ղľáԾ
Známe rozprávky zTisíc ajednej nocivúprave významného poľského básnikaBolesława Leśmianaa vpreklade Jozefa Fabuša pod názvomRozprávky zo Sezamu.
Titul zbierky odkazuje na jeden znajznámejších príbehov Ali Baba aštyridsať zbojníkov aobrázok na obálke ukazuje Ali Babu ažiariaci poklad. Práve rozprávky arozprávanie je takýmto žiarivým pokladom, ktorý každé dieťa nanovo objavuje vbezodnej truhlici svetovej literatúry. VLeśmianovom výbere je rozprávka poklad opradený čarami, ale aj sympatickým humorom.
Rozprávač svojho čitateľa okamžite vtiahne do príbehu. Prihovára sa poetickým jazykom: „Nech každý napne uši, aby si tento príbeh ozázračnom tátošovi vypočul pozorne od začiatku do konca. Lebo je to príbeh plný nečakaných príhod aneslýchaných zázrakov. Príbeh skutočne čarodejný.“ (s. 7)
Keď Džin stratí trpezlivosť...
Problémom slovenského vydania je nedôsledný preklad, keď sa vrozprávke orybárovi chybne stane zrozprávkovej postavy Džina Génius, ktorý spal na dne skrinky tristo rokov. Za odmenu, že ho rybár vyslobodil ztruhlice na dne mora, mu dovolí vybrať si spôsob smrti: „utopením, obesením, zadusením, otrávením alebo rozseknutím hlavy“. (s. 132)
Génius vysvetľuje prešibanému rybárovi, prečo ho čaká smrť: „Nadišlo štvrté storočie... Vidiac, ako sa mi na dne mora nedarí, stratil som napokon všetku trpezlivosť. Zovrel vo mne hnev anenávisť voči všetkým ľuďom, čo chodia po brehu, po zemskom povrchu. Avtedy som prisahal, že toho, kto ma teraz vyslobodí, okamžite usmrtím. Zvďaky za vyslobodenie mu však dovolím vybrať si, akou smrťou chce zomrieť.“ (s. 136 – 137)
Našťastie, aj tento napínavý až strašidelný príbeh sa skončí šťastne, atak, ako to už vrozprávkach býva, semienko jedného príbehu vykvitne v ďalšom príbehu: „Uložme tvoj príbeh do nasledujúcej rozprávky. Ale pamätaj, nešťastný mládenec, aby si mi ho vyrozprával od začiatku až do konca.“ (s. 161)
Temná rozprávka oukrutnej Chryzeide
Rozprávka pokračuje Rozprávaním kráľa Ebenových ostrovov, ktorá je veľmi zvláštnym príbehom ozakliatych rybách, čiernozlatom jazere, onetvorovi ao nevernej Chryzeide. V tejto temnej rozprávke ožíva mŕtvy netvor natretý čarodejnou masťou akráľ Ebenových ostrovov trpí pod železným bičom ukrutnej Chryzeidy. Rozprávka sa skončí návratom krybárovi, ktorý dostane všetko, čo mu bolo sľúbené vpredchádzajúcej rozprávke.
Okrem známych rozprávok ako Ali Baba aštyridsať zbojníkov a Príbeh oAladínovi azázračnej lampe sa do výberu Bolesława Leśmiana dostali aj rozprávky ako O krásnej Parisade avtákovi Bulbulezarovi. Táto mimoriadne poetická rozprávka je aj otúžbe po príbehu arozprávaní, ktorá je zasiata hlboko vľudskej duši: „Ale najväčším divom je vták Bubulezar. Má krídla páva, krk labutí, zobák bocianí, pazúry ako sup aoči ako lastovička. Ľudským hlasom rozpráva, rozprávkami zabáva. Keď rozprávku dokončuje, fajočku si zapaľuje. Nemôže byť šťastný, kto nemá tieto divy.“ (s. 290)
Extatická atmosféra
Bratia krásnej princeznej sa podujmú doniesť jej všetky dary, oktorých sa Parisada dozvie od trpaslíka vzáhrade. Echá mnohých dávnych mýtov sa ozývajú aj vtejto rozprávke: čarovný prsteň, magické číslo tri, nesplniteľné príkazy neobzrieť sa, pevné súrodenecké puto. Tieto alúzie sú zdôraznené rýmovanými refrénmi, ktoré dávajú textu výnimočnú extatickú atmosféru: „Ticho apusto bolo na ceste širokej, na ceste priestrannej. Žiadny život, žiadny vzruch – len nehybný, mŕtvy vzduch. Mŕtvo apusto astrašne aprázdno.“ (s. 317) Rozprávka sa končí svadbou krásnej Parisady aprinca.
šٰ príbehy majú neuveriteľne spletitý dej, ktorý je plný digresií aprekvapivých zvratov. Postavy odvážnych mužov akrásnych žien sú sympatické svojou odvahou, bystrosťou, ale aj drobnými chybičkami, napríklad bradavičkou, ktorá bránila Parisade vydať sa za vysnívaného princa.
Jemné klasické ilustrácie
Tak ako Šeherezáda ľstivo predlžovala svoj život čarodejnými anapínavými rozprávkami, aj vRozprávkach zo sezamu vládnu čary, kúzelné lampy, hovoriace farebné ryby, zázračné tátoše: „V podivných časoch žijeme! Na každom kroku nepochopiteľné zázraky adivy. Doteraz som si myslel, že rozprávky sú len vknižkách, ale teraz vidím, že sa niekedy prihodia ivživote.“ (s. 151)
Knihu obohacujú jemné klasické ilustrácie výtvarníčky Kataríny Smetanovej. Obrázky odkazujú na arabské, indické aperzské korene rozprávok Tisíc ajedna noc. Každá strana je rámcovaná, rozprávkové kapitoly majú už na prvý pohľad viditeľné farebné odlíšenie, atak sa detský čitateľ môže v týchto dlhých príbehoch ľahšie zorientovať.
Katarína Labudová (1976)
Získala doktorát zliterárnej komparatistiky na Masarykovej univerzite vBrne. Učí anglicky písanú literatúru na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity vRužomberku. Zaoberá sa najmä románmi Margaret Atwood aAngely Carter. Okrem postmodernej literatúry sa venuje ľudovým rozprávkam. Vžilinskom Artfore moderuje Literárne večery.
Bolesław Leśmian: Rozprávky zo Sezamu
Preklad: Jozef Fabuš
Ilustrácie: Katarína Smetanová
Bratislava: Petrus, 2021
