Anton Habovštiak študoval v rokoch 1938 – 1946 na gymnáziách v Trstenej a v Dolnom Kubíne, 1946 – 1951 slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V rokoch 1950 – 1993 pracovník Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV v Bratislave, od roku 1993 na dôchodku. V oblasti jazykovedy najväčšiu pozornosť venoval dialektológii, zaoberal sa aj širšou problematikou lexikológie, lexikografiou a štylistikou. Autor monografii Oravské nárečia (1965), Oravské chotárne názvy (1970), Oravci o svojej minulosti (1983), Zo slovensko-slovanských lexikálnych vzťahov so zreteľom na lingvistickú geografiu (1993), krátkych slovníkov oravského, pivnického a gornomitropolského nárečia, spoluautor 1. a 4. zv. monumentálneho Atlasu slovenského jazyka (1968 – 1984), ako aj Slovníka slovenských nárečí. Vo viacerých štúdiách analyzoval jazyk, reč, slovník a umelecký štýl v dielach slovenských spisovateľov (M. Kukučín, T. H. Florin, F. Hečko, J. Bodenek a i.), samostatne vydal knihu Hviezdoslav a slovenčina (1969). Autor vlastivedných regionálnych monografií Oravská Polhora (1989), ší (1990), Oravská Lesná (1991), ղč첹 (1994), Dlhá nad Oravou (2000), Ѳپá (2005). S jazykovedným a vlastivedným badaním úzko súvisí i jeho literárna tvorba. Rozprávkové a povesťové motívy autorsky spracoval v početných zbierkach rozprávok a povestí: Pastierik a zbojníci (1963), Zakliate ovečky pod Rozsutcom (1966), Kráľovič a krásna Zuzana (1968), Proroctvo kráľa Mateja, Zlaté dukáty v Choči (obe 1970), Kráľ a múdry sedliak (1972), Viktorine zvony (1974), Skamenená dievka (1977), Oravské povesti (1978), Jánošíkova studnička, O orlovi na Bielej skale (obe 1980), Snehobiela košeľa (1981), Kukučkine slzy (1986), Poklad nad všetky poklady, Trojaké husličky (obe 1991), Povesti o Oravskom zámku (1994), Kniha rozprávok (1997), Remeslo má zlaté dno (s K. Habovštiakovou), Vianočné rozprávky (obe 1998), Povesti z oravskej doliny (2002) a i. Mládeži určil aj historické romány Plátennícka pieseň (1985) a Plátennícka pieseň a jej finále (1999). Autor knihy esejí Oravské chodníčky (1985),Dni sviatočné i všedné (1995),Sedem posledných slov Spasiteľa na kríži (1995), náboženskej tematiky sa tykala aj populárno-náučná kniha Cesta kríža (1992). Ako prozaik vydal zbierky noviel Volanie domova (1992) a Mať moja, mať moja (1999), v poviedkových súboroch Aj také sú Božie cesty (1995), Srdcia, čo našli lásku (1999), knihy Za mrakmi je moje milované Slnko (1996), Boli soľou i svetlom (2001) a Sestra Zdenka (2003). Vydal autobiografickú knižku Túžba po poznaní (2003).
