Milan Kenda študoval v rokoch 1952 – 1955 na strednej škole v Ružomberku, 1955 – 1960 biológiu a zoológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1960 – 1962 pôsobil ako asistent na Lekárskej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach, 1962 – 1965 redaktor vo Vydavateľstve Osveta, 1965 – 1968 denníka Smena, 1968 – 1977 dvojtýždenníka Príroda a spoločnosť, 1977 – 1984 novinár v slobodnom povolaní, 1984 – 1987 redaktor v Podniku zahraničného obchodu INCHEBA, 1987 – 1989 vedúci redaktor denníka Ľud, 1989 – 1991 šéfredaktor mesačníka Ekopanoráma, 1991 Zdravie, 1992 – 1993 vo vydavateľstve Príroda, 1993 – 1997 novinár a publicista v slobodnom povolaní v Bratislave, od roku 1997 na dôchodku. Sprvu písal poéziu, neskôr sa preorientoval na krátku satirickú prózu, vynikol v tvorbe aforizmov, epigramov a fejtónov. Autor aforistickych zbierok Myšlienky učesané na ježka (1963), Kúsok rebra z Jánošíka (1997), Epidrámy a Epidraky (2009) a Výlet do Satirónie (2009), jeho aforizmy sa objavili v domácich i zahraničných antológiách aforizmov Len nech sme zdraví (1982), Veselý aforistikon, Rozmarný svět citátů a aforismů, Rój žartów (všetky 1992), Domová pokladnica (1993), Moudří stále mezi námi (1996). Popularizátor vedy, osobitne biológie, medicíny a ekológie, v oblasti populárno-náučnej literatúry popri časopiseckých príspevkoch napísal knihu Žiarenie – hrozba i nádej (s J. Tolgyessym, 1976), Neviditeľný svet vírusov (s V. Mayerom, 1978), pre dovolenkárov príručku Tiene slnečných dní (1983). Plodný publicista, v slovenských, českých a poľských novinách a časopisoch uverejnil množstvo príspevkov rozličného tematického zamerania. Detskému čitateľovi adresoval zbierku veršov Klamná fauna zooklauna alebo Päťka z prírodopisu (1999).
