ղľáԾ
Autobiografia Eduarda Kukana Diplomat – Moja cesta vyšla niekoľko mesiacov po jeho nečakanej smrti.
Niekdajší šéf diplomacie Eduard Kukan mal už pred 18 rokmi včase vstupu do NATO aEÚ ,,celkom jasno vpotrebe odmietnuť falošnosť argumentov oneutralite ainsitnosť teórií oSlovensku ako moste medzi Východom aZápadom“. Definitívne to potvrdila putinovská agresia niekoľko dní po jeho smrti. „Aký bude príbeh Slovenska po pandémii avojne na Ukrajine napíšeme vnasledujúcich dňoch atýždňoch.“
To sú slová Ivana Korčoka, ktorý tiež riadi(l) ministerstvo zahraničných vecí, vautobiografii Eduarda Kukana Diplomat – Moja cesta. Vyšla niekoľko mesiacov po jeho nečakanej smrti.
Kukanovi známi vedeli, že píše pamäti. ,,Na dnes stačí, vpráci pokračujem zajtra.“ Tak sa skončil 8. februára 2022 jeho posledný e-mail do žilinského vydavateľstva Artis Omnis, kde pripravovali vydanie jeho spomienok. Vten deň sa ešte stihol dohovoriť sRudolfom Chmelom, že mu napíše doslov knihy. Lenže zajtra už nebolo. Poslednú stránku svojho rukopisu dokončil aposlal vydavateľstvu vposledný deň svojho života. Bol to predslov, vktorom sľuboval čitateľom, že im vyrozpráva, ako sa dostal kdiplomacii, ako začínal a,,kadiaľ viedla moja cesta životom“.
Kniha ako pamätník
Celoživotná Edova láska Zdenka, sktorou žili 55 rokov všťastnom a možno povedať tvorivom manželstve, majiteľ Artis Omnis Ivan Harman, jeho manželka Andrea so spolupracovníkmi, mnohými bývalými kolegami apriateľmi zministerstva zahraničných vecí i zEurópskeho parlamentu, sa zaslúžili oto, že kniha Diplomat – Moja cesta, ktorá mala vyjsť na jeseň tohto roka, uzrela svetlo sveta už koncom mája. Jeho texty doplnili spomienky a postrehy kolegov, priateľov anajbližších príbuzných. Vytvorili tak literárny akultúrny pamätník skvelému človeku, uznávanému profesionálovi vpolitike, osobitne v zahraničnej politike adiplomacii.
Vprvých chvíľach, keď sa rozletela správa oKukanovom úmrtí, prezidentka Zuzana Čaputová napísala: ,,Odišiel skvelý diplomat, ktorý sa nezľakol mečiarizmu a doviedol Slovensko do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie."
To bola súčasť jeho politickej integrity amorálky, ktorú si – ako hovorí v doslove ku knihe Rudolf Chmel – zachoval Kukan po celé desaťročia vo svojich aktivitách av živote vôbec: ,,To vpolitike, osobitne slovenskej, nebolo vždy obyčajou. Kultivovanosť, slušné aodborne fundované vystupovanie v nej bolo aj je skôr výnimkou... hrubosť, neokrôchanosť majú u našich rodákov, žiaľ, vyššie preferencie.“
Miroslav Lajčák, ktorý bol dlhé roky po Kukanovom boku, vknihe uvádza: ,,Prial by som si, aby Slovensko malo viac osobností, akou bol Eduard Kukan.“
Neodmysliteľný prvok jeho osobnosti, ktorý sa prejavil neraz povzbudivo a konštruktívne vpracovnom ispoločenskom živote, pripomenul Pavol Demeš. Bol to Kukanov zmysel pre humor: ,,Žiaden znašich ministrov zahraničia sa nevedel smiať ako on...“ Aj mne pred rokmi pred mojím odchodom do diplomatickej služby vChorvátsku pripomenul, že humor nám často pomáha prežiť a má ho rád ivsúvislosti sdiplomaciou: ,,Ale mal by si vedieť, kedy ho použiť, lebo ho použiješ nevhodne a je ztoho faux pas, slovensky povedané, dopadne to pre teba nešťastne...“
Patrí európskej diplomatickej škole
VKukanových textoch vidieť, že spomedzi množstva predmetov jeho aktívnej odbornej ipolitickej pozornosti ho zaujal na poprednom mieste Západný Balkán, kde zohrával sprostredkovateľskú úlohu ešte aj teraz na sklonku života. Prezident Čiernej Hory Milo Djukanovič ho vriadkoch pre Pravdu po jeho úmrtí nazval verným advokátom balkánskeho procesu: ,,Niekedy sa zdalo, že sa Balkánu venuje vážnejšie a zasvätenejšie ako my sami.“
Keď dočítame Kukanovu knihu, ktorá je zároveň knihou oňom, a pridáme si ktomu poznatky z medzinárodného diania, môžeme prisvedčiť Rudolfovi Chmelovi, že vposledných desaťročiach bol Edo Kukan ,,žiadaným poradcom, konzultantom, ktorého slovo zavážilo v medzinárodnom spoločenstve možno viac ako doma“.
Bolo by dobré aspravodlivé, keby sa naplnili aj slová citovaného čiernohorského politika, že ,,zostane v pamäti nielen ako jeden zo zakladateľov modernej slovenskej diplomacie, ale aj ako predstaviteľ veľkej európskej diplomatickej školy, akých svet poznal a akých je, žiaľ, čoraz menej“.
Július Lőrincz (1940)
Novinár, publicista, odborník na zahraničnú politiku. Do roku 2002 pracoval vdenníku Pravda, neskôr na Veľvyslanectve SR vChorvátsku. Niekoľko rokov pôsobil vTlačovej rade SR.
Eduard Kukan (26. 12. 1939 – 9. 2. 2022)
Zdroj: Artis Omnis / EP
Eduard Kukan: Diplomat. Moja cesta
Žilina: Artis Omnis, 2022
