Ivan Habaj sa v rokoch 1957 – 1960 sa učil na spojárskej škole v Bratislave, 1962 – 1965 absolvoval Strednú školu pre pracujúcich v Topoľčanoch, 1965 – 1970 študoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1960 – 1965 mechanik a technik Okresnej správy spojov v Topoľčanoch, od roku 1970 pôsobil v Bratislave, kde 1970 – 1971 bol právnikom na Generálnom riaditeľstve Slov. energetických podnikov, 1972 – 1974 Slovenského zväzu bytových družstiev, 1975 – 1980 vydavateľstva Slovenský spisovateľ, 1981 – 1990 spisovateľ z povolania, 1990 – 1993 právnik na Mestskom súde, od roku 1993 právny expert Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Jeden z popredných predstaviteľov strednej spisovateľskej generácie, ktorý jedinečným spôsobom zobrazil minulosť i súčasnosť slovenského juhu. Autor prózy Dolniaci (1972), poviedkového súbore V tieni moruše (1973), cyklu poviedok á (1976), zbierky noviel a poviedok Poľné samoty (1979), románovej trilógie Kolonisti 1 – 3 (1980 – 86), románu Posolstvo detstva (1982), zbierky próz Sedem poviedok (1984),ԾVône podbránia, vône bylín (1986), zbierky poviedok Bezradnosť náhlej osamotenosti (1988), zbierky poviedok a noviel Zo života outsiderov (1991), poviedkovej knihy pre mládež Veľké stepné vtáky (1977). Viaceré jeho prózy preložil do bulharčiny, češtiny, maďarčiny, nemčiny, poľštiny a ruštiny, ďalšie vyšli v antológiách slov. prózy v zahraničí.
