ղľáԾ
SToňou Revajovou sa už roky míňame na čitateľských besedách aliterárnych podujatiach. Osobný rozhovor je však predsa len niečo iné ako formálny pozdrav sprianím spokojných čitateľov. Najnovšia kniha spisovateľky, ktorá sa dlhoročne venuje tvorbe pre detského čitateľa, má názov Rok Sivka ohniváka (TRIO Publishing 2018) astala sa príležitosťou, aby som sa sautorkou konečne stretla pri káve.
Toňa je skúsená avyprofilovaná spisovateľka. Vraví, že by písala, aj keby neexistovali vydavateľstvá. Len preto, že jej to spôsobuje radosť. Detského čitateľa pozná dokonale – dokáže vycítiť, čo prijme, čo naopak odmieta. Prirodzene ovláda jazyk, ktorým sa dieťaťu najlepšie prihovorí. Najnovší titul Rok Sivka ohniváka je iný ako jej predošlé. Osobnejší, možno trochu smutnejší, cinká na vnútorné emocionálne strunky arozochvieva témy ako láska, priateľstvo, rodina astrata.
Stretnutie s detvákmi
„Na Knižných hodoch sa ma deti pýtali, či sa ešte pamätám na to, keď som bola prváčka. Povedala som, že veľmi dobre. Vpiatich rokoch som už vedela čítať anemohla som sa dočkať školy. Ale nevzali ma, lebo šesť rokov som mala mať až vnovembri. Bola som poriadne tvrdohlavá a odmietla som sa stým zmieriť. Každé ráno som prišla do školy – akaždé ráno ma poslali domov. Vpiatok to pán riaditeľ vzdal a poslal ma domov stým, aby ma mama ráno prišla zapísať. Tak toto som všetko porozprávala a počula ma aj dramaturgička Beatka Panáková, ktorá sa neskôr pri káve spýtala: ‘Toto si už niekam napísala?’ Zasmiala som sa, že to len občas rozprávam deťom.
Ale na Beatkinu otázku som si spomenula začiatkom marca, keď som si písala žiadosť otvorivý pobyt na september. Bolo tam treba uviesť, čo budem tvoriť. Niekoľkými vetami som napísala námet, poslala som žiadosť do Literárneho fondu ahneď som začala písať príbeh malej Anny aSivka ohniváka. Vpolovici apríla bol rukopis vo vydavateľstve a vseptembri, keď už skvelý výtvarník Juraj Martiška končil silustráciami, som vTatrách písala úplne inú knihu. Ale – samozrejme – stretla som sa aj statranskými detvákmi. Smalými vTatranskej Lomnici, sväčšími Pod Lesom.
Bola som pripravená na všetko, takže som mala so sebou aj úryvok zo Sivka. Akeď sa lomnické deti pýtali, čo teraz píšem, porozprávala som im, že som nedávno dopísala knihu o malom dievčatku, ktoré každý deň pod stolom počúva, ako mama číta so staršou sestričkou zo šlabikára. Ako veľmi túži byť prváčka, písať si domáce úlohy adržať sa riadka. Akeďže som nechcela povyzrádzať celú knihu, povedala som: Ateraz vám prečítam, ako som to napísala. Myslela som si, že ich to bude nudiť, ale stal sa pravý opak. Videla som, ako to na deti zapôsobilo. Akeď som sa spýtala, či vidia nejaký rozdiel medzi tým, čo som napísala, atým, ako som to napísala, či zbadali, čo som si povymýšľala, jedno dievčatko povedalo, že to je, akoby sme videli niečo obyčajné anamaľovali ztoho krásny obraz. Tak... to bola prvá veľká pochvala, ktorú knižka dostala. Rok Sivka ohniváka vybočuje zmojej doterajšej tvorby, pretože je omne. Nemôžem povedať, že pri písaní kalkulujem stým, ako text zapôsobí na čitateľa. Ale jedným som si istá – ak mne vypadne slza, verím, že na tom istom mieste vypadne aj jemu,“ prezrádza Toňa Revajová.
Čítanie na Štedrý večer
Hlavnou postavou knihy je malá Anna, atreba povedať, že ide takmer osnovú hrdinku. Anna sa vznáša medzi snami askutočnosťou ajej najzásadnejšou túžbou je túžba po škole. Nie iba „akože“, ale naozaj. Presne ako jej orok staršia sestra Magdalénka, sktorou boli predtým nerozlučná dvojka. Smamičkou sa na nej občas zasmejú. Veď malá Anna sa niekedy rozplače bez príčiny aveľa vecí jej treba dôkladne vysvetliť. Nie však spôsob, ako čítať. Na ten prichádza sama, celkom bez pomoci. Akási vnútorná logika, celkom prirodzená hravosť spolu stým nevysvetliteľným putom spísmenkami, ktoré niektorých znás postihlo, malej Anne umožnia naučiť sa čítať aj bez návštevy školských lavíc. Dojímavá chvíľa, keď na Vianoce plače pod stolom, pretože ju rozcitlivela knižka, ktorú si prečítala, je veľmi silným momentom príbehu.
„Téma Vianoc vknihe vychádza zfaktu, že príbehom sledujeme celý detský rok, počas ktorého malá Anna čaká vškôlke na školu. To dievčatko pod vianočným stolom som bola kedysi ja. Dnes už neviem, čo to bolo za knihu, ktorú som dostala pod stromček. Ale veľmi si pamätám na ten vesmírny zážitok, keď sa mi slová začali spájať do viet – avety začali dávať zmysel. Aprekvapenie rodičov, že viem čítať. Amoje prekvapenie, že viem čítať. Napokon – určite nebola náhoda, že sa to stalo práve na Štedrý večer,“ hovorí Toňa Revajová.
Rok Sivka ohniváka má silnú atmosféru, ktorá na jazyku ostáva aj po dočítaní. Pokojná dynamika textu, civilný jazyk, sktorým autorka narába stou najväčšou citlivosťou, myšlienka, že sny sú dôležité adefinujú náš život – to všetko knihu spoluvytvára, apomáhajútomu aj krehké – snové ilustrácie Juraja Martišku. Rovnako, ako hodnoty, ktoré sprostredkúva – láska, pochopenie, prijatie, rodina.
Diana Mašlejová
