterapii a rodinnému vydavateľstvu F (Freud), je držiteľom viacerých ocenení aautorom mnohých odborných publikácií.
Knižný rozhovor oboch protagonistov vznikal vpriebehu polroka od októbra 2019 do marca roka 2020. Štrasser už tradične vychádza zo životnej chronológie spovedaného, orientuje sa na detstvo vrodnej Banskej Štiavnici, rodinné zázemie, študentské roky aimpulzy, ktoré Jozefa Hašta smerovali ku kariére doktora psychiatrie. Opisuje štúdium na Univerzite Karlovej, profesijné začiatky vPsychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku atridsaťročné pôsobenie vo Fakultnej nemocnici vTrenčíne v pozícii primára aprednostu.
Občan psychiater
Na životopisnom pozadí otvára priestor pre Haštovu reflexiu historických súvislostí, zlomových dejinných okamihov, ale aj vlastných aktivít. Autor predstavuje svojho partnera vdialógu nielen ako špičkového odborníka, ale aj ako spoločenskú aobčiansku osobnosť.
Prostredníctvom spomienok sa dostávajú do normalizačných čias, keď Hašto zakladá „samovzdelávací samizdatový krúžok“, vktorom sa od roku 1977 stretávali raz mesačne psychiatri apsychológovia, aby organizovali a viedli vzájomné diskusie aprednášky, pričom čerpali zo zahraničnej, najmä západnej odbornej literatúry.
Vrozhovoroch sa vracajú kojedinelej iniciatíve – k Otvorenému listu premiérovi Vladimírovi Mečiarovi, pod ktorý sa podpísali slovenskí psychiatri aktorého bol Jozef Hašto spúšťačom. Pozornosť venujú rozsiahlej kauze Hedvigy Malinovej, ktorú po tom, čo sa stala obeťou útoku, psychoterapeuticky viedol.
Dialógy o psychiatrii
Podstatná časť dialógov sa venuje psychiatrii ako vednej disciplíne, jej osobnostiam anajznámejším psychiatrickým diagnózam. Ján Štrasser sa vpozícii laika (no nie nepripravene) pýta a doktor popularizačne, názorne, prostredníctvom príkladov odpovedá.
Do rozhovoru sa tak veľmi často dostávajú vysvetľovacie vsuvky, ktorých úlohou je zorientovať čitateľa vpsychiatrickej apsychoterapeutickej problematike. Ich prístupná, zrozumiteľná podoba je mimoriadne pútavá adotvára atmosféru rozhovoru.
Neskrývaný liberálny demokrat
Jozef Hašto sa predstavuje ako neskrývaný liberálny demokrat. Iniciátor dialógu sa vtejto súvislosti nebojí vrozhovore otvárať kontroverzné témy adialogický partner priamo prezentuje svoje politické preferencie; nevyhýba sa kultúrno-etickým otázkam, akými sú eutanázia, homosexualita, sobáše aadopcie pármi rovnakého pohlavia.
Vystupuje racionálne asebavedomo, dokáže si privlastniť priestor, ak pociťuje, že nepovedal všetko, čo bolo jeho zámerom.
Inšpirujúca menšina
Ján Štrasser je zorientovaným komunikačným partnerom sprípravou, i tak sa však nevyhne sugestívnym otázkam avo vzťahu k partnerovi miestami pôsobí recesívne (akoby chýbala povestná štrasserovská dialogická chémia).
Napriek tomu v knihe rozhovorov Slovo blázon nepoužívam sa autorovi už po niekoľký raz podarilo komplexne predstaviť výraznú slovenskú osobnosť. Tentoraz sa síce vyhol umeleckému priestoru, no dovolil čitateľovi spoznať odborníka voblasti psychiatrie azároveň aktívneho občana, presvedčeného liberálneho demokrata, vysoko si vážiaceho slobodu.
Slovami samotného Jána Štrassera, „Ľudia ako doktor Jozef Hašto sú, avyzerá to, že ešte dlho budú, na Slovensku vmenšine. Dokonca vo výraznej menšine. Tým väčšmi si zaslúžia, aby onich vedela väčšina. Výrazná väčšina. Môžu, ba mali by byť pre ňu obohatením aživotnou inšpiráciou.“
Jana Kičura Sokolová (1981)
Vyštudovala slovenský jazyk aestetiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského vBratislave. Pracuje na Inštitúte slovakistiky amediálnych štúdií Prešovskej univerzity vPrešove. Odborne sa venuje vývinu syntaxe vranej ontogenéze dieťaťa aštylistike.
