ղľáԾ
100 rokov od narodenia talianskeho spisovateľa arežiséra – svetoznámeho umelca Piera Paola Pasoliniho (5. 3. 1922 – 2. 11. 1975)
„Spomínam si, ako si mi raz, myslím, že sme boli vKongu, pri pohľade na rozľahlú archaickú krajinu shlbokým belasým nebom povedal, že si pochopil, čo je nesmrteľnosť. Tušila som, že si sa na chvíľu cítil nesmrteľný. Aty ním naozaj si, nie telesne, ale tvoje dielo sa stalo nesmrteľným.“ Takto sa oPasolinim vyjadrila známa talianska spisovateľka Dacia Maraini vo svojej knihe Caro Pier Paolo, ktorá vyšla vTaliansku na konci februára tohto roku, iba niekoľko dní predtým, ako uplynulo sto rokov od narodenia básnika, spisovateľa arežiséra Piera Paola Pasoliniho.
Na svet prišiel 5. marca 1922 vBologni, kam práve prevelili jeho otca, ktorý slúžil varmáde. Rodina sa sotcom vojakom stále sťahovala, najdlhšie sa zdržala vkraji Friuli, kde ako dvadsaťročný vydal Pasolini svoju prvú zbierku poézie, Básne zCassarsy, v miestnom nárečí. Po škandále sjeho homosexualitou odišiel v roku 1950 do Ríma.
Vhlavnom meste sa spočiatku „nezamestnaný azúfalý“ ibapretĺka, píše články a kritiky do miestnych denníkov, postupne sa však jeho meno objavuje aj vo významných celoštátnych časopisoch. Skúsenosti apriateľstvá schlapcami zrímskeho predmestia mu poskytnú látku pre román Deti života (Ragazzi di vita) zroku 1955. Takýto preklad talianskeho názvu väčšmi vystihuje Pasoliniho postoj, lebo pre živočíšne správanie týchto detí ulice vyjadruje viac pochopenia než titul ʲá, pod ktorým sa objavuje na Slovensku. Knihe sa ujde významná literárna cena ažaloba za obscénnosť. O dva roky neskôr sa Pasolini vrátil ktéme zo života mladých delikventov vrománe Búrlivý život.
Tri fázy
Lákala ho práca pri filme. Očarenie obrázkami, ktoré by zachytili scény aosoby tak, ako ich vidí, keď píše, potvrdil svojou nasledujúcou filmárskou tvorbou, keď skoro každý rok nakrúca jeden film. Spomeňme aspoň tie najdôležitejšie: Accatone (1961), Mamma Roma (1962), Evanjelium podľa Matúša (1964), Kráľ Oidipus (1967), Teorema (1968), é (1969), Dekameron (1971), Canterburské poviedky (1972), Kytica zTisíc ajednej noci (1974), ò alebo 120 dní Sodomy (1975).
Podobne ako pri knihách, aj pri filmoch sprevádzajú ich uvedenie polemiky, ocenenia ažaloby. Za film Tvaroh ()podali na neho žalobu za hanobenie štátneho náboženstva. Návšteva cirkevného spolku vAssisi inšpiruje „neveriaceho marxistu“ k „zostaveniu“ scén filmu podľa Matúšovho evanjelia. Vapríli roku 2014 ho Vatikán označil za najlepší film, aký sa kedy nakrútil oJežišovi Kristovi.
Vjednom zposledných rozhovorov sa Pasolini vyjadril, že jeho filmová tvorba mala tri fázy. Vprvej nakrúcal filmy vduchu tézy onárodno-ľudovom umení, pomerne jednoduché, prístupné širokému publiku. Patria sem filmy od Accatone po Evanjelium svätého Matúša. Nástup masovej kultúry Pasoliniho upozornil, že filmy pre široké publikum sa dajú ľahko zneužiť apremeniť na tovar. Začal nakrúcať ťažšie filmy ako Kráľ Oidipus, é, Teorema, ʰčԱ, čo boli podľa neho náročnejšie, aristokratické filmy.
Potom sa rozhodol nakrútiť filmy, ktoré sám nazval „trilógiou života“, diela otelesnosti asexe, kde je ľudské telo živé avzťahy medzi ľuďmi, hoci predhistorické, archaické, drsné, sú takisto skutočné, vprotiklade kneskutočnosti konzumnej spoločnosti. Bojoval vnich za sexuálnu slobodu, no civilizácia konzumu zašla vtolerancii omnoho ďalej aodstavila podobných bojovníkov na vedľajšiu koľaj.
Preto sa pustil do tretej fázy, nakrúcania trilógie smrti, kde sa radostná telesnosť predchádzajúcej trilógie zmení na krutú vecnosť násilia azvrhlosti. Prvým dielom toho cyklu sa stalo ò, ale Pasolini sa jeho uvedenia nedožil. Zomrel násilnou smrťou 2. novembra 1975.
Až vroku 1992 vyšlo posledné Pasoliniho prozaické dielo Petrolio (Nafta). Mala to byť rozsiahla poéma na dvetisíc stranách, zktorej stihol napísať len štvrtinu.
Jasnozrivo, zúfalo, zúrivo...
VTaliansku sa pri príležitosti stého výročia narodenia Pasoliniho konalo množstvo podujatí, objavili sa nové vydania jeho kníh, premietali sa jeho filmy. Vslovenčine si môžeme prečítať jeho román Búrlivý život (Slovenský spisovateľ, 1963) avýber zjeho poézie pod názvom Rímske večery (SVKL, 1963). RTVS odvysielala film Mamma Roma aTaliansky inštitút ponúkol vkine ܳè okrem tejto snímky aj Accatone, Evanjelium podľa Matúša aTeoremu. Vo foyeri kina si návštevníci mohli pozrieť aj výstavu fotografií snázvom Mamma Roma očami filmových fotografov.
Dacia Maraini vo svojich spomienkach napísala, že Pasolini bol plachý, tichý auzavretý človek. Mal však vsebe aj niečo zo svojich „detí života“. Sám videl túto stránku svojej osobnosti takmer jasnozrivo: „Zúrivo, zúfalo milujem život. Myslím, že táto zúrivosť, toto zúfalstvo spôsobia môj koniec.“
Zdroj foto: wikipedia
František Hruška (1944)
Literárny historik aprekladateľ. Pôsobil na univerzitách vNeapole, Ríme aMoskve, ale aj na slovenskom veľvyslanectve vRíme. Sústavne spolupracoval sKatedrou romanistiky na FiF UK vBratislave, ktorú viac rokov viedol. Venuje sa talianskej literatúre, dejinám akultúre.
