ղľáԾ
Nie je z tých, čo by sa sobľubou vystavovali svetlám reflektorov.Nepatrí ani medzi najproduktívnejších autorov. Fínsky židovský autor Daniel Katz (1938)píše vtedy, keď má čo povedať.
Kedysi vyhlásil: „Je mi ľúto našich lesov. Som staromódny spisovateľ, píšem príbehy avedel by som si pokojne predstaviť, že namiesto toho, aby sa vydávali, by som ich čítal niekde na verejných priestranstvách.“
Na konte má 13 kníh, deväť románov, štyri zbierky poviedok, písal divadelné arozhlasové hry (s niektorými sa mohol zoznámiť aj slovenský poslucháč), scenáre pre televíziu, krátke televízne seriály, zahral si vtelevíznych filmoch aseriáloch. Istý čas pracoval aj ako hudobný redaktor Fínskeho rozhlasu.
Debutoval ako 31-ročný románom Kun isoisä Suomeen hiihti (1969, Keď pradedo lyžoval do Fínska), ktorý práve vychádza po slovensky. Vo Fínsku si zaň vyslúžil cenu J. H. Erkka za najlepší debut roka a– čo si zvlášť cenil – uznanie svokry, spisovateľky Elvi Sinervo, ktorá ho dovtedy trochu zaznávala.
Po slovensky mu vo vydavateľstve Slovart vyšli aj dva romány, Nemecký svinský pes (1998) aZákony Anttiho Keplera (2009).
Vroku 2015 mu prezident udelil rytiersky rád Pro Finlandia aje dvojnásobným laureátom štátnej ceny za literatúru (1977 a2009).
Fínsky, či stredoeurópsky autor?
Nikto nie je doma prorokom aDaniel Katz, podobne ako fínski režiséri Aki aMika Kaurismäkiovci, je za hranicami svojej vlasti oveľa obľúbenejší ako doma. Vo Francúzsku avNemecku mu vpreklade vyšlo po päť románov a nielen unás, vstrednej Európe a v Estónsku, ale aj vUSA, Izraeli ainde si získal mnohých čitateľov. Keď som sa však koncom 80. rokov išla spýtať na jeho knihy do jedného znajznámejších helsinských antikvariátov, predavač ho hľadal medzi zahraničnými autormi. Prekvapilo ma, že ani fínski kolegovia zuniverzity či prekladatelia ho nepoznali.
Desať rokov po vyjdení Katzovho prvého románu spisovateľ Göran Schildt konštatoval: „Katz debutoval knihou, ktorá sa ako farbami hýriaca andulka vyčlenila spomedzi tradičných sivých lesných vtákov fínskej prózy.“ Aj iní recenzenti vyzdvihovali autorovu odlišnosť, farbistý štýl averbálnu akrobaciu. Jeho diela sa od mnohých fínskych líšia aj množstvom rôznych národov anárodností, ktoré ich zaľudňujú.
Lenže podstatu vlažného prijatia jeho kníh vo Fínsku treba hľadať inde. Virónii (a sebairónii), ktorú Daniel Katz s obľubou využíva. Tábola pre nás vstrednej Európe prirodzená,bola akousi našou sebaobranou pred absurditou vonkajšieho sveta. Vo Fínsku, kde fikciu ešte aj koncom 20. storočia čítali tradične ako dokument a kde sa fínskosť budovala na poctivosti, vnímali iróniu ako niečo pochybné, podozrivé, neurčité.
Pravda ainštitúcie, akými sú štát, cirkev, armáda, ktoré majú túto pravdu apoctivosť reprezentovať, boli pre Fínov sväté. Literatúra bola považovaná za svedomie národa. Fenoménom fínskeho kultúrneho života boli tzv. „knižné vojny“, ktoré vznikali preto, lebo spisovateľov chceli brať na zodpovednosť za porušenie „zaužívanej morálky“. Knižné vojny sa netýkali len pôvodnej literatúry. V roku 1935 fínsky minister spravodlivosti zažaloval šéfredaktora časopisuTulenkantaja za rúhanie, lebo včasopise uverejnili časť z Haškovho románu Dobrý vojak Švejk. Krajský súd ho odsúdilna dva mesiace väzenia a až Najvyšší súdrozsudok zrušil.
Haškov Švejk patrí kobľúbeným dielam sčítaného Daniela Katza. Priznal, že práve Osudy dobrého vojaka Švejka ho najväčšmi inšpirovali kpísaniu.
Vautorovom postoji kskutočnosti, ktorý osciluje medzi humorom airóniou, je prítomné aj židovské spochybňovanie zdanlivo samozrejmých vecí.Tri romány tohto humoristu par excellence, ktoré vyšli po slovensky, sú napriek podobnosti motívov a prostriedkov na dosiahnutie komickosti, neraz odlišné. Román Zákony Anttiho Keplera je postavený na kontrastoch, prekvapeniach, občas absurdných detailoch. Vnajvážnejšom románe Nemecký svinský pes zas irónia, satira slúžia na zosmiešnenie, zneváženie postáv, javov. Fínski recenzenti vyčítali tomuto románu ideu pomsty, hoci sám autor zdôrazňoval, že myšlienka pomsty je tu ponímaná ironicky avkonečnom dôsledku sa ani neuskutočnila.
Daniel Katz vo všeobecnosti rád využíva situačnú komiku, keď humorné situácie vznikajú zámenou postáv, textov, súhrou okolností, zlou informáciou, nesprávnym výkladom výrazov, udalostí, ktorá je rôzne motivovaná. Kjeho častým prostriedkom patrí ajmystifikácia.
Nuda mu nehrozí
V dávnej autobiografii zhustenej do jednej vety píše: „Narodil som sa v roku 1938 v Helsinkách, študoval som jazyky apolitológiu, písal som divadelné a rozhlasovéhry, prekladal som drámy a romány, cestoval po Malej Ázii, vŕtal som tunely vIzraeli, bol som francúzskym tlmočníkom aprepustili ma za jednu prekladateľskú chybu, ktorá stála istý koncern niekoľko miliónov, učil som náboženstvo vjednej židovskej strednej škole, odkiaľ ma vykopli pre moje ateistické názory.“
Neskôr mi niektoré detaily upresnil. Vmladosti sa pod vplyvom sionistickej ideológie vybral do Izraela, kde strávil pár rokov. Vŕtal vHaife železničný tunel zprístavu na vrch Karmel. Postupne dospel k záveru, že ortodoxný judaizmus anacistická ideológia sú si v niečom podobné. Obe boli čierno-biele akruté. Aj Nemci, aj Židia si podľa neho namýšľali, že sú vyvoleným národom.
Rozčuľuje ho pokrytectvo a politikárčenie cirkvi. Po tom, čo vyštudoval angličtinu afrancúzštinu, pracoval ako francúzsky tlmočník vrafinérii Neste, odkiaľ ho prepustili pre onú osudnú prekladateľskú chybu. Ako ateista nevyučoval náboženstvo, ale dejiny biblie vžidovskej strednej škole vHelsinkách. Biblické príbehy patria kvšeobecnému vzdelaniu, lenže bibliu neučil vnáboženskom duchu, ako si to predstavovalo vedenie školy, atak sa sním po roku rozlúčili. Zaujímajú ho všetky náboženstvá, ale už fakt, že ich je tak veľa, podľa neho dokazuje, že ani jedno nemôže byť to absolútne pravdivé, to jediné správne.
Daniela Katza nenecháva vlažným nespravodlivosť, nech sa deje kdekoľvek na svete. Na fotografii znovín zroku 1969 na prvé výročie okupácie Československa vášnivo proti nej protestuje. Po krvavých udalostiach vChile v roku 1973 cestoval do krajiny, aby pomohol zachrániť obete Pinochetovej junty. Veľmi prežíval udalosti vbývalej Juhoslávii. Jeho román Laituri matkalla mereen (2001, Mólo unášané do mora) hovorí omanželskom trojuholníku, ale aj oBosne, ktorá sa ťažko spamätáva zvojny. Je to doteraz jedna zmála fiktívnych interpretácií krízy vniekdajšej Juhoslávii od severského autora.
dzáԱ Nemecký svinský pes sa píše: „Za slepými oknami tých domov ľudí zabíjali pre rasu, vieru anázory.“ Podľa Daniela Katza práve ľahostajnosť zabíja. Amarš vjednom šíku. To, že sa zaťahujú závesy azatvárajú okná, že ľudia nechcú nič počuť, spánombohom, mňa sa to netýka.
Vojna prináša utrpenie všetkým, ale podľa Daniela Katza chlapi sa zabíjajú aženy trpia. Muži majú podľa neho priveľa moci. Bolo by treba viac počúvať ženy askončiť svojnami.
Začínal učebnicou v-tipológie a ž-artizmu
Materinským jazykom Daniela Katza je švédčina, podobne ako vprípade väčšiny fínskych Židov. Židovská škola vHelsinkách však bola fínskojazyčná, atak sa jeho silnejším jazykom stala fínčina. Po švédsky píše najmä scenáre, prózu iba po fínsky.
Pred rokmi poznamenal, že okrem fínčiny ašvédčiny hovorí zrozumiteľne po francúzsky, anglicky, nemecky, taliansky, španielsky, rumunsky, hebrejsky, trocha po rusky apo arabsky acelkom málo po novogrécky. Odvtedy pribudli ďalšie jazyky, estónčina aj slovenčina.
Ako spomenul takmer pred štvrťstoročím na prezentácii románuNemecký svinský pesvBratislave, keď sa začal učiť po slovensky, jeho hlavným študijným materiálom bola „učebnica v-tipológie a ž-artizmu“ Jána L. KalinuTisíc a jeden vtip. Len čo zvládol náš jazyk, pustil sa do prekladania textov piesní Milana Lasicu, ktoré s chuťou spieval. Neskôr sa spánom Lasicom aj stretol vkaviarni vCarltone.
V roku 2008 si prišiel do Bratislavy zohnať nejaké dobré slovenské slovníky. Aby spoznal aj iné časti Slovenska, rozhodol sa nasadnúť na vlak, niekde vystúpiť a na dva-tri dni zostať. Pri odchode sľúbil, že sa ozve, kam docestoval. Dohodli sme sa, že sa vráti aspoň deň pred odletom, pôjdeme si niekam sadnúť apotom sním prekonzultujem prípadnénejasnosti zrománu Zákony Anttiho Keplera, ktorý som práve prekladala.
Nechcela som ho naháňať, ale keď sa blížil čas jeho odletu a nebolo jasné, kde vlastne je, skúšala som mu volať.Vždy ma to presmerovalo do odkazovača. Po mnohých pokusoch sa zrazuvjeho mobile ozval po slovensky ženský hlas. Mobil vraj vyzváňal vkríkoch pod hradom. V akom meste, pýtala som sa. VTrenčíne.
Stuhla som. Čo je sDanim? Volala som na trenčiansku políciu. Policajt povedal, že do nemocnice volať nemusím, majú oznamovaciu povinnosť. Tŕpli sme tu na Slovenskuaj vo Fínsku jeho žena arodina. Bola to hrozná noc. Anijaké nové správy. Ráno som mala ísť na fínske veľvyslanectvo. Predtým som ešte raz zavolala na políciu, či nevedia poradiť, čo by sa ešte dalo robiť. Spomenula som, že do Trenčína išiel vlakom. Poradili mi železničnú políciu. Zavolala som, prepojili ma na oddelenie vTrenčíne. Atam mi povedali, že áno, je tam. Vysvitlo, že ho prepadli, zbili a okradli.
Letenka mu prepadla, tak sme mu po príchode do Bratislavy išli vybaviť náhradný pas anovú letenku. Náladu mu to nepokazilo. Víťazoslávne mi ukázal svoje „vysvedčenie“ o znalosti slovenčiny. Na potvrdení oprepade, ktoré mu vystavili na železničnej polícii vTrenčíne, stálo, že nepotreboval tlmočníka.
Radosť prekladať
V70. rokoch cestoval Daniel Katz smanželkou autom zPoľska na Slovensko. Veľmi sa mu páčili Košice, boli vKrompachoch, vPoprade. Krompachy potom spomenul aj vrománe Nemecký svinský pes. Napísal, že ho tam slovenskí vodiči kamiónov napojili zčíreho priateľstva takou lavórovicou, že sa musel zotavovať vnemocnici.
Dvakrát navštívil Bratislavu vrámci tzv. lektorskej iniciatívy Severskej ministerskej rady (1998 a2002). Na jeseň 2007 sa sfínskym prekladateľom Eerom Balkom zúčastnil na medzinárodnej konferencii Slovenskej spoločnosti prekladateľov umeleckej literatúry Humor airónia vpreklade vBudmericiach. Svojimi názormi avystupovaním si unás získal mnohých priaznivcov.
Je skvelé, ak môžete prekladať vtipného amúdreho autora, ktorý je aj výborný askromný človek asktorého názormi súhlasíte.
Nerada prekladám knihy, ktoré sa prekladajú takmer samé, pri ktorých sa nič nenaučím, nemusím po niečom pátrať, vymýšľať. UDaniho Katza mi to nehrozí. Nesmierna sčítanosť, vzdelanosť, znalosť mnohých jazykov a kultúr aj hravosť autora sú zárukou toho, že preklad jeho diel je nielen výzva, ale aj veľká radosť a dobrodružstvo. Preklad veršovačiek, vjednej rozhlasovej hre aj vhexametroch, identifikácia mierne prekrútených biblických či iných citátov patria ktomu, čo aj prekladateľa udržiava vo forme.
Zuzana Drábeková (1958)
Prekladá najmä zfínčiny ašvédčiny diela fínskych autorov. Je autorkou štúdií ofínskej súčasnej literatúre afínskych kultúrnych menšinách, pripravila rad rozhlasových literárnych pásiem ofínskej literatúre. Za preklad knihy Daniela Katza Nemecký svinský pes dostala prémiu Ceny Jána Hollého.
Foto: Zuzana Drábeková
