aj tak mo啪no ozna膷i钮 prv媒 de艌 17. ro膷n铆ka frankof贸nneho festivalu Capalest v Banskej 艩tiavnici.
Na tradi膷nom otvoren铆, na prezent谩cii v拧etk媒ch z煤膷astnen媒ch b谩snikov na Babylone jazykov v聽ich rodnom jazyku vo 拧tvrtok popoludn铆 (15. 8.) v libresse U聽templ谩rov si n谩v拧tevn铆ci vypo膷uli 拧trn谩s钮 r么znych hlasov, poet铆k a聽cez obraznos钮 autorov sa mohli prenies钮 do r么znych svetov, pre啪铆va钮 拧irok煤 拧k谩lu pocitov. Uk谩啪ky z聽tvorby belgick媒ch a聽slovensk媒ch b谩snikov a聽poetiek zazneli vo franc煤z拧tine a聽sloven膷ine. Hne膹 na 煤vod Babylonu jazykov zaujal belgick媒 b谩snik William Cliff bezprostrednos钮ou, ke膹 sa obr谩til na publikum, 膷i mu niekto po啪i膷ia okuliare. Svoje rebelsk茅 texty pre膷铆tal cez okuliare riadite木ky LIC Miroslavy Vallovej.
Na autorskom 膷铆tan铆 jedn茅ho z聽najv媒znamnej拧铆ch s煤膷asn媒ch frankof贸nnych b谩snikov Wernera Lambersyho a na拧ej poetky M谩rie Feren膷uhovej v Archanjel caffe bar sa z煤膷astnili aj prekladate木 Mari谩n Min谩rik a聽prekladate木ka a聽esejistka Michaela Jurovsk谩. Hoci preklad Mari谩na Min谩rika z聽v媒beru tvorby W. Lambersyho vy拧iel v聽sloven膷ine ako jedin媒 kni啪ne, autor sa prekladate木ovi po膹akoval, 啪e ho uviedol do stredo- a聽v媒chodoeur贸pskych literat煤r. Po slovenskom preklade toti啪 nasledovali aj kni啪n茅 vydania Lambersyho po茅zie v聽膷e拧tine, ru拧tine, po木拧tine ai. Werner Lambersy ve木mi zanietene objasnil publiku, pre膷o si za svoj jazyk zvolil franc煤z拧tinu, napriek tomu, 啪e jeho rodnou re膷ou je fl谩m膷ina. Odmietol tento jazyk ako vyjadrenie nes煤hlasu s t媒m, 啪e jeho otec bol po膷as vojny pr铆slu拧n铆kom SS, hoci jeho matka bola 啪idovka. S ideol贸giou fa拧izmu sa nikdy nezmieri a protestuje proti nej pri ka啪dej pr铆le啪itosti aj dnes, ke膹 vid铆, ako sa v Belgicku rozm谩ha pravicov媒 extr茅mizmus.
Aj ve膷ern媒 program prv茅ho d艌a Capalestu patril Wernerovi Lambersymu. P谩smo z jeho tvorby pod n谩zvom Posledn茅 spr谩vy od Odyssea vynikaj煤co interpretoval franc煤zsky herec Jean Luc Debattice v priestoroch Ruin baru.