ղľáԾ
Po dvoch rokoch od prvého slovenského vydania monumentálneho eposuJohna MiltonaStratený rajnám prekladateľMarián Andričíkavydavateľstvo Modrý Peter ponúkajú aj jeho pokračovanie: krátky eposVrátený rajaknižnú drámuSamson bojovník.
Obe diela vyšli spolu vjednej knihe aj vprvom pôvodnom vydaní vroku 1671, atak už má slovenský čitateľ k dispozícii kompletnú miltonovskú trilógiu inšpirovanú Bibliou.
Ako upozorňuje prekladateľ vdoslove, dá sa predpokladať, že Miltonovou snahou bolo korunovať svoje básnické ambície realizáciou troch veľkých klasických žánrov: eposu, georgík adrámy. ý Stratený raj je svojím rozsahom, témou aj spracovaním eposom, Samson bojovník knižnou drámou, krátky epos Vrátený raj svojou formou pripomína Vergíliove Georgiky, ato svojím rozsahom okolo 2000 veršov alebo rozdelením na štyri knihy približne rovnakého rozsahu (502, 486, 443 a639 desaťslabičných blankversov). Jeho téma je však výsostne biblická: autor spracoval scénu z Matúšovho aLukášovho evanjelia – Satanovo pokúšanie Ježiša na púšti.
Dišputa Ježiša so Satanom
ý Stratený raj ponúka čitateľom pomerne bohatý dej zaplnený množstvom postáv pohybujúcich sa po širokom priestore medzi nebom azemou, voVrátenom raji sú scéna aj jej figurálne obsadenie skromné. Ježiš so Satanom sa totiž veľmi nehýbu ani nekonajú, ale najmä rečnia – vedú teologickú dišputu. Satan ponúka Ježišovi najlahodnejší pokrm, moc nad krajinami alebo znalosť vied aumenia, ale Ježiš od neho nič neprijíma adôveruje svojmu božskému poslaniu. Hoci je od začiatku jasné, kto má vargumentácii prevahu, na koho strane je pravda, kto vychádza zdiskusií ako morálny víťaz, napriek tomu je zaujímavé pozorovať Miltonovo úsilie o istú plasticitu ahodnovernosť pocitov amyšlienok oboch hlavných postáv, ktorá však nesmie presiahnuť pomerne striktne dané rámce teologickej argumentácie.
Vprípade Ježiša je táto úloha komplikovanejšia: morálne bezchybná postava oplývajúca od detstva božskou múdrosťou a kráčajúca bez zakopnutí, strachu akľučiek ksvojmu cieľu sa dá len veľmi ťažko poľudštiť emóciami vnútornej neistoty či hriešnymi myšlienkami, ktorých prekonávanie by vnieslo do príbehu napätie. Ale náznaky istých vnútorných procesov sa dajú rozoznať aj pri Ježišovi napríklad vprvej knihe, keď Ježiš uvažuje: „Ó, aké zrazu húfy myšlienok / sa vo mne roja, kým ja zvažujem, / čo znútra cítim sám, apočúvam, / čo zvonka často zasiahne mi sluch / asmojím dnešným stavom neladí.“ (1/196-200)
Postava Satana, podobne ako vprvom epose, poskytla autorovi väčší priestor na rozohranie jeho vnútornej drámy. Rozprávač ho označuje negatívne, odsudzujúco, ale keď dostane slovo Satan sám, jeho slová nás môžu prekvapiť: „...hoc som stratil dosť / zrodného jasu, hoc som stratil dosť / aj Božej lásky, nestratil som cit / mať rád aaspoň hĺbať, kochať sa / vtom, čo je skvelé, dobré, príjemné / či cnostné, inak by som zošalel.“ (1/377-382) Satan akceptuje Božiu nadvládu, snaží sa len prežiť vosvojom nezávideniahodnom rozpoložení atvrdí, že nechce ubližovať ľuďom: „Vraj poháňa ma závisť (...) / Spočiatku možno, dávno však už viem, čo sú to muky, amám skúsenosť, že deľba biedy bolesť nezmenší / anezľahčí nám ťarchu na pleciach.“ (1/397-402) Aj vdruhej knihe, keď sa radí spekelnou radou ažiada od nej pomoc, prekvapivo začína rečniť „...bez náznaku pýchy, radosti, / zmätený, vúzkych...“ (2/119-120) Satan si je vedomý svojej budúcej prehry, a hoci sa pokúša Ježiša zviesť, zdá sa, akoby ho jeho zlyhanie ani neprekvapilo.
ý rozdelenie Ježiša aSatana na stranu dobra azla je jednoznačné, Miltonovo zadelenie iných postáv, objektov či kultúrnych javov môže byť prekvapivé. Antickú filozofiu Ježiš odsúdi ako „blud, nič viac než sny, / dohady, zdania – stoja na vode“ ana milosť vezme len Sokrata: „Z nich prvý aten najmúdrejší raz / priznal, že vie len to, že nevie nič.“ (4/291-294) Grécke umenie slovami Krista „má unás zdroj, / zle prevzatý: zich bájí, hymnusov / či piesní hlasno znejú neresti / ich bohov aj ich samých; pripravia / tak bohom výsmech, sebe potupu. / Daj preč ten húf ich vzletných epitet, / tak ako líčidlo zlíc neviestky, / avzvyšku riedko nájdeš zisk či slasť.“ (4/338-345)
Toto striktné odsúdenie antického umenia je však paradoxné: veď i forma, ktorú si autor zvolil, na túto tradíciu odkazuje,text samotný je plný odkazov na antickú mytológiu aobraznosť alebo na dielarímskych historikov. Nájdeme tu však pestro primiešané aj starozákonné anovozákonné motívy, postavy apríbehy zo stredovekých romancí, ako iskryté komentáre aktuálneho politického diania. Čítanie, napokon podobne ako vprípade Strateného raja, tak pripomína detektívne pátranie po zákutiach našej čitateľskej encyklopédie. Vďaka dôkladným vysvetlivkám prekladateľa však, našťastie, máme kdispozícii aj správne odpovede.
Samson bojovník
Hoci vo Vrátenom raji sa Ježiš stavia voči antickej kultúre odmietavo, vúvode kdruhému textu vtejto knihe, knižnej dráme Samson bojovník, John Milton píše: „Tragédia vjej antickej podobe bola odjakživa tým najvážnejším, najmorálnejším anajprospešnejším zo všetkých literárnych žánrov.“ (s. 143) Pripomína citácie zEuripida vdielach kresťanských autorít, ako i všeobecnú túžbu najvážnejších vládcov či filozofov písať tragédie atvrdí: „Spomínam to preto, lebo chcem obrániť tragédiu pred neúctou alebo skôr hanobením, ktoré dnes zažíva podľa mnohých spolu sďalšími bežnými predstaveniami tým, že autori chybne miešajú komické prvky so smútkom avážnosťou tragédie alebo uvádzajú na scénu bezvýznamné či obyčajné postavy.“ (s.143) Je zrejmé, že Miltonovým zámerom nebolo experimentovať či spochybňovať tradíciu, sterneovská paródia literárnych žánrov mu ešte bola cudzia, naopak, jeho cieľom bolo realizovať antickú tragédiu v čo najväčšej možnej dokonalosti. Vpredhovore (nie bez istej pýchy) zdôrazňuje, že sa mu podarilo dodržať jednotu času, miesta adeja aže jeho dielo dokáže najlepšie posúdiť ten, „komu nie je celkom neznámy Aischylos, Sofokles či Euripides, traja autori tragédií, ktorým sa doposiaľ nik nevyrovnal“ (s. 144).
Samotná dráma je vskutku vybudovaná premyslene: rytmické striedanie prehovorov postáv azboru, postupné dávkovanie napätia, náznaky budúcej katastrofy – irónia osudu, rovnomerné rozdelenia do piatich, formálne síce nevyčlenených, ale obsahovo ucelených častí, to všetko vo veršoch, ktoré sú vprípade tejto drámy uvoľnenejšie a snepravidelnejšou prozódiou ako veposoch. Dômyselný je aj vstup do deja in medias res, keďže obsahom drámy sú posledné hodiny Samsonovho života ajeho smrť. Takto načrtnutý, jednoduchý aprehľadný dejový rámec otvára potom priestor pre plastické predvedenie postáv (Samson, jeho otec, Dalila, obor Harafa, úradník), ich pováh anázorov, pre bohatú obraznosť aj množstvo originálnych detailov. Záverečnou bodkou za príbehom je veršovaný sonet zboru,ktorý umocňuje „presvedčivosť adôstojnosť“ tejto tragédie, Miltonom deklarovanej v úvode.
Pri čítaní týchto diel – oboch eposov aj tragédie – si však môžeme pripomenúť ajkomentár Virginie Woolfovej, ktorá Miltona nazvala „strašidlom“. Stelesňoval pre ňu totiž postavu patriarchu, ktorý jej „odporúčal večne uctievať veľkú impozantnú postavu gentlemana“, ktorý jej zacláňal výhľad na „čistú oblohu“ tvorivej a osobnej slobody (V. Woolfová: Vlastná izba, 2000, prel. Pavel Vilikovský, s. 267). John Milton totiž vo svojom diele naozaj za hodné umeleckého zobrazenia považuje len tie najvznešenejšie témy, za hodné nápodoby len tie najklasickejšie, pevne stanovené formy, atým zkultúry ako menejcenné vylučuje všetko obyčajnejšie, menej dokonalé, otvorené, nové, komické, ženské, všetko nehrdinské, všetko iné. Je to Dalila aEva, ktoré tu zlyhávajú, zrádzajú, sú nemorálne a prefíkané a je to patriarchálna postava Boha, ktorý prostredníctvom mocných hrdinov vykonáva spravodlivosť.
Potešujúci artefakt
Zdnešného pohľadu sa našťastie už môžeme – aspoň do istej miery – povzniesť nad upätosť názorov 17. storočia a jednoducho oceniť krásu Miltonových veršov. Rovnako je táto kniha potešujúcim artefaktom vďaka peknému grafickému spracovaniu Jakuba Milčáka afarebným grafickým ilustráciám britského romantického umelca Williama Blaka. Najväčšie ocenenie však patrí prekladateľovi Mariánovi Andričíkovi, ktorý opäť preukázal svoju všestrannosť, dôkladnosť apracovitosť, vybavil knihu nielen modernou, pôvabnou aveľmi primeranou slovenčinou, ale aj pútavým doslovom, bohatými vysvetlivkami apodrobným kalendáriom života adiela Johna Miltona.
Eva Palkovičová (1987)
Ukončila doktorandské štúdium vÚstave slovenskej literatúry SAV. Špecializuje sa na slovenskú prózu akultúru 19. storočia. Príležitostne sa venuje literárnej kritike.
John Milton: Vrátený raj. Samson bojovník
Preklad: Marián Andričík
Ilustrácie: William Blake
Levoča: Modrý Peter, 2022
