暗网禁区

Siln媒 hlas prenasledovan媒ch. Tak vn铆ma tvorbu a听aktivity slovensko-拧vaj膷iarskej spisovate木ky Ireny Bre啪nej nemeck茅 centrum PEN, ktor茅 sa rozhodlo udeli钮 jej Cenu Hermanna Kestena za rok 2021. Cenu, ku ktorej laure谩tom v听predch谩dzaj煤cich ro膷n铆koch patrili G眉nter Grass a Anna Politkovsk谩, si Irena Bre啪n谩 sl谩vnostne prevezme 18.听novembra v听nemeckom Darmstadte.

鈥濱renu Bre啪n煤 oce艌ujeme nielen ako spisovate木ku, ktorej tvorbu ovplyv艌uj煤 vlastn茅 sk煤senosti s听migr谩ciou, ale najm盲 ako anga啪ovan煤 autorku, ktor谩 sa po cel媒 啪ivot ne煤navne zasadzuje o听spravodlivos钮 a听dala hlas disidentom a听prenasledovan媒m vo v媒chodnej Eur贸pe. Vlastn媒mi textami vytrvalo bojovala proti dikt谩tu ticha a听ne膷innosti,鈥� uviedol Ralf Nestmeyer, viceprezident nemeck茅ho centra PEN.

Aj pod木a hessenskej ministerky umenia a kult煤ry Angely Dornovej si Irena Bre啪n谩 toto ocenenie rozhodne zasl煤啪i a听je 啪enou, od ktorej sa m么啪eme u膷i钮. 鈥濾 textoch Ireny Bre啪nej sa navz谩jom mie拧a a听porovn谩va viacero kult煤r. Jej myslenie a听p铆sanie hlboko formovalo p么sobenie v Amnesty International. Cestuje po svete a听sleduje ho bystr媒mi o膷ami, kontaktuje sa s听pozostal媒mi vojnov媒ch obet铆, odsudzuje nespravodlivos钮 a听vo svojich knih谩ch a听膷l谩nkoch d谩va听hlas prenasledovan媒m. Anga啪uje sa 听viac ako je be啪n茅 v听novin谩rskom povolan铆 a听vo vojnovej 啪urnalistike,鈥� citoval vyjadrenie ministerky port谩l nemeck茅ho centra PEN. 听

Irena Bre啪n谩 sa narodila v Bratislave v roku 1950. V roku 1968 emigrovala s rodi膷mi do 艩vaj膷iarska. Vy拧tudovala slavistiku, filozofiu a psychol贸giu na Univerzite v Bazileji. Pracovala ako tlmo膷n铆膷ka, u膷ite木ka ru拧tiny, koordin谩torka v听Amnesty International, novin谩rka听a听vojnov谩 report茅rka pre nemecky p铆拧uce m茅di谩. Podporovala r么zne humanit谩rne a听木udsko-pr谩vne projekty v听Guinei, Rusku, 膶e膷ensku aj na Slovensku.

P铆拧e po nemecky a je autorkou desiatich kn铆h, ktor茅 boli prelo啪en茅 do nieko木k媒ch jazykov. Z铆skala viacero novin谩rskych a听liter谩rnych cien v Nemecku, vo 艩vaj膷iarsku a na Slovensku. Za rom谩n s听dvojzna膷n媒m n谩zvom Nev膹a膷n谩 cudzinka (Aspekt, 2014, 2016) o jej vlastnej sk煤senosti s听emigr谩ciou, ale aj o听pocitoch a pre啪铆van铆 s煤膷asn媒ch migrantov a听ute膷encov, z铆skala slovensk煤 Cenu Dominika Tatarku a听Liter谩rnu cenu 艩vaj膷iarskej konfeder谩cie. V听slovenskom preklade vy拧li okrem jej pr铆spevkov v听m茅di谩ch knihy Psori谩za, moja l谩ska (Archa, 1992), Tekut媒 feti拧 (Aspekt, 2005) a听rom谩n Na slepa膷铆ch kr铆dlach (Aspekt, 2008, 2010).

听