��������

Románová kompozícia Jozefa Špačka V pavučinách v transformovanej podobe nadväzuje na doterajšie prozaické diela tohto autora. Špaček tu rozvíja historicko-osobnostné posolstvo debutovej trilógie o osvietencovi Hugovi Greftovi, a končí pri encyklopedickom súpise bohatých jazykových, osobnostných a pamiatkových zvláštností Skalice ako mesta, v ktorého histórii sa neraz lámali osudy Slovenska. Román je voľným pokračovaním úspešného románu �����ܱ�����á���� (2008). Jeho deje sa odohrávajú v rokoch na prelome tisícročí. Decentne skarikovaní hrdinovia sa priveľmi sa nezapájajú do postrevolučného budovania kapitalistickej spoločnosti, a ich životy plynú ako neuchopiteľná pavučina v skepsou nabitých dušiach. Druhú líniu románu predstavujú encyklopedické vstupy (heslá) súvisiace s dejinami, osobnosťami, pamiatkami a kultúrou mesta Skalica. Skalica pre Špačka takto zostáva skôr „jedinou témou“, cez ktorú sa dobrí spisovatelia dívajú do okna, za ktorým objavujú svety fantázie a imaginácie, svety, o ktorých sa oplatí písať. Román vyniká prepracovanou štylistikou a filozofickou zrelosťou vo vzťahu k súčasnej generácii a jej postojom k prebiehajúcim spoločenským procesom. Jeho príznačnou vlastnosťou je nepatetický intelektualizmus, nezriedka spojený s vnímaním kultúrnych súvislostí vrátane literárnych, nadľahčených jemným humorom.

Alexander Halvoník