Záujem o básnickú tvorbu začal prejavovať už počas stredoškolského štúdia, keď sa zúčastňoval na redigovaní študentského časopisu Cesta mladých almanachu Cesta mladých (1968), v ktorých uverejnil básnické prvotiny. Knižne debutoval zbierkou Poľná omša. Je to súbor poetických spomienok na detstvo, rodný kraj, rodičov vo svojráznom prostredí východoslovenskej dediny. Základom tejto Chudovej knižky sú epizódy atmosféra dedinského života; autor zachytáva predovšetkým ich emocionálne vyznenie. V debute i v nasledujúcich zbierkach Bieliť plátno, Živá voda, Šٱǰíٴǰ Tiché svetlo sa Chuda prejavuje ako estetický etický tradicionalista, opierajúci sa o koncept života založený na skrytých kresťanských zásadách dobra, lásky úcty a životných hodnotách domova a rodiny. Vo svojom básnickom jadre je tvorcom morálnych kategórií na báze filozofie mravnej obrody človeka. Nasledujúci výber s doplnením nových básní Láska je dom bez zatvorených dverí zbierka Jablko v dlani zviditeľňujú autorovu kresťanskú orientáciu. Pobyt v Rusku stretnutie s ruskou literatúrou umením ho inšpirovali k napísaniu súboru básní Biele noci. V celom súbore dominuje „cestopisná“ reflexia, ktorú vyvodzoval z autentických stretnutí s krajinou Puškina, Dostojevského, Šiškina Jesenina. Prierez autorovou tvorbou z obdobia od vydania zbierky Jablko v dlani predstavuje zbierka básní Som s tebou v slove. Básne v nej sú usporiadané do štyroch cyklov: Byť, zostať sám sebou, Stigmy času, Slovensko moje Pod krížom stojím, ktoré predznamenávajú ich zameranie signalizujú bohatosť šírku námetov. Potvrdzujú tiež kontinuitu inšpiračných zdrojov i ustálenosť postojov básnika. Prekladá poéziu z ruštiny (N. Rubcov, M. J. Lermontov, J. Jevtušenko), ukrajinčiny, bulharčiny, macedónčiny a češtiny. Na vydanie pripravil verše z pozostalosti svojho krajina P. Horova básne J. Silana, ku ktorým sa hlási aj ako básnik.
