ղľáԾ
Vtridsiatom roku existencie vydavateľstva KK Bagala sa uskutočnil už 24. ročník súťaže Poviedka, ktorý, tak ako predchádzajúce, vyústil do vydania zborníka najlepších poviedok.
Kol. autorov/autoriek: Poviedka 2020. Zborník najlepších poviedok 24. ročníka literárnej súťaže
Levice: KK Bagala, 2020
Kniha Poviedka 2020 vyšla vedícii Nová slovenská próza. Porota (Mária Modrovich – predsedníčka, Ivana Gibová, Dominika Moravčíková, Radovan Potočár, Pavol Rankov aPeter Šulej) posudzovala 302 súťažných textov 185 autoriek a117 autorov, ktorých vek bol od 13 po 84 rokov avekový priemer predstavoval číslo 27. Porota avydavateľ udelili osem prémií ahlavnú cenu.
Timea Krekovič Beck (1993): Dve letá sIštim
„Narodila som sa do osady. Vcelom dvore som bola jediné biele dieťa. Ja som ten dom milovala.“ (s.11) Začína sa výpoveď fiktívnej hrdinky zrómskej osady. Jemné metafory kontrastujú sopisom špinavého, drsného prostredia, autorka stvárňuje priam odvrátenú tvár normálneho života. Próza je vybudovaná na rozprávaní aopise, deja nie je veľa, napriek tomu je text zaujímavý, príťažlivý istou úprimnosťou adetskými výmyslami, autorka nepriamo naznačuje, že detská úprimnosť nepozná rasové ainé rozdiely.
Kompozičný princíp spočíva vstvárnení premien malého mesta po roku 1989 zpozície už dospelej epickej hrdinky, ktorá sa oblúkom vracia do detstva vosade. Do druhej časti prózy autorka vtesnala (hoci iba vnáznakoch) veľa udalostí, čo text trocha pokazilo, mohla radšej udržať typológiu častí odetstve. Ztextu prózy cítiť, že autorka má veľmi blízko kumeleckému slovu ako redaktorka, publicistka aprekladateľka zmaďarčiny.
Matúš Benkovič (1985): Vrbina
Próza má charakter poézie. Pre zaujímavosť: tento autor získal dvakrát prémiu vsúťaži Básne (KK Bagala). Vtexte Vrbina ide opocitové vnímanie reality, dejom je vlastne iba cesta autom. Text (v ňom je aj takáto veta: „Deštrukcia vzáujme estetiky.“ s. 37) je presýtený odbornými výrazmi abásnickými skratkami. Ide skôr očrtu než opoviedku. Autor by mal azda zostať pri písaní poézie.
Šimon Drgoňa (1992): Mohol by som byť taký ako vy
Je to výpoveď drogovo závislého, resp. bývalého užívateľa drog. Oceniť treba charakter dobrého psychologického textu spoužitím 1. osoby rozprávača. Vpróze je však veľa lexikálnych aštylistických chýb (aj základných), čo pôsobí rušivo, ale vydavateľ v tiráži knihy uviedol, že „poviedka Mohol by som byť taký ako vy je bez korektúr na prianie autora“.
Peter Hoferica (1997): Onich
Porota udelila tejto próze hlavnú cenu. Peter Hoferica zvolil veľmi dobrú kompozíciu, vktorej zaujímavo nahrádza dialógy apoužíva 2. osobu jednotného čísla. Vpríbehu sa výborne prelínajú stavy triezvosti aopitosti („Zdá sa ti to, alebo si opitý?“ s. 62), nevie sa, kedy ide osen akedy opredstavy či halucinácie. Napísal akoby psychologickú „štúdiu“ očloveku, ktorý ťažko arozpačito vníma nové situácie anové prostredie. „Nemáš žiadne súkromie, všetci vedia ovšetkom.“ (s. 66) Autor však menej zvládol záver prózy.
Karlos Kolbas (1981): Gazda
Autor súťažil vPoviedke štyrikrát, tri razy ako finalista. Má za sebou aj debutovú knihu poviedok Všetko alebo znič ačlenstvo vporote Poviedka. Jeho próza Gazda je pútavá, dobre sa číta, stvárnil vnej dedinu, jej obyvateľov aich moderný spôsob života. Zaujme kompozícia poviedky – zhlavnej línie príbehu odbočuje formou vnútorného monológu postavy rozprávača avie sa do prúdu deja výborne vrátiť. Štýl je veľmi dobrý, funkčne oživený drsným humorom. Ak však odhliadneme od súčasných reálií, ide oprózu akoby zčias realizmu.
Daša Krištofovičová (1988): Veľká kniha debilov
Próza pôsobí ako nepodarené rozprávanie (podľa píš ako myslíš!) alebo až ako gýč. Prekážajú vnej „módne“ výrazy anovodobé klišé idnešný slang so zbytočnými vulgarizmami. Štylizácia má štruktúru východisko + jadro, čo je pre umeleckú prózu nevhodné. Text pozostáva zkrátkych až miniatúrnych príbehov, ktoré sú ideovo lacné. Možno azda uvažovať, že autorke išlo oparódiu, ale vtakom prípade bolo treba text poriadne prepracovať. Takto ide onásilný experiment, ktorý nezodpovedá realite anudí.
A. P. Zacharová (1998): Slovo na P, slovo na S
Od začiatku je vpróze príjemné napätie, ktoré je prirodzené zásluhou dobrej kompozície. Autorke sa podarila výborná charakteristika apsychológia postáv, opisy, vykreslenie dvojakej tváre napohľad ipodľa spôsobov slušného človeka, ktorý sa zúčastňuje na obchode amožno ipodvode. „Všetko to bol obchod, po ktorom boli spokojné obe strany.“ (s. 101) Jedna zdvoch postáv – stará žena – hovorí málo, ale vzápadoslovenskom nárečí. Autorka zaujímavou kompozíciou vytvorila obraz narušených vzťahov troch generácií, lebo sú citovo vzdialené anestretávajú sa. Je to clivé, ale nie sentimentálne. Zprózy cítiť, že autorka je „školená“ (vplyv ruskej realistickej literatúry priznáva). Ideovo je próza výborná – „nový“, chamtivý svet víťazí, ale trápne, nad tým slušnejším, starým. Próza je vo väčšine častí až profesionálna.
Štefan Ziegler (1947): Muchov popolník
Autor sa venuje viacerým kultúrnym aktivitám (výtvarná fotografia), píše poéziu, je členom združenia internetových autorov. Do súťaže Poviedka 2020 napísal dobrú prózu, zaujímavo skomponovanú, má svieži štýl. Skutočný čas tejto prózy – to je niekoľko hodín; čas dejový (vo forme premýšľania) – to je niekoľko rokov. „Neveselé sú dni, vktorých stratil význam kalendár.“ (s. 121) Napínavosť deja vyplýva zpsychického stavu človeka, zjeho predstáv o tom, čo bude ačo mohlo byť. Veľmi dobre sa tu prestupuje prítomnosť sminulosťou aako leitmotív je prítomná túžba protagonistu byť spisovateľom. Stým sa prelínajú všetky osobné problémy – rodinné, partnerské. („Muchova zlosť má podobu ticha.“ s. 126) Vpróze sú iba dve postavy, medzi nimi je ticho anapätie, lebo vzájomne osvojich problémoch nevedia.
Svetlana Žuchová (1976): Dni matiek
„Ja mám tak rada takéto miesta, kde sú všetci šťastní,“ (s. 149) hovorí protagonistka, ktorá sa trápi pre svoju dementnú mamu. „A túto mamu mám teraz na krku, pomyslí si Tamara, hoci som sa otúto pozíciu nikomu neprosila, nikto sa ma ani nepýtal.“ (s. 157) Vpróze sú výborné dynamické opisy aj sistým očakávaným napätím, ktoré posúva dej. Dôležitým motívom vpróze je neporiadok vbyte matky apríbeh sobrazmi, ktorý dcéra rieši. Práve zjej strany je tu veľa krutosti. Atieto dejové komponenty vytvárajú zvláštne napätie azaujímavú kompozíciu. Svetlana Žuchová – autorka štyroch prozaických kníh, prekladateľka zangličtiny anemčiny sa vyjadrila: „A teraz som si chcela vyskúšať, či okrem hodnotenia cudzích poviedok dokážem ešte napísať niečo, čo zaujme.“ Adokázala!
