ղľáԾ
Životný príbeh a umelecké smerovanie kultovej postavy slovenskej výtvarnej scény Otta „Otisa“ Lauberta významnou mierou formovali 60. roky.
Vizuálny umelec Otis Laubert nachádza a vidí v „nevýtvarných“ veciach to, čo iní nepovažujú za povšimnutia hodné. Kniha Spiace idey 1. vytiahla na svetlo jeho kompozície zdenníkov rokov 1977 a2018, pri ktorých sa človek uškrnie aj zasmeje, pouvažuje asúľavou si vydýchne.
Kultová postava slovenskej výtvarnej scény Otto „Otis“ Laubert (1946) vyštudoval Štátnu umeleckú priemyslovku (ŠUP) v Bratislave, ale po absolvovaní školy sa umeniu dlhé roky venoval len po večeroch a cez víkendy, keďže počas dňa bol zamestnaný vrôznych robotníckych profesiách.
Jeho životný príbeh aumelecké smerovanie významnou mierou formovali 60. roky, keď sa zúčastňoval rôznych happeningov akonceptuálnych akcií. Existoval vkomunite spriaznených duší priateľov, ktorí si vymieňali kresby či navzájom čítali svoje básne. Medzi nimi bol aj jeho dobrý kamarát Vlado Weiser, verejnosti známy ztrocha excentrickej epizódnej roly v slávnom filme režiséra Dušana Hanáka 322 zroku 1969 (podľa ankety mesačníka Film.sk Slovenský film storočia). Otis s ním trávil celé dni avčase do jeho emigrácie napriek nastupujúcej normalizácii spolu prežili pomerne šťastné vzájomne inšpiratívne obdobie.
Už vtedy si robil skoro denne písmenkové záznamy akresby, zčoho takmer päťdesiat percent predstavovali literárne námety, verše či pseudoscenáre, ako on sám nazýval svoje texty, inšpirované očarením zvtedajšej novej filmovej vlny azo surrealizmu. Niektoré znich sa neskôr stali impulzom pre výtvarnú tvorbu ako napríklad: „Slimáky, ktoré liezli po Tvojich mladých tvrdých prsiach, zanechávali za sebou jemnú striebornú niť. Bola to súčasť spôsobu ich pohybovania sa. Po týždni si mala na sebe krásne strieborné šaty.“
Filiálka Guggenheimovho múzea
Stratu priateľa musel preklenúť aod začiatku 70. rokov sa pohyboval v prostredí nezávislej výtvarnej scény. V rámci jednej z aktivít ho oslovil umelecký mág Rudolf Sikora a ponúkol mu možnosť zúčastniť sa 1. Otvoreného ateliéru vjeho dome na Tehelnej 32 – kolektívnej akcie, ktorá sa v roku 1970 stala medzníkom v dejinách slovenskej výtvarnej scény. Otis Laubert na nej vystavoval svoje objekty ako jediný „neakademik“.
Svoju prvú individuálnu výstavu usporiadal až koncom 70. rokov v sestrinom byte a nemala nijaký konkrétny program. Zaujímal ho názor umelecky založených a vzdelaných priateľov na jeho kresby a koláže.
Keď mu rodičia v roku 1982 kúpili polovicu rodinného domu, jednu z miestností premenil na trvalý výstavný priestor, ktorý recesisticky nazval Filiálkou Guggenheimovho múzea. Vstup na poriadané výstavy bol konšpiračný spresnými časovými kódmi alimitovaným počtom účastníkov. Vystavované objekty boli trocha šokujúce, miestami ohromujúce, patrične humorné, pre niekoho insitné, pre iného nevídané špecialitky.
Veľká šichta
Do nežnej revolúcie bol Laubert známy prakticky len v úzkom kruhu neoficiálnych výtvarníkov, zktorých sa vykultivovala Skupina A-R, ale priaznivcov mal aj viných umeleckých a neumeleckých kruhoch.
Dodnes sa radí ktvorcom, ktorí – podobne ako Marcel Duchamp – nachádzajú a vidia v „nevýtvarných“ veciach to, čo iní nepovažujú za povšimnutia hodné. Naoko jednoduchým intuitívnym spojením (hoci vskutočnosti je to intelektuálna aj manuálna šichta)takýchto zdanlivo nesúvisiacich elementov dokáže ponúknuť každodenným, „nepotrebným“, vyradeným a často banálnym predmetom zanorganických surovín nový život.
„Táto bádateľská azberateľská činnosť nie je samoúčelná, má aj zmysel rehabilitácie toho, čo zahadzujeme,“ napísal kedysi oňom jeho francúzsky priateľ ajobdivovateľ a včasoch normalizácie (ale aj potom) dobrý duch našej neoficiálnej výtvarnej scény Etienne Cornevin, ktorý mal veľký vplyv na jeho domácu výstavnú činnosť. „Raj sa podľa Otisa musí veľmi podobať na blší trh,“ často ktomu poznamenával.
Denníky - najväčšie bohatstvo
Z hľadiska tvorby sa pre Otisa pádom režimu veľa nezmenilo, keďže vo svojich dielach jednak nebol nikdy poplatný režimu, ale ani sa voči nemu nijako obzvlášť nevymedzoval. Bol však rád, že sa konečne mohol dostať do povedomia verejnosti. „Ja chcem hovoriť k ľuďom, a keď vidím, že výtvarný je jediný jazyk, ktorý ovládam, tak ma teší tá spätná väzba. Je to pre mňa druhý najvýznamnejší honorár,” poznamenáva.
„Bez denníkov by som bol takmer stratený, to by som musel byť vrátnik zdievčenského internátu, ktorý má fotografickú pamäť, aby toto všetko registroval,“ hovorí. Akeď sa schyľuje kvýstave, Laubert siahne po denníkoch alistuje vnich aj niekoľko dní. „Tie denníky sú mojím najväčším bohatstvom. Vkaždom zo zošitov je nápadov na niekoľko výstav.“
Odhadnúť, koľko znich bolo realizovaných, si zrejme netrúfa ani on sám. Určite však vie, že množstvo inšpirácií vdenníkoch je také rozsiahle, že ich zhmotnenie do umeleckých diel je práca na niekoľko desaťročí, inými slovami, že verejnosť by sa otých ideách nikdy nedozvedela. Ani keby mal dva páry rúk ako indická bohyňa Kálí. Atak vznikol nápad publikovať ich knižne.
Projekt je so zreteľom na množstvo denníkov plných konkrétnych nápadov koncipovaný ako séria kníh. Za jeho prípravou arealizáciou je Kreatívne združenie Otisa Lauberta, vktorom sa okrem neho spolčujú mladí výtvarníci, bývalí študenti Školy úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru: Barbara Fehérová, Dominik Hlatký aAnnamária Juhásová. Ich participácia na Laubertových výstavách sa začala zhruba pred desiatimi rokmi na popud Otisovho priateľa ajkolegu zA-R, profesora Mariana Meška, aod pomocných prác pri príprave expozícií vyústila do dnešnej profesionálnej spolupráce.
Mimo chronologického poradia
Atak je na svete prvý zväzok zo zamýšľanej série „ceruzkových“ denníkov predstavujúci zrealizované, ale ajnezrealizované impulzy pre umelecké diela Spiace idey 1. (vyd. Kreatívne združenie Otisa Lauberta, 2021), ktorý „vytiahol na svetlo“ kompozície zdenníkov rokov 1977 a2018. Zostavovatelia sa rozhodli sprostredkovať predstavu o rozmanitosti Laubertových denníkov, apreto ich budú perspektívne publikovať mimo chronologického poradia – „na preskáčku“ zrôznych období jeho tvorby, aby sa skaždým vydaným zväzkom Spiacich ideí rovnomerne dopĺňala mozaika jeho celoživotnej práce.
Laubert sa vo svojej tvorbe venuje množstvu tém a aj pri listovaní vnávrhoch publikovaných vtomto zväzku objaví čitateľ aspoň dvadsať. Pretože témy sa vročníkoch často opakujú, vkaždom vydanom zväzku budú publikované texty kdvom až trom vybraným, doplnené obrazovými ukážkami, ktoré ilustrujú, ako Otis Laubert ku každej ztém pristupuje.
Rezervoár nekonečných ideí
Vaktuálnej knižke sa venuje obľúbenej Otisovej téme MAPY Daniela Čarná vrozsiahlejšej eseji Kartograf alebo tulák po hviezdach? Veľmi precízne „mapuje mapy“, ktoré súvisia najmä sČeskoslovenskom avyjadrujú sa kspletitým vzťahom minulosti adneška, ale ešte väčšmi ksymbolom súvisiacim stradíciami, prísloviami, hudbou akultúrou a slúžia ako rezervoár nekonečných ideí. Zatlasov vytvára glóbus, snúbi pop-art skartografiou, objavuje nové mapy ticha aputovania.
Inou rozsiahlou témou je ZVER, ktorej sa vkratšej nadhľadovej charakteristike Jeleň zaplatil dvanásťkrát venuje Alexander Balogh. Ako pamätník avpodstate súputník tvorby majstra zachytáva zápis orázcestí jeho umeleckého smerovania ahumorne charakterizuje milovanú zvieraciu ríšu, ktorej kraľuje jeleň vnespočetných variáciách. Hravosť, nápaditosť aimaginácia sú tu nekonečné, je to vizuálna smršť.
Vrúcnou Laubertovou témou je stále DOPRAVA, ktorou sa rozsiahlejšie zaoberá Jaro Rihák vesenciálne dokumentárnej próze Predmety totožnosti. Humor, vtip, radosť, obrazovo-slovná hra, strata pôvodného nezmyslu nahradená novým zmyslom – nájdeme tam všetko.
Otis nás súsmevom a „rúhačsky“ oslobodzuje aponúka označkovaný svet smnožstvom vrstiev významov, pri ktorých sa človek namiesto zákazov apríkazov uškrnie aj zasmeje, pouvažuje asúľavou vydýchne. Veď nemusíme akceptovať ani tú najvážnejšiu vážnosť.
Atak sa tešme, lebo Spiace idey budú tvoriť „hollywoodsky“ nekonečný seriál tichej radosti zerupcie nápadov amyšlienok, ktoré by nám samým asi/možno ani nenapadli.
Pavel Malovič (1952)
Telovýchovný lekár, pesničkár apublicista. Od roku 1979 je členom pesničkárskeho združenia Slnovrat. Vydal dve zbierky poézie,Prírodný materiál(1998) aTvar mojej tváre(2017), zborník recenziíExkluzívne texty oknihách a hudbe(2020), o. i. aj populárne publikácie zoblasti zdravovedyAko si udržať mladosť (2015) čiBeh azranenia(2019). Pripravuje svoje profilové CDBolo ako nebude.
Na fotografii je dielo Otisa Lauberta Bicykel I. / Idea 70. roky, realizácia 2008
Zdroj: Kreatívne združenie Otisa Lauberta, 2021, foto: Jozef Česla
