ղľáԾ
Dobre temná exkurzia
Dominik Dán: šپ
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2006
Ako fanúšik detektívky som sa nespravodlivo skepticky staval kslovenským ačeským predstaviteľom tohto žánru. Jednoducho mi atmosféra domáceho kriminálneho prostredia nevoňala tak, ako povedzme ponurosť staroanglických sídiel, hektickosť moderných amerických veľkomiest alebo tajomný svet mafie amedzinárodných gangov. Dominik Dán je aj ztohto dôvodu pre mňa asi najpríjemnejším prekvapením posledných mesiacov.
šپ zapadá zčasového hľadiska pred jeho dve predošlé knihy – Popol všetko zarovná aNehanebné neviniatko – odohráva sa tesne po zamatovej revolúcii. Vobdobí, keď sa názvy ulíc aľudia na vedúcich postoch menili ako tuhy do pentelky, bola Verejná bezpečnosť inštitúciou, ktorej premenovanie na terajšiu Políciu bolo len začiatkom prevratných zmien.
Kriminalita bola v období socializmu vďaka tvrdej ruke režimu atakmer neobmedzeným právomociam Verejnej bezpečnosti mimoriadne nízka. Po otvorení hraníc však aj slovenské podsvetie vycítilo svoju šancu avďaka reorganizácii achaosu vpolicajnom zbore posilnilo svoje postavenie. Prácu ochrancov zákona však skomplikovala najmä zbytočne benevolentná amnestia Václava Havla, keď sa na slobodu popri politických väzňoch dostali aj vrahovia anásilníci.
Jeden znich je aj hlavnou postavou románu šپ. Autor sa priamo inšpiroval príbehom slovenského masového vraha Ondreja Riga, ktorý sa do análov československej, nemeckej a holandskej kriminalistiky zapísal mimoriadne brutálnymi vraždami niekoľkých žien.
Príbeh sa začína vjúni 1990. Na predmestí Mníchova sa začína krvavá cesta masového vraha, poháňaného túžbou po krvi atajomným Hlasom vosvojej mysli. Už po druhej brutálnej vražde sa náhodou ocitne vrukách spolkovej polície, je však prepustený apresúva sa do Holandska, kde vo vraždení pokračuje. Zameriava sa na osamelé ženy, okráda ich a vraždí vspánku. Nakoniec sa vracia na Slovensko. Čitateľ sa zoznamuje so sympatickým tímom vyšetrovateľov známym zpredošlých Dánových kníh – veteránom Burgerom, ambicióznym nováčikom Krauzom, bývalým eštebákom Canisom alebo vzávere knihy nastupujúcim Jozefom „Chosé“ Fischerom.
Oproti terajším vyšetrovacím metódam sa vtedajšie oddelenie vrážd muselo spoliehať viac na vlastné schopnosti, intuíciu apredvídavosť. Opočítačoch mohli vyšetrovatelia naozaj len snívať, mobily mali veľkosť tehly aidentifikácia prostredníctvom DNA bola veľkou neznámou. Práve ona však zohráva vzávere knihy podstatnú úlohu.
Autor autenticky afundovane odhaľuje nielen vyšetrovanie, ale aj obyčajný život detektívov. Pripomínajú trochu 87. revír Ed McBaina, jeho imaginárna Imola však nie je Bratislava (vknihe Naše mesto). Policajti sa namiesto obeda vtalianskej reštaurácii rozhodujú medzi treskou aparížskym šalátom, jazdia vstarých žigulákoch asmrdia únavou apotom. Všetkých spája jedno – túžba dolapiť vraždiacu beštiu. Dán odľahčuje temný príbeh svojím zmyslom pre humor, vzájomné doberanie sa detektívov je drsné, no kamarátske, výsluch zlatníckeho pomocníka Karola vás rozosmeje kslzám.
Slovenský čitateľ môže bez strachu zprvoplánovej snahy autora ozískanie pozornosti siahnuť po šپ ako po detektívke vysokej kvality porovnateľnej sdielami renomovaných zahraničných autorov. Navyše mu bude vďaka známemu prostrediu a reáliám ponovembrového Československa príjemnou, aj keď temnou exkurziou do nedávnej minulosti.
Vladimír Radosa
