Mo啪no si to ani neuvedomujeme, ale literatúra je dobrom, 膷o nás nenápadne ovplyv艌uje u啪 od útleho veku, a ja verím tomu, 膷o píšem v nadpise. Literatúra lie膷i, po膷núc 膷ítanými, neskôr sfilmovanými rozprávkami, potom i tak, 啪e sami napíšeme nesmelý, dobre ukrytý veršík prvej platonickej láske, píšeme si denníky, podaktorí blogy, recenzie, cestopisné záznamy... Sme schopní stvori钮 celkom vymyslené príbehy a ságy, ktorými by sme chceli reflektova钮 naše pocity, tú啪by, 啪elania 膷i sklamania, utíši钮 zlomené srdcia, ale vieme vyslovi钮 aj hrozné slová kliatby. Odmali膷ka obdivujem spisovate木ov, ktorí sa nebáli vo svojich knihách obna啪i钮 svoje najvnútornejšie pocity a dokázali dokonca pomocou literatúry vyhra钮 svoj ne木ahký boj s vá啪nou chorobou. Americká prozai膷ka Betty MacDonaldová vydala v roku 1948 kni啪ku Morová rana, v ktorej sa s ve木kým šarmom a skuto膷ne nezvy膷ajným humorom zverila svetu s tým, ako porazila tuberkulózu v 膷ase, ke膹 sa na 艌u v USA be啪ne zomieralo. Ve木ký dobrodruh a majster slova Jack London zasa vo svojej knihe Majster Alkohol z roku 1913 fascinujúcim spôsobom popisuje, ako dokázal zví钮azi钮 nad závislos钮ou od alkoholu. Americký prozaik Joseph Heller v románe Nebolo mi do smiechu píše, ako sa pomali膷ky vracal spä钮 do sveta 啪ivých, ke膹 sa jedného d艌a prebudil úplne ochrnutý na lô啪ku. Ale aj vychytený 膷eský románopisec Michal Viewegh dokázal vo svojej kni啪ke z roku 2013 Môj 啪ivot po 啪ivote prizna钮 svoj strach zo smrti, ku ktorej bol tak blízko po prekonanej srdcovej príhode. Poviete si: pre膷o mám 膷íta钮 膷osi o cudzej bolesti, strachu, h木adaní nádeje a svetla v tom temnom mra膷ne, 膷o kohosi náhle obklopilo, ke膹 mám aj tak svojich starostí nad hlavu? Mo啪no aj preto, 啪e sa títo 木udia dokázali odrazi钮 od dna, hoci h木adeli smrti priamo do tváre, a vedia o svojej skúsenosti hovori钮 hlboko 木udsky, s humorom, nadh木adom, múdros钮ou a pokorou, ktorá tým dokonale úspešným, zaru膷ene zdravým a ve膷ne mladým vzorom z médií ob膷as tak ve木mi chýba...
