ղľáԾ
Sto lámp pre dušu
Od mystických výrokov Lao´C z4. storočia pred Kristom, po múdrosť neznámeho autora 20. storočia – knižka Sto lámp pre dušu zahŕňa témy, ako stvorenie, mystická cesta, rady do života, vzťahy sostatnými ľuďmi, práca, modlitba, útecha vnešťastí asmrť. Nie všetky texty majú veľkú literárnu hodnotu, ale všetky prešli skúškou času adokázali svoju schopnosť liečiť ainšpirovať. Je to nádherná zbierka na rozjímanie ipotešenie.
Posvätnosť zeme vspiritualite amerických Indiánov
Pre nás je popol našich predkov svätý amiesto ich odpočinku je posvätná zem. Vy opúšťate hroby svojich predkov azdá sa, že vás to netrápi. Vaše náboženstvo vpísal váš Boh železným prstom do kamenných dosiek, aby ste nezabudli. Červený muž ho nikdy nepochopí anezapamätá si ho. Naším náboženstvom sú tradície našich predkov – sny našich starcov, ktoré im Veľký duch zjavil vo velebných nočných hodinách ivízie našich náčelníkov – tiesú vpísané vsrdciach nášho ľudu.
Vaši mŕtvi prestávajú milovať vás izem, vktorej sa narodili, hneď ako prejdú bránami hrobu astratia sa kdesi za hviezdami. Čoskoro upadnú do zabudnutia, auž sa nikdy nevrátia. Naši mŕtvi nikdy nezabudnú na tento prekrásny svet, ktorý im dal bytie. Neprestávajú milovať jeho zelené doliny, šumiace rieky, velebné hory, roztratené údolia, zeleňou lemované jazerá azákutia. Plní citu dohliadajú na živých aosamelých srdcom, ačasto sa vracajú zvečných lovíšť aby ich navštívili, viedli, utešili apovzbudili.
Nemôže byť naraz deň inoc. Červený muž od začiatku uniká pred Bielym, tak ako sa ranná hmla vytráca spríchodom slnka. Váš návrh sa však zdá spravodlivý amyslím si, že môj ľud ho príjme autiahne sa do rezervácie, ktorú mu ponúkate. Potom budeme žiť oddelene, teda vpokoji, lebo slová Veľkého Bieleho náčelníka sú podobné hlasu prírody, ktorý sa môjmu ľudu prihovára zhustej tmy.
Zvážime vašu ponuku akeď sa rozhodneme, dáme vám vedieť. Ale ak ju prijmeme, tu ateraz kladiem svoju podmienku, že nám nik nebude upierať právo kedykoľvek navštíviť hroby našich predkov, priateľov adetí. Každý kúsok tejto pôdy je posvätný vočiach môjho ľudu. Každé úbočie, každú dolinu, každú pláň akaždú roklinu posvätila smutná či šťastná udalosť vdobách dávno minulých. Dokonca iskaly, čo sa javia tupé amŕtve vslnečnej páľave pozdĺž tichých brehov, sú naplnené spomienkami na vzrušujúce udalosti zo života môjho ľudu, asamotný prach na ktorom stojíte, odpovedá na ich kroky sväčšou láskou než na vaše, pretože je nasiaknutý krvou našich predkov anaše bosé nohy vnímajú jeho láskavý dotyk. Naši zosnulí bojovníci, milujúce matky, šťastné devy splesajúcim srdcom, ba idrobné deti, čo sa tu tešili zo života len kratučkú chvíľu, neprestanú milovať túto velebnú samotu avpodvečer pozdravujú tiene vracajúcich sa duchov. Akeď sa pominie posledný Červený muž aspomienka na môj kmeň sa medzi Bielymi mužmi premení na mýtus, tieto brehy sa budú hemžiť neviditeľnými mŕtvymi zmôjho kmeňa. Akeď si vaše detné deti budú myslieť, že sú samy na poli, vsklade, vobchode, na ceste, či vtichu panenského lesa, nebudú samy.
Z reči náčelníka Seathla adresovanej komisárovi pre záležitosti Indiánov, 1854
ZԳٴDZó Sto lámp pre dušu, ktorú zostavila Celia Haddonová, avyjde vo vydavateľstve Ikar v preklade MUDr. Evy Grey.
V tlačenej podobe Knižnej revue je viacero ukážok.
