ղľáԾ
VExEdícii vydavateľstva KK Bagala vyšla tento rok ikniha pesničkových veršov publicistu, pedagóga, básnika atextáraPetra Uličného.
Vnedávnej minulosti bola reprodukcia piesňových textov vpapierových prílohách fyzických hudobných nosičov skôr pravidlom ako výnimkou. Možnosť prečítať si ich popri pokojnom ananajvýš intímnom počúvaní interpretov v domácich „svätyniach hudby“ oceňovali nielen literárni fajnšmekri, ale aj relatívne jednoduchší pop-rockoví poslucháči. Rýchlosť života 21. storočia však spôsobila pokles produkcie nahrávok tohto typu anastúpil globálny rozmach nových, „nehmatateľných“ elektronických technológií šírenia hudby.
Vsúčasnosti sa vnímanie skladieb upriamuje viac-menej iba na akustickú muzikálnu konzumáciu avizuálny moment sa preniesol zoblasti slovesnej degustácie do strihových videoklipových prezentácií, ktoré vytvorili z hudby multikódové umenie. Takáto situácia však môže spôsobovať skôr bolesti hlavy ako osvieženie myšlienkového priestranstva arelaxu vpôvodnom zmysle slova. Muzika sa tak čoraz častejšie stáva expresným aexpresívnym sprievodným „hlukom“ pre väčšinu ľudských existencií, ktorým akoby väčšmi vyhovovali tabloidné texty na hudbu bez výraznejšej melódie a snahy na usídlenie v pamäti.
100x Pozoruhodnosť
Určite teda nie je na škodu, keď zčasu na čas vyjde na trh knižná zbierka viacvrstvových hudobných básní od kultivovaných tvorcov. Je to síce svojím spôsobom rarita, ale len takto možno zachytiť peripetie vývoja, zákutia cesty, spôsoby pozorovania, odlišnosti od častých speváckych transformácií pri živých vystúpeniach ainé zaujímavosti tvorby takýchto literárnych útvarov. Zvyčajne ide opozoruhodnú záležitosť, najmä ak ide okvalitných autorov. Jedným znich je určite Peter Uličný, ktorý do aktuálnej epochy vstupuje knižkou svojich známych aj menej známych čidoposiaľ nevydaných pesničkových veršov 100x Peter Uličný (alebo Amnestia vblázninci).
Mozaiku jeho renesančného literárneho portfólia začali intarzovať texty piesní vprvej polovici 80. rokov, keď na troskách bigbítovej skupiny Demikát vzniklo zoskupenie Tristo hrmených (300 HR), fúzia smerovania dvoch osobností – Uličného priateľa zdetstva, gitaristu Andreja Šebana, avtedy ešte speváka alternatívy Pavla Haberu. Ťažiskové texty tejto kapely, ako aj naturalistická poézia pre sólové projekty Mariána Greksu, prvé obdobie Richarda Müllera, humoristická kuriozita Noga, Skrúcaný aj skupiny Aya aTeam tvoria prvú tretinu knižky (Odvážny muž na písacom stroji: texty zrokov 1985 – 1995).
100x Unikát
Uličný má ako špecifický žurnalista výrazný pozorovací talent acit pre používanie novodobých reálií, absurdít, argotu aslangu. Nebojí sa sebairónie, recesie, (ne)očakávaných slovných hračiek, detekovania obnovy pamäťových stôp. Témou je okolitý „lepkavý“ svet, vktorom človek už často nie je ľudská bytosť, chýba láska (ale na druhej strane tá, čo zostala, vyvoláva tiché zimomriavky), morálka je nezriedka neznámy pojem aživot už nemá nevyčísliteľnú hodnotu. Keď ktomu dodáme až galandovsky ladenú (ne)znalosť výtvarného labyrintu ženskej duše ablúdenie vjej slepých uličkách, plynule prechádzame do druhej tretiny publikácie Vdova po nikom (Texty najmä oženách apre ženy spievané ženami). Básnivé podklady melódií pre legendu československého popu Martu Kubišovú (v češtine), šansoniérku avokálnu pedagogičku Alenu Čermákovú, permanentne populárnu „bludičku“ Beátu Dubasovú, speváčku výrazného hlasu a preborníčku kung-fu aj tai-chi Soniu aBibi, víťazku súťaže Francúzsky šansón, sú naozaj špeciálnymi sociologickými mikroštúdiami.
Ale najlepšie vo finále – nič výstižnejšie ako Uličného doplňujúci komentár na margo mimoriadne úspešnej nahrávky Richarda Müllera Hodina medzi psom avlkom nemôže charakterizovať tretiu tretinu knižky Čo ak tam hore nikto nie je? (Texty zrokov 2015 – 2022): „Žijeme časy, ktoré majú dosť ďaleko od poézie. Ak si ju teda veľmi nemôžeme dopriať v bežnom živote, doprajme si ju aspoň v pesničkách. Keby autori piesní rezignovali na takúto možnosť, bol by svet ešte šedivejší a surovejší, než v skutočnosti je. Ak by som mal parafrázovať názov tohto albumu, už by sme si nemohli vychutnať tú magickú hodinu medzi psom a vlkom, preto je na svete poézia, a preto som sa snažil aspoň čosi z nej prepašovať aj na tento album.“
Vsúčasnosti sa však zdá byť pesimisticky temná budúcnosť bez fyzických hudobných nosičov, našťastie, len dočasnou víziou. Domáce diskotéky plné cédečiek stále stoja aznova sa začínajú tak trocha nostalgicky plniť vinylovými LP svýtvarnými kompozíciami obalov a textovými prílohami, ktoré zažívajú neuveriteľné znovuzrodenie. Napriek tomuto pozitívnemu futuristickému výhľadu je pre vyznávačov rovnocenného spojenia nôt a písmen dojemný donkichotský počin vydavateľa knihy mimoriadne užitočným dôkazom, že kvalitný piesňový text môže byť aj dobrou literatúrou.
Pavel Malovič (1952)
Telovýchovný lekár, pesničkár apublicista. Od roku 1979 je členom pesničkárskeho združenia Slnovrat. Vydal dve zbierky poézie,Prírodný materiál(1998) aTvar mojej tváre(2017), zborník recenziíExkluzívne texty oknihách a hudbe(2020), o. i. aj populárne publikácie zoblasti zdravovedyAko si udržať mladosť (2015) čiBeh azranenia(2019). Pripravuje svoje profilové CDBolo ako nebude.
Peter Uličný: 100x Peter Uličný (alebo Amnestia vblázninci)
Levice: KK Bagala – ExEdícia, 2022
Peter Uličný vo svojom Antikvariáte 13. komnata
Foto: Táňa Hojčová
