Ak by sa ma náhodou niekto niekedy pýtal, ako má podľa môjho názoru vyzerať knižný festival a jeho propagácia, poviem, že presne tak ako BRaK, ktorý je oslavou peknej knihy, spája nezávislých knižných tvorcov, predstavuje ich diela, podáva obraz o tom, ako to asi v tom našom malom stredoeurópskom knižnom priestore vyzerá. Pod jednou strechou sa stretávajú čitatelia, vydavatelia, ilustrátori, spisovatelia a mnohí ďalší, ktorí sa okolo dobrej literatúry radi pohybujú. BRaK má však ešte jednu prednosť, aj tá stojí za pozornosť. Nekončí len víkendovým podujatím. Žije celý rok. Krásna a prehľadná webová stránka, aktívna facebookovská. Že to nie je dôležité? Ale je. Za festivalom sú mladí ľudia – príjemní, ochotní komunikovať, ktorí projektu veria, majú ho radi a vedia, že „samo sa to jednoducho neurobí“. Ferči Malík a Peter Michalík oslovujú médiá (lebo keď nepríde Mohamed k hore...), postujú statusy, pripomínajú sa zaujímavými článkami, lákajú na krásne diela, najnovšie dokonca vydali aj svoju vlastnú prvotinu – peknú knihu Vojna, ktorá zmenila Rondo Romana Romanyšyna a Andrija Lesiva. BRaK je tu len druhý rok a už za ním stoja skalní fanúšikovia. Je to radosť, na organizátorov môžeme byť všetci hrdí. Nerada by som vyznela pateticky, ale mám pocit, že práve vďaka takýmto ľuďom knižná kultúra ožíva, dýcha a mení aj verejné dianie.
