V poslednom 膷ase je facebook doslova zamorený nenávis钮ou. Stop imigrantom, USA, Európskej únii a ešte všeli膷omu inému, vzájomné oso膷ovanie dvoch táborov, konšpira膷né nezmysly, ktoré 膷lovek, aj keby chcel, nevie z tej siete nijako vypudi钮. Odkia木 sa aj vzali všetci tí novodobí polyhistori, naslovovzatí odborníci na geopolitické problémy? Pije mi to skrátka krv. A aký to má súvis s literatúrou? Pod木a m艌a ve木ký. Literatúra, okrem toho, 啪e obohacuje ducha, je predsa základom vzdelanosti. 膶ítanie by malo by钮 vzrušujúce, ale nie je to „iba“ nevinná kratochví木a, zábavka na spríjemnenie ve膷era. Sná膹 sa nemýlim, ak si myslím, 啪e kniha je prirodzenou výbavou tvora so záujmom o svet. A o to viac by mala by钮 sú膷as钮ou všetkých tých spomenutých novodobých hlasov facebooku. Z môjho malého prieskumu však vyplynula celkom iná skuto膷nos钮. Okrem príšernej gramatickej a štylistickej úrovne sa všetci tí facebookovskí buri膷i svojou kni啪nicou príliš nechvália. Na膷o aj, ke膹 nejestvuje? Skuto膷ne si 膷lovek sú膷asný mô啪e myslie钮, 啪e na internete je všetko? Ako napísal Milan Lasica na margo patetického otvoreného listu, ktorého autorstvo mu nejaký dobrák na facebooku pridelil – internet je do istej miery anonymná zále啪itos钮. Netreba na to zabúda钮 najmä teraz, ke膹 sa facebook mení na akéhosi mienkotvorného hovorcu doby.
