Čo je najzaujímavejšie na tejto dobe pre spisovateľa?

Na anketovú otázku Knižnej revue odpovedá spisovateľ Balla.

Zaujalo ma, že vsúvislosti s pandémiou sa unás zbláznili ďalší jedinci a rozšírili rady tých, čo sa zbláznili už predtým. V alternatívnych médiách halucinujú, že to nie je pandémia, ale riadená genocída slovenského národa a národ exne.

Spisovatelia medzitým žiadajú ogranty, no nikto nežiada grant na to, aby sa mohol stať rozhľadeným čitateľom. Mne sa stále darí: v zime zvyčajne píšem vo vykúrenej kaviarni, no teraz sa vďaka opatreniam pána premiéra trasiem na terase asledujem,ako mi vietor mieša papiere,vytvára prekvapujúco postmoderný text so začiatkom na konci akoncom na začiatku a odfukuje zbytočný príbeh anaivné pointy. Kultúrni ľudia zatiaľ donkichotsky organizujú kultúrne podujatia vo virtuálnom priestore, prekvapujúco zavolali aj mňa, takže minulú sobotu som sa ocitol v Trnave na besede Ypsalonu. Vmeste sa práve konalo stretnutie novopečených ľudových epidemiológov, jeden sa zatúlal od čriedy, zneistený vlečie cez Trojičné námestie zelenú zástavu, zbadá ho invalidná pani na vozíku akričí: „Kuknite sa nanho! Tak by som mu zebrala tú tyč apichla mu ju do rici! Čo, prišiel nám kaziť Vánoce?!“

Chcem jej zložiť poklonu, no práve vtedy ma ochromí pandémia a vírus cítim rovno na líci, napokon mám však zasa šťastie, lebo to ma len zasvrbel pot pod rúškom.

Foto: Nicol Hochholczerová